Bulharsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
,Tento článok je o súčasnom štáte na Balkánskom polostrove. Ako Bulharsko sa tiež označuje tzv. Bulharská volžsko-kamská ríša, historický štát Bulharov existujúci pri riekach Volga a Kama v 9. až 13. storočí.
Bulharská republika
Vlajka Bulharska Znak Bulharska
Vlajka Znak
Národné motto:
Съединението прави силата (V jednote je sila)
Štátna hymna:
Мила Родино (Mila Rodino)
EU-Bulgaria.svg
Miestny názov  
 • dlhý Република България
 • krátky България
Hlavné mesto Sofia
42°41′ s.š. 23°19′ v.d.
Najväčšie mesto Sofia
Úradné jazyky bulharčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Rosen Plevneliev
Boiko Borisov
Vznik 681
Susedia Rumunsko, Srbsko, Macedónsko, Grécko, Turecko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
110 910 km² (102.)  
? km² (? %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2007)
 • sčítanie (2007)

 • hustota (2007)
 
[chýba zdroj] (92.)
7 679 290

69,3/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2006
78 680 USD $ (65.)
10 700 $ ([[Zoznam štátov podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily|]].)
Mena lev (= 100 stotinki) (lv)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2)
(UTC+3)
Medzinárodný kód BGR / BG
Medzinárodná poznávacia značka BG
Internetová doména .bg
Smerové telefónne číslo +359

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %.

Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých osídlených človekom na európskom kontinente.

Krajina susedí na severe s Rumunskom (dĺžka hraníc 608 km), na západe so Srbskom (258 km) a s Macedónskom (248 km), na juhu s Gréckom (493 km) a na juhovýchode s Tureckom (259 km). Východnú hranicu tvorí Čierne more (378 km). Riečnu hranicu tvorí 686 km.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzická mapa Bulharska
Bulharské oblasti
Budova parlamentu
Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Bulharska

Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je 2 245 km.

Od 1. januára 2007 na hraničných priechodoch s Rumunskom a Gréckom pre občanov Európskej únie platí právo na voľný pohyb osôb.

V dĺžke 470 km (od rieky Timok po mesto Silistra) tvorí severnú hranicu rieka Dunaj. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57 veľkých dunajských ostrovov – Belene, Vardim, Bogdan, Bliznaci – a iné. Rieka Dunaj poskytuje vhodné podmienky na rozvoj vodnej dopravy. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála RýnMohanDunaj. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka – súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá Bulharsko spája so štátmi západnej Európy. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako elektroenergetický priemysel, chemický priemysel a drevospracujúci priemysel. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné prechody Vidin – Calafat a Ruse – Giurgiu (do Rumunska) a Orjachovo – Beket (do Grécka).

Suchozemská hranica s Rumunskom vedie cez oblasť Dobrudže. Začína pri meste Silistra, končí pri rumunskej dedine Vama Veke a je dlhá 139 km.

Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných (Istanbul – Burgas – Varna – Constanta) a železničných ciest (Razdelna – Kardam –  Medžidia – Ungeni). Tadiaľto vedie plynovod z Ruska a elektrina z Ukrajiny.

Celú východnú hranicu krajiny tvorí Čierne more v dĺžke 378 km. Jej začiatok je južne od dediny Vama Veke v Rumunsku a koniec pri ústí rieky Rezovska. Čierne more má pre krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy Bospor a Dardanely ju spája so Stredozemným morom a s Atlantickým oceánom. Cez Čierne more sa do krajiny importuje 40 % surovín a 30 % sa vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám ako sú ropa, uhlie, koks, železná ruda, ale aj drevo. Väčšina z nich sa dováža z Ruska a Ukrajiny.

Čiernomorské pobrežie je v súčasnosti dôležitou priemyselnou zónou. Rozvíja sa tu chemický a strojársky priemysel. Poskytuje rozvoj rybolovu v mestách Burgas, Varna a Sozopol, kde sa okrem iného ťaží aj soľ.

Čierne more je rajom pre turistov. Okrem oddychovej turistiky ponúka táto oblasť aj ozdravovaciu turistiku. Rozvoju východnej hranice Bulharska však bráni ťažký ekologický stav Čierneho mora, ktoré znečisťujú Dunaj, Dnester a Dneper a obyvatelia jeho pobrežia. Doprava v tejto oblasti je málo rozvinutá, hoci sem vedie železnica zo Sofie.

Na juhu krajina v dĺžke 259 km hraničí s Tureckom a vedie po rieke Rezovska smerom na západ, kde sa vlieva do rieky Marica, ďalej vedie po úpätí pohoria Strandža a Derventskej vyvýšenine a nakoniec končí v Rodopách.

Cez bulharsko-tureckú hranicu vedú cesty do západnej Európy a regiónu Blízkeho východu (Constanta – Varna – Burgas – Malko Tărnovo – Lozengrad – Istanbul). Hraničný prechod v meste Makaza spája krajinu s Egejským morom. Smerom do Turecka vedú tri hraničné prechody (Malko Tărnovo, Kapitan Andrejevo a od roku 1993 aj Lesovo – Hamzabejli), ale okrem týchto prechodov existuje aj niekoľko starých ciest vedúcich cez túto hranicu (Jambol – Elchovo – Odrin).

Vzťahy Bulharska s obobma južnými susedmi v súčasnosti dostávajú nový rozmer, na čo vplýva politická situácia v Turecku a Grécku. Vypracovaných je mnoho projektov, ktoré by sa mali v budúcnosti realizovať na riekach Struma a Marica.

Macedónsko a Srbsko celkovo v dĺžke 506 km sú hraničiace krajiny s Bulharskom na západe. Vedie od vrchu Tumba až po rieku Timok, ktorá oblasť spája s riekou Dunaj. Cez hranicu s Macedónskom vedú tri hraničné prechody (Petrič – Strumica, Blagoevgrad – Delčevo a Kjustendil – Kriva Palanka – Skopje). V súčasnosti medzi týmito krajinami neexistuje železničný prechod, ale už sú na svete plány, ktoré by sa mohli uskutočniť na trase medzi mestami Gjoševo – Kumanovo.

Cez hraničný prechod pri meste Kalotina vedie medzinárodná cesta, ktorá spája Bulharsko so západnou Európou a krajinami v oblasti Blízkeho východu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bulharsko v roku 1915
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bulharska

Obdobia dejín Bulharska:

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Burgaský záliv
Turistické stredisko Slnečné pobrežie

Podľa Národného štatistického inštitútu malo Bulharsko v roku 2007 7 679 290 obyvateľov. Ich počet však za posledné roky klesol v dôsledku nízkeho prirodzeného prírastku (približne – 5 %) a vysokej migračnej vlny, kedy po roku 1989 emigrovalo okolo 750 000 ľudí.

Bulharsko má najnižší prírastok obyvateľstva na svete od začiatku 50. rokov 20. storočia s výnimkou ostrova Svätý Krištof a Nevis. Hlavnou príčinou je obrovská emigrácia z krajiny. Od 80. rokov 20. storočia je prírastok obyvateľstva negatívny, na čom sa okrem rozsiahlej emigrácie Turkov a neskôr i Bulharov podieľala od 90. rokov 20. storočia aj nízka pôrodnosť.

V rokoch 1985 – 1989 sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku 1985 bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovanštené a približne 300 000 Turkov natrvalo emigrovalo do Turecka. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku 1990 zrušené.

Národnostné zloženie obyvateľstva 2001[1][upraviť | upraviť zdroj]

Umiestnenie Národnosť Počet %
1 Bulhari 6 442 950 83,9
2 Turci 721 855 9,4
3 Rómovia 360 926 4,7
4 iní 69 204 0,9

Národnostné zloženie obyvateľstva 2011[2][upraviť | upraviť zdroj]

Umiestnenie Národnosť Počet %
1 Bulhari 5 664 624 84,8
2 Turci 588 318 8,8
3 Rómovia 325 343 4,9
4 iní 49 304 0,7


Vierovyznanie[3][upraviť | upraviť zdroj]

Umiestnenie Náboženstvo %
1 Pravoslávie 82,6
2 Islam 12,2
3 Katolicizmus 0,5
4 iné 4,7

Súčasné politické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Bulharsko je parlamentnou republikou. Hlavou štátu je prezident volený priamou voľbou na 5-ročné volebné obdobie. Neustále činným zákonodarným orgánom, pozostávajúcim z 240 poslancov volených na 4 roky, je Národné zhromaždenie. Výkonná moc je v rukách vlády. Po parlamentných voľbách v krajine (25. jún 2005) Dovtedajšia konzervatívna vláda utrpela porážku, keď kľúčová politická sila Národné hnutie Simeona II. (po bulharsky: Национално движение Симеон II., НДСВ) dosiahala okolo 22 %. Najväčší vplyv získali bulharskí socialisti vedení Sergejom Staniševom, ktorí napokon vytvorili veľkú koalíciu s NDSV a Hnutím za práva a slobody (po bulharsky: Движение за права и свободи, ДПС), ktoré je v krajine podporované najmä bulharskými Turkami. Najväčším prekvapením volieb bol úspech strany Ataka (po bulharsky: АТАКА), ktorá svoj program postavila na nacionalistických a rasistických heslách a odpore voči Európskej únii a získala takmer 9 %.

Súčasným predsedom vlády je Boiko Borisov, v prezidentských voľbách v roku 2006 zvíťazil dovtedajší prezident, exkomunista Georgi Părvanov.

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie štátu sa od roku 1998 delí na 28 oblastí, 262 okresov a 3881 obcí.

Blagoevgrad Kjustendil Razgrad Sofia
Burgas Loveč Ruse Stara Zagora
Dobrič Montana Šumen Tărgovište
Gabrovo Pazardžik Silistra Varna
Chaskovo Pernik Sliven Veliko Tărnovo
Jambol Pleven Smoljan Vidin
Kărdžali Plovdiv Sofia Vraca

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.