Che Guevara

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna
Che Guevara
marxistický revolucionár a vodca kubánskych partizánskych jednotiek

Narodenie 14. jún 1928
Rosario, Argentína
Úmrtie 9. október 1967 (39 rokov)
La Higuera, Bolívia

Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna (* 14. jún 1928, Rosario, Argentína – † 9. október 1967, La Higuera, Bolívia), všeobecne známy ako Che Guevara (vyslov: če gevara) bol argentínsko-kubánsky lekár a marxistický revolucionár, jeden z hlavných veliteľov partizánskych jednotiek počas Kubánskej revolúcie.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ernesto Guevara de la Serna sa narodil 14. júna 1928 v argentínskom Rosariu v rodine španielsko-írskych emigrantov, jeho otec bol architekt. V rodine bol najstarším synom, mal ešte dvoch bratov a dve sestry. Keď mal Ernesto 2 roky, ochorel na astmu. Čítal Freuda, Pabla Nerudu, francúzsku literatúru a neskôr Marxa a Engelsa. V roku 1947 začal študovať medicínu na univerzite v Buenos Aires.

Mladý E. Guevara (vpravo) s priateľom A. Granadom na rieke Amazonka

Veľa cestoval, v roku 1951 spolu s priateľom Albertom Granadom podnikol 10 mesiacov trvajúcu cestu po Južnej Amerike. V Peru navštívil slávne Machu Picchu a istý čas pracovali aj v útulku pre malomocných v San Pablo. Neskôr odcestovali do Kolumbie (práve tam vrcholila občianska vojna), krátko nato sa s Granadom rozlúčili a Ernesto sa dostal na mesiac do Miami na Floride. Zdá sa, že práve počas týchto ciest sa začali formovať jeho protiamerické postoje. V júni 1953 úspešne promoval na univerzite. Napriek ponuke pracovať na univerzite odišiel do Bolívie, Peru a Venezuely a začiatkom januára 1954 prišiel do Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou manželkou, peruánskou ekonómkou Hildou Gadeovou, s ktorou mal neskôr jednu dcéru. Zažil tu tiež Američanmi podporovaný prevrat proti ľavicovo orientovanému prezidentovi Arbenzovi Guzmánovi. Kedže Guevara pri prevrate otvorene podporoval Guzmána, nová vojenská chunta ho označila za nepohodlnú osobu a v septembri 1954 bol nútený odísť z Guatemaly do Mexika, ktoré bolo v tomto období vnímané ako stredisko ľavicových radikálov. Pracoval tam ako lekár na alergiológii v Hlavnej nemocnici v Mexico City, zároveň si privyrábal ako fotograf pre latinskoamerickú tlačovú agentúru.

Kuba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kubánska revolúcia
Che Guevara a Fidel Castro v roku 1961

Práve v Mexiku sa Ernesto Guevara v júni 1955 zoznámil s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom, ktorý sa uchýlil do Mexika po neúspešnom puči v júli 1953. Hoci obaja muži mali údajne veľmi odlišné povahy, vďaka ich spoločným názorom na sociálne otázky a americký imperializmus sa zakrátko zblížili a Guevara sa s nadšením pridáva ku Castrovmu plánu na začatie ozbrojenej revolúcie proti kubánskemu diktátorovi Fulgenciovi Batistovi.

Po niekoľko mesačných prípravách a vojenskom tréningu dňa 25. novembra 1956 odplávala skupina 82 mužov na jachte Granma na Kubu. Vylodili sa 2. decembra neďaleko pláže Los Coloradas. Po prvotných nezdaroch malá jednotka mužov spolu s Guevarom a Castrom zaútočila 17. januára 1957 na vojenskú hliadku v La Plate v horách Sierra Maestra. Bolo to ich prvé víťazstvo. Guevara sa stal veliteľom 4. kolóny, ktorá viedla útok partizánov z hôr Sierra Maestry do centrálnych provincii Kuby. Niekedy v tomto období sa ujala prezývka Che, čo znamená v argentínskej hovorovej reči zvolanie v zmysle hej, prípadne človeče. Koncom roka 1958 zaútočil Che na mestá Guayos a Cabayguán a napriek niekoľkonásobnej presile ich v priebehu 48 hodín dobyl. Spomedzi povstaleckých veliteľov bol Che vnímaný ako najagresívnejší a najúspešnejší. Bol známy vyžadovaním tvrdej disciplíny a vynikajúcim taktickým myslením. Jeho jednotky dobyli 1. januára 1959 150-tisícové mesto Santa Clara, čo otvorilo cestu na Havanu a donútilo diktátora Batistu k úteku z Kuby. Na druhý deň, 2. januára vstúpilo do Havany povstalecké vojsko Ernesta Che Guevaru a kubánska armáda bez boja kapitulovala.

Po víťazstve revolúcie Fidel Castro menoval Guevaru na niekoľko mesiacov veliteľom vojenskej základne La Cabaña, kde okrem iného dozeral aj na popravy desiatok bývalých Batistových vojakov a policajtov, ktorí boli usvedčení zo závažných zločinov a represálii uskutočňovaných počas Batistovho režimu. Neskôr sa podieľal na agrárnej reforme, ktorá zoštátnila majetok veľkých korporácii a výrazne zhoršila vzťahy Kuby s USA. Od toho momentu sa Kuba začala stále viac zbližovať so Sovietskym zväzom, na čom mal podľa viacerých historikov Guevara podstatnú zásluhu, pretože mal viac prokomunisticky orientovanejšie názory ako Fidel Castro a zblíženie so ZSSR mu navrhoval už dávnejšie (hoci neskôr zostal zo sovietskeho modelu komunizmu sklamaný a začal ho otvorene kritizovať). 13. februára 1959 bol Guevara vymenovaný za prezidenta Národnej kubánskej banky a v roku 1961 za ministra priemyslu, čo z neho urobilo jedného z hlavných formovateľov novej, komunisticky orientovanej ekonomiky. Počas tohto obdobia mal Guevara výrazné zásluhy aj na rozsiahlej alfabetizačnej kampani, ktorá v priebehu krátkej doby podstatne rozšírila gramotnosť kubánskeho obyvateľstva a tiež na zlepšovaní a rozširovaní bezplatnej lekárskej starostlivosti.

Che Guevara so svojou rodinou, 1963

Guevara sa 22. mája 1959 rozviedol so svojou prvou manželkou a v tom istom roku sa oženil s kubánskou partizánkou Alediou Marchou, s ktorou mal neskôr 4 deti (dve dcéry a dvoch synov).

Kongo a Bolívia[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku roku 1965 sa Guevara vzdal všetkých postov v kubánskej vláde, stiahol sa z verejného života a rozbehol prípravy na rozšírenie revolúcie aj do iných častí sveta. V apríli 1965 tajne odišiel Che spolu so 120 dobrovoľníkmi do Belgického Konga, kde sa pokúsil podporiť konžského veliteľa Laurenta Désiré Kabilu a zmeniť miestne povstanie v komunistickú revolúciu. Jeho snahy sa však v afrických podmienkach míňali účinku, dostihli ho navyše závažné zdravotné problémy v súvislosti s akútnou astmou a v novembri 1965 bol nútený z Konga odísť.

Che Guevara v Kongu, 1965

Po niekoľkomesačnom zotavovaní, počas ktorého sa tajne zdržiaval v Dar es Salaam a v Prahe, začal nové prípravy na zorganizovanie ozbrojeného boja, tentokrát v Bolívii, v ktorej boli podľa jeho mienky v tom čase najlepšie podmienky pre vypuknutie revolúcie. Už v novembri 1966 odišiel do Bolívie s falošným pasom. Vznikla tu nová, asi 50 členná partizánska skupina, ktorá spočiatku zaznamenala v bojoch s bolívijskou armádou viacero úspechov. Guevarova predstava o rozšírení revolúcie sa však zakrátko prestala napĺňať aj tu, jeho aktivity nedostali očakávanú podporu miestnych obyvateľov a Bolívijská vláda poslala do oblasti, kde operovali jeho partizáni, viac ako 600 vojakov. Bolívijské vládne jednotky koordinované agentmi CIA obkľúčili povstalcov 8. októbra v rokline Churo v Andách. Po krátkom boji zahynula väčšina partizánov a zraneného Che Guevaru zajala armáda. Odviedli ho do blízkej dediny La Higuera, kde ho nasledujúci deň, 9. októbra 1967 bez súdu popravili. Popravu nariadil bolívijský prezident René Barrientos a zúčastnil sa jej aj neslávne známy agent CIA Félix Rodríguez.

Guevarove telo previezli helikoptérou do nedalekého mesta Vallegrande, kde ho vystavili pred novinármi, následne ho pochovali na tajnom mieste v neoznačenom hrobe. Opätovne boli jeho pozostatky nájdené až v roku 1997 neďaleko Vallegrandského letiska a vrátené na Kubu, kde boli 17. októbra 1997 v meste Santa Clara s veľkou pompou pochované.

Jedna z posledných fotografií Che Guevaru krátko pred smrťou, Bolívia 1967

Kritika a kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Ernesto Che Guevara ostáva do dnešných dní jednou z najkontroverznejších osobností moderných dejín. Najväčšia kritika na jeho osobu je spájaná s jeho podporou represívneho komunistického režimu, kladným postojom k trestu smrti a s popravami, ktoré vykonával na Kube, obzvlášť v pevnosti La Cabaña, kde v priebehu niekoľkých mesiacov boli pod jeho jurisdikciou popravené desiatky ľudí. Ich presný počet je však predmetom neustálych debát a rôzne zdroje ich uvádzajú medzi 55 až 108, na celej Kube bol podľa neoveriteľných údajov kubánskych exulantov (často pokladaných za predimenzované a neobjektívne) zodpovedný až za 216 popráv.[1] Ako však už bolo spomenuté vyššie, vôbec nešlo o svojvoľné popravy, prakticky všetci popravení boli odsúdení počas verejných súdnych procesov za závažné zločiny spáchané počas Batistovho režimu. Je známe, že tieto procesy mali vtedy medzi rozhnevanou kubánskou verejnosťou veľkú podporu a zabránili lynčovaniu a neoprávneným vraždám, k akým často dochádzalo počas prevratov v iných krajinách Latinskej Ameriky. Che Guevara ako veliteľ väznice v La Cabaña mal povinnosť tieto rozsudky vykonať, zároveň však mal aj právomoc ich preskúmať a v prípade pochybností o vine znížiť trest, čo v mnohých prípadoch aj urobil. Mimo toho však už predtým nariadil viacero popráv počas partizánskej vojny v horách, niektoré dokonca vykonal osobne a to aj za prečiny ako zrada, špionáž či dezercia. Avšak mnohé fámy o jeho fanatickom vyžívaní sa v popravách, neoprávnenom zabíjaní vojakov, či dokonca o vraždení nevinných civilistov sa nezakladajú na pravde. Popredný znalec Che Guevarovho životopisu, americký spisovateľ Jon Lee Anderson uviedol, že nenašiel jediný vierohodný dôkaz o tom, že by niekedy Che Guevara zabil nevinného človeka. Podľa neho boli všetky popravy vykonané alebo nariadené Che Guevarom udelené za činy, ktoré sú v čase vojny bežne trestané smrťou, ako napr. zrada, či dezercia a za zločiny ako vražda, mučenie, alebo znásilnenie.[2]

Mŕtve telo Che Guevaru krátko po poprave, La Higuera, 9. október 1967

Hoci je možné polemizovať o Che Guevarových názoroch a o správnosti metód ich presadzovania, je na druhej strane prakticky nepopierateľným faktom, že bojoval nie pre osobný prospech, ale pre ideály o sociálnej rovnosti, ktorým dozaista veril a bol za ne ochotný aj umrieť, čo z neho pre mnohých ľudí robí výnimočnú a inšpiratívnu osobnosť dodnes.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Che Guevara veľmi veľa cestoval a to nielen po Latinskej Amerike. Počas svojho pôsobenia v kubánskej vláde navštívil v rámci diplomatických aktivít desiatky krajín, vrátane USA, Sovietskeho zväzu, Japonska, Indie či Alžírska. Po svojich aktivitách v Kongu strávil niekoľko mesiacov aj v Československu (prvýkrát ho navštívil už v decembri 1960), pričom tajne býval v dedine Ládví blízko Prahy.

Pri svojich prípravách na organizovanie revolúcie v Kongu a Bolívii Che Guevara kvôli utajeniu viackrát radikálne zmenil svoj vzhľad. Pred odchodom do Bolívie prišiel na večeru s Fidelom a Raúlom Castrovcami a ďalšími členmi kubánskej vlády. S pomocou kubánskych maskérov mal zmenený vzhľad a vystupoval pod falošnou identitou, s ktorou sa mal presunúť do Bolívie. Okrem Fidela Castra, ktorý o tom vedel, ho údajne nikto s prítomných, vrátane jeho dlhoročného priateľa Raúla, počas celej večere vôbec nespoznal.

Busta Che Guevary v La Higuere v Bolívii

Pri svojich cestách si Che Guevara vždy písal denníky, väčšina z nich bola knižne vydaná ešte za jeho života. Prvé z nich, Motocyklové denníky, zachytávajú jeho prvé cesty s Albertom Granadom, posledné Bolívijské denníky boli po jeho smrti tajne prepašované z Bolívie a zachytávajú Che Guevarove posledné dni. V roku 1961 tiež napísal knihu Partizánsky boj, v ktorej rozvíja teóriu gerilovej vojny a ktorá sa stala akousi príručkou pre partizánske hnutia po celom svete.

Che Guevarovu najslávnejšiu fotografiu, známu ako Guerrillero Heroico, spravil fotograf Alberto Korda v roku 1960 počas smútočného obradu za obete výbuchu lode La Coubre, ktorá explodovala v havanskom prístave kvôli sabotáži spôsobenej pravdepodobne agentmi CIA. Pri výbuchu zahynulo vyše 75 ľudí, Che Guevara sa krátko po výbuchu namieste zúčastnil záchranárskych prác a pomáhal zraneným. Fotografia sa po Guevarovej smrti rozšírila do celého sveta a stala sa symbolom rebelujúcej, ľavicovo orientovanej mládeže, no neskôr aj obľúbenou komerčne využívanou značkou, voči čomu protestoval Korda aj Guevarova rodina.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.futurodecuba.org/216_documented_victims.htm 216 DOCUMENTED VICTIMS OF CHÉ GUEVARA IN CUBA
  2. http://www.pbs.org/newshour/forum/november97/che1.html THE LEGACY OF CHE GUEVARA

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]