Sofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Sofia pozri Sofia (rozlišovacia stránka).
Sofia
София
Mesto
Sofia Collage TB.png
BG Sofia flag.svg
Vlajka
BG Sofia coa.svg
Erb
Štát Flag of Bulgaria.svg Bulharsko
Región Sofia
Nadmorská výška 560 m n. m.
Súradnice 42°42′00″S 23°20′00″V / 42.70000°S 23.33333°V / 42.70000; 23.33333
Rozloha 492 km² (49 200 ha)
Obyvateľstvo 1 204 685 (2011)
Primátor Jordanka Fandakova
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 1000
Poloha mesta v Bulharsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Bulharsku
Wikimedia Commons: Sofia
Webová stránka: sofia.bg

Sofia je hlavné mesto Bulharska. S počtom obyvateľov 1 246 791 je to zároveň najväčšie bulharské mesto (15. najväčšie v rámci Európskej únie). Mesto sa nachádza na západe Bulharska pri masíve Vitoša. Sofia je administratívne, kultúrne a ekonomické centrum krajiny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí k najstarším hlavným mestám Európy, jeho história sa datuje už od 8. storočia pred Kr., keď sa tu usadili Tráci. Bola založená pred 3 000 rokmi. Nachádza sa na planine s nadmorskou výškou 550 m n. m. Vzhľadom na jej zemepisnú šírku sú letá horúce a zimy chladné.

V rímskych časoch sa mesto volalo Serdica. Ležalo na spojnici, ktorá spájala Konštantínopolis (hl. mesto Byzantskej ríše) so západnou a strednou Európou a preto sa stalo cieľom útokov rôznych barbarských kmeňov (Huni, Avari, Maďari).

V 7. storočí na toto územie prenikli Slovania. V roku 809 dobyl Serdicu bulharský vládca Khan Krum. Slovania premenovali mesto na Sredets a v období byzantského panstva sa mesto nazývalo Triaditsa. Až v 14. storočí sa mesto stalo známejším a začalo sa nazývať podľa Kostola sv. Sofie (Sveta Sofija). V roku 1382 mesto dobyli Turci, ktorí tu vládli až do roku 1878. Osmanskú nadvládu pripomínajú okrem kúpeľov aj dve mešity.

Hlavným mestom Bulharska sa stalo až po roku 1878, keď bolo Bulharsko oslobodené spod tureckej nadvlády. Intenzívny rozmach mesta nastal za čias socializmu, k čomu prispela najmä industrializácia a stavba panelových sídlisk. Až po roku 1989 sa mesto začalo meniť na skutočnú modernú metropolu Bulharska. Medzi najväčšie atrakcie metropoly z minulej doby sa radia termálne pramene, ktoré sú aj dnes otvorené pre verejnosť.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám Alexandra Nevského

Chrám patrí k najveľkolepejším kostolom v hlavnom meste. Bol postavený na pamiatku 200 000 ruských vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bulharska spod tureckej nadvlády v rokoch 1877/1878. Ruský cár Alexander II. je v Bulharsku uctievaný ako cár Osloboditeľ. Neďaleko chrámu sa vypína cárova vysoká jazdecká socha, ktorú vytvoril taliansky majster Arnoldo Zocchi (vysoká 14 metrov) oproti budove Národného zhromaždenia. Cárovým patrónom bol svätý Alexander Nevský, ktorý patrí k významným svätcom v ruskej pravoslávnej cirkvi a k významným panovníkom Ruska (zastavil expanziu Švédov a bojového Rádu nemeckých rytierov v 13. storočí do Ruska). Chrám nesie typické znaky ruskej pravoslávnej sakrálnej architektúry. Stavba sa začala v roku 1904 pod vedením ruského architekta A. N. Pomeranceva. Chrám je vyzdobený nástennými maľbami, mozaikami a ikonami, ktoré vytvorili bulharskí a ruskí umelci. Kupoly chrámu sú pokryté plátkovým zlatom. Stavba bola dokončená v roku 1913 a chrám bol vysvätený v roku 1924. Stal sa symbolom bratstva ruského a bulharského národa a myšlienky slovanskej vzájomnosti.

  • Sveta Sofija

Katedrála svätej Sofie patrí k najstarším pravoslávnym chrámom v meste. Vybudovaná bola už v 6. storočí. Počas tureckej nadvlády ju Turci znesvätili a využívali až do oslobodenia Bulharska ako mešitu. Bazilika nesie typické znaky byzantskej architektúry. Pomenovaná je podľa svätej Sofie, podľa ktorej je pomenované aj hlavné mesto Bulharska. Stavba bola vážne poškodená pri veľkom zemetrasení v 19. storočí.

Sveta Nedelja
  • Sveta Nedelja

Kostol bol dokončený v roku 1863. Známy je hlavne kvôli atentátu z roku 1925, ktorý si vyžiadal veľa nevinných obetí a silno poškodil aj kostol. Kostol bol znesvätený počas komunistickej diktatúry. Dnes opäť slúži bulharskej cirkvi.

  • Sveti Georgij

Tento kostolík – rotunda z rímskych čias (4. alebo 5. storočie) sa nachádza na nádvorí hotela Sheraton. V tureckých časoch slúžil ako mešita. Dnes je opäť pravoslávnym chrámom. V chráme sa nachádzajú vzácne nástenné maľby z obdobia bulharského stredovekého štátu. Okolie kostola je archeologickým miestom, kde sa našli základy rímskych hradieb a vodovodu.

Tento chrám bol dokončený v roku 1914 a prezývajú ho ruský kostol. Kostol sa nápadne podobá na kostoly ruskej pravoslávnej cirkvi, pre ktoré sú typické cibuľovité veže. Za svoju existenciu vďačí ruskému diplomatovi Semontovskému – Kurilovi, ktorému sa bulharské pravoslávne obrady nezdáli dostatočne pravoslávne, aby sa ich mohol zúčastňovať.

Národné divadlo Ivana Vazova
  • Národné divadlo Ivana Vazova

Neoklasicistická stavba pomenovaná po národnom buditeľovi Ivanovi Vazovovi. Ivan Vazov (1850 – 1921) patrí medzi najvýznamnejších klasikov bulharskej literatúry. Veľa diel tohto spisovateľa bolo preložených aj do cudzích jazykov. Medzi najslávnejšie diela patrí román Pod jarmom.

  • Synagóga

Jedna z najväčších synagóg na Balkáne. Nachádza sa západne od mestskej tržnice. Postavená bola v roku 1910 a slúžila pomerne početnej komunite bulharských židov. V interiéri sa nachádza mosadzný svietnik, ktorý váži takmer 2 000 kg.

  • Mešita Banja Baši

Mešita pochádza zo 16. storočia a jej meno je odvodené od blízkych minerálnych prameňov. Ide o spomienku na okupáciu mesta Turkami. Mešita je dielom známeho osmanského architekta Mimara Sinana. V súčasnosti je to svätostánok, ktorý slúži veriacim moslimom v hlavnom meste Bulharska.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov z roku 2001 žilo v Sofii 1 170 842 obyvateľov[1].

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bulhari – 1 124 240
  • Cigáni – 17 885
  • Turci – 6 036
  • Rusi – 3 127

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • pravoslávni – 1 122 944
  • moslimovia – 8 614
  • protestanti – 3 269
  • rímski katolíci – 2 574

a iní

Sofia Metro

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava v hlavnom meste Bulharska je na balkánske pomery veľmi dobre organizovaná. Zaisťuje ju sieť autobusov a trolejbusov. Okrem nich tu premávajú aj súkromné minibusy, ktoré sa v bulharskom jazyku nazývajú maršrutki. Oproti autobusom a trolejbusom sú rýchlejšie, ale aj podstatne drahšie. V meste je aj podzemné metro, ktoré má zatiaľ iba jednu linku z centra mesta na západné predmestie Ljulin. Prvý úsek metra bol slávnostne otvorený v roku 1998 (jeho výstavba však trvala takmer 20 rokov).

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Počasie Sofia, Bulgaria
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia °C (°F) 19
(66)
22
(72)
31
(88)
30.3
(86.5)
34
(93)
38
(100)
41
(106)
39.4
(102.9)
36.1
(97)
33.9
(93)
25.5
(77.9)
23
(73)
41
(106)
Najvyššia priemerná °C (°F) 3
(37)
5
(41)
10
(50)
16
(61)
21
(70)
25
(77)
28
(82)
28
(82)
23
(73)
17
(63)
10
(50)
4
(39)
15,8
(60,4)
Priemerná denná °C (°F) −1
(30)
0.5
(32.9)
5
(41)
10.5
(50.9)
15
(59)
18.5
(65.3)
21
(70)
21
(70)
16.5
(61.7)
11.5
(52.7)
5
(41)
0.5
(32.9)
10,3
(50,5)
Najnižšia priemerná °C (°F) −5
(23)
−4
(25)
0
(32)
5
(41)
9
(48)
12
(54)
14
(57)
14
(57)
10
(50)
6
(43)
0
(32)
−3
(27)
4,8
(40,6)
Najnižšia °C (°F) −31.2
(-24.2)
−25.4
(-13.7)
−18.4
(-1.1)
−10.4
(13.3)
−1.6
(29.1)
1.4
(34.5)
4
(39)
3.9
(39)
−1
(30)
−6
(21)
−15
(5)
−20
(-4)
−31,2
(-24,2)
Dažďové mm (palce) 40
(1.57)
35
(1.38)
40
(1.57)
55
(2.17)
75
(2.95)
85
(3.35)
60
(2.36)
45
(1.77)
40
(1.57)
45
(1.77)
45
(1.77)
45
(1.77)
610
(24,02)
Vlhkosť 84 78 72 66 68 67 62 61 68 75 83 85 72,4
Priem. počet snežných dní 10 9 5 1 0 0 0 0 0 1 4 10 40
Slnečný svit 75 90 140 185 225 265 315 295 215 150 90 55 2 100
Zdroj #1: Stringmeteo.com[2]
Zdroj #2: Meteo.BG[3]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.nsi.bg/Census/Ethnos.htm
  2. Stringmeteo.com Retrieved February 21, 2012
  3. meteo.bg, National Institute of Meteorology and Hydrology (Bulgaria), Tables

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sofia na nemeckej Wikipédii.