Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa zobrazujúca členské štáty RVHP (červeným) v 80. rokoch 20. storočia
Mapa hospodárskych blokov v Európe v 80. rokoch 20.storočia:členské štáty RVHP červené, členské štáty EHS Európske hospodárske spoločenstvo modré,krajiny EZVO Európske združenie voľného obchodu zelené

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (skratka: RVHP), v ruštine SEV (Sojuz ekonomičeskoj vzaimopomošči),v angličtine Comecon, bola mnohostranná medzištátna hospodárska organizácia prevažne východoeurópskych krajín v rokoch 1949 až 1991 so sídlom v Moskve (ZSSR).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla 5.-8.januára1949 v Moskve, šiestimi zakladajúcimi členskými štátmi sa stali ZSSR, Poľsko, ČSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, od roku 1950 sa stala členom NDR, do roku 1962 bolo členskou krajinou i Albánsko, od roku 1962 sa stalo členom Mongolsko, od roku 1972 Kuba a od roku 1978 aj Vietnam. Od roku 1964 čiastočne spolupracovala aj Juhoslávia (SFRJ), dohody o spolupráci boli na medzištátnej úrovni uzatvorené s Fínskom (Fínsko) od roku 1973 a s ďalšími krajinami na iných kontinentoch ako Irak, Mexiko, Nikaragua, Mozambik, Angola, Etiópia a Južný Jemen (Jemenská ľudovodemokratická republika).

výšková budova bývalej organizácie RVHP v Moskve v súčasnosti - nočný pohľad, architektúra budovy symbolizovala "otvorenú knihu" spolupráce

Ciele[upraviť | upraviť zdroj]

Táto hospodárska organizácia vznikla za účelom koordinácie hospodárskeho vývoja členských krajín na princípoch centrálne plánovanej ekonomiky a rozvoja ekonomickej integrácie s účelom postupne vyrovnávať rozdielnu ekonomickú úroveň jednotlivých členských krajín. Zo súčasného pohľadu sa dá konštatovať, že v popredí stáli aspekty mocenské, so snahou o vytvorenie hospodársky, politicky i vojensky jednotného bloku krajín „socialistického tábora“.

Umožňovala však členským krajinám rozvoj obchodu a medzinárodnej hospodárskej spolupráce za podmienok studenej vojny, keď boli zo strany USA a krajín NATO na krajiny tzv. komunistického bloku (Cocom) uvalené embargá na vývoz vedecko-technických výsledkov a strategických surovín a tovarov, hlavne technológií. Mala sa stať protiváhou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá bola založená účastníkmi krajín, ktoré prijali Marshallov plán.

RVHP sa najprv týkala len obchodu, neskôr aj plánovania výroby a napokon mala viesť k hospodárskej integrácii pod vedením ZSSR. Pre umožnenie ľahšieho účtovania v rámci krajín RVHP na bilaterálnej úrovni sa používalo vzájomné zaúčtovanie pohľadávok formou bartra na multilaterálnej úrovni bola vytvorená zvláštna zúčtovacia jednotka, prevoditeľný Rubeľ, (rubľ prev). ktorý nemal fyzickú podobu a slúžil na vzájomné vyrovnávanie platieb v rámci ekonomickej spolupráce. K uľahčeniu transferov sprvu bilaterálnych bola zriadená Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu (MBHS) so sídlom v Moskve a pre multilaterálne zúčtovania bola zriadená Medzinárodná investičná banka (MIB) so sídlom v Moskve.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 80. rokov sa spolupráca krajín RVHP orientovala na užšiu ekonomickú integráciu, na vytváranie väzieb v kooperáciách a na špecializáciu v jednotlivých výrobných odboroch, rozvíjala sa široká medzinárodná spolupráca a výmena výsledkov vedecko-technického vývoja.

V rokoch 1988-1989 sa však dostavili štrukturálne problémy v plánovaní, nefungovala dobre obchodná výmena a dochádzalo k zjavným poruchám pri prevoze tovarov cez hranice predovšetkým vo východoeurópskych členských krajinách (riešené tzv. colnými opatreniami na limitovanie dovozu a vývozu tovarov) a po roku 1990, keď väčšina východoeurópskych krajín začala orientovať svoju ekonomiku na trhovú a na obchodovanie so Západom, nastali ťažkosti v plánovaní a zúčtovaní hospodárskych záväzkov.

2. júla 1991 na návrh československej strany a jej predstaviteľov (Václav Klaus, minister financií ČSFR a Vladimír Dlouhý, minister hospodárstva ČSFR), bolo prijaté vo Federálnom zhromaždení ČSFR uznesenie o zjednaní protokolu o zrušení Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a 12. júla 1991 schválilo znenie protokolu.

Postupným odklonom od zásad centrálne plánovanej ekonomiky a politickou transformáciou krajín sa RVHP rozpadla a nebola nahradená žiadnou podobnou organizáciou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Měchýř, Jan: Velký převrat, či snad revoluce sametová? (1999), vyd.Progetto, Praha, ISBN 80-86366-00-6