Alexander Nevský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexander Nevský
Bitka na Čudskom jazere (1242)
Pamätník Alexandra Nevského pri chráme v Usť-Ižore
Posolstvo rímskeho pápeža u Alexandra Nevského v roku 1251
Rad Alexandra Nevského
Chrám Alexandra Nevského v Tallinne

Alexander Jaroslavič Nevský, rus. Александр Ярославич Невский (* pravdepodobne 30. máj 1220, Pereslavľ Zalesskij – † 14. november 1263, Gorodec) bol ruský štátnik, novgorodské knieža (1236 – 1252) a neskôr veľkoknieža vladimirský (1252 – 1263). Je jednou z najvýznamnejších osobností ruských dejín. Stal sa slávou ruských ozbrojených síl, svätcom ruskej pravoslávnej cirkvi, symbolom záchrany ruskej pravoslávnej kultúry na ktorú sa neopovážili siahnuť ani komunistickí diktátori v 20. storočí. Po celom Rusku, ale aj v zahraničí sa nachádzajú pravoslávne chrámy, ktoré sú zasvätené práve Alexandrovi Nevskému. Stal sa symbolom boja ruského ľudu v boji proti nacistickým vojskám v rokoch 19411945.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 30. mája 1220 v meste Perejaslavl Zalesskij ako druhorodený syn kniežaťa Jaroslava Vsevolodoviča. Vyrastal v meste Novgorod, ktoré sa mu stalo veľmi blízkym. V roku 1234 sa prvýkrát s otcom zúčastnil vojenskej výpravy proti nemeckému Rádu mečových bratov. Na zasneženej pláni sa ruským vojskám podarilo nemeckých križiakov poraziť, ale dobre opevnenú pevnosť a mesto Dorpat dnes Tartu v Estónsku nie. Aspoň však dočasne podarilo zastaviť ich expanziu na územie Ruska. Po tejto výprave sa zúčastnil aj bojov s litovskými vojskami, ktoré vtrhli na územie Ruska, ale boli porazené pri Iľmenskom jazere.

Slávne víťazstvá Alexandra Nevského[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1236 sa stal Alexander kniežaťom Novgorodu a od roku 1252 sa stal kniežaťom Vladimíru. Prvou ťažkou situáciou v jeho živote bol útok Švédov pod vedením Birgera na územie Ruska. Alexander so svojím vojskom Švédov 15. júla 1240 pri rieke Neva porazil. Od tejto slávnej bitky používal prívlastok Nevský.
Oveľa tvrdšou skúškou bol útok nemeckých križiakov na územie Ruska v roku 1242. Nemci dobyli pevnosť Izborsk a staroslávne kupecké mesto Pskov. Rozsievali skazu po ruskom území, plienili, vraždili a násilím sa snažili obracať pravoslávnych Rusov (označovali ich ako schizmatikov) na katolicizmus. Napriek nezhodám s novgorodskými šľachticmi Alexander Nevský tiahol do boja proti rádovým vojskám a 5. apríla 1242 ich na zamrznutom Čudskom jazere porazil. Toto grandiózne víťazstvo nad nemeckými agresormi v bitke na Čudskom jazere zaistilo Alexandrovi slávu a Rusku pokoj od nemeckej agresie na dlhé roky.

Zákernosťou švédskeho a nemeckého útoku proti Rusku bolo najmä to, že sa Švédi a Nemci snažili využiť oslabenie moci ruských kniežat a ohrozenie ruského územia Mongolmi po bitke na rieke Kalka. Práve v roku 1241 sa mongolská armáda rútila územím ruských kniežatstiev. Padol Kyjev, Riazaň a iné mestá. Alexander Nevský, oslabený bojmi so Švédmi a Nemcami, nemal dostatok síl na boj s Mongolmi a Zlatou hordou. Preto sa snažil diplomatickou cestou zabezpečiť Novgorod pred nájazdmi mongolských (tatárskych) vojsk.

V roku 1251 poslal rímsky pápež Inocent IV. posolstvo dvoch kardinálov k Alexandrovi. Alexander posolstvo prijal, no návrhy pápeža podrobiť sa Rímu a prijať katolicizmus jednoznačne odmietol. Takisto odmietol ponuky pápeža na spoločný boj proti Tatárom, pretože vedel, že ide iba o vypočítavosť zo strany Ríma. Pravoslávna cirkev považuje Alexandra za obrancu pravoslávnej viery a kultúry.

Smrť a svätorečenie Alexandra Nevského[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko pred svojou smrťou v roku 1263 sa vzdal vládnutia a stal sa mníchom. Prijal rehoľné meno Alexej. Alexander zomrel 14. novembra 1263 v meste Gorodec na Volge. Jeho telesné pozostatky boli uložené v chráme v meste Vladimír. Jeho život a osobnosť boli opradené legendami v ťažkých časoch tatárskej poroby. Svätorečený pravoslávnou cirkvou (všeruským cirkevným snemom) bol v roku 1547 za vlády Ivana IV. Hrozného. Dôvodom pre svätorečenie neboli ani tak vojenské úspechy Alexandra Nevského, ale ich dôsledky pre pravoslávie. Zastavenie agresie západných katolíkov vyznelo ako obrana svätej pravoslávnej viery a jej pravdy. Pravoslávne hagiografie zobrazovali Alexandra viac ako mnícha Alexeja, ktorý sa vzdal svetskej slávy a oddane slúžil Bohu.

Osobitnú úctu získal v časoch, keď imperátor Peter I. Veľký porazil Švédov v severnej vojne a získal prístup k Baltskému moru. Alexander Nevskij sa stal pre Petra I. veľkým vzorom. Stal sa pri svätom Petrovi a svätom Pavlovi ďalším patrónom novozaloženého hlavného mesta Sankt Peterburg. 30. augusta 1724 boli slávnostne prenesené pozostatky Alexandra Nevského do Novozaloženého kláštora v novom hlavnom meste (dnes Lavra Alexandra Nevského). Preto si pravoslávna cirkev v Rusku pripomína jeho pamiatku práve 30. augusta.

Alexander Nevský a jeho odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Odkaz Alexandra Nevského bol veľmi silný. Jeho osobnosť (ako vojvodcu i ako svätca) sa stala žiarivým príkladom pre ruských vojakov, ktorí bojovali vo vojnách proti nepriateľom Ruska (vojny so Švédmi, Poliakmi, Tatármi, Turkami i Napoleonovou armádou). Po Alexandrovi Nevskom sú pomenované ulice, mosty, námestia či nábrežia mnohých ruských miest. Na jeho počesť sa udeľujú vojenské vyznamenania. Jeho osobnosťou, svätým životom a hlbokou mravnosťou sa oduševňovali aj ruskí vojaci v prvej svetovej vojne a napriek svetonázorovým rozdielom sa stal aj vzorom Červenej armády, ktorá bojovala proti nacistom v časoch Veľkej vlasteneckej vojny (1941 – 1945). Spolu s kniežaťom Dmitrijom Ivanovičom Donským patria k veľkým osobnostiam ruskej histórie.

Chrámy pomenované podľa Alexandra Nevského[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Nevský v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Postava ruského kniežaťa z 13. storočia zaujala mnohých umelcov. Boli to spisovatelia, maliari, ikonopiscovia, sochári či filmoví režiséri. Najpopulárnejší bol sovietsky veľkofilm z roku 1938 z dielne Sergeja Michajloviča Ejzenštejna Alexander Nevskij. Práve prostredníctvom tohto veľkofilmu sa mobilizovali sovietski vojaci do bojov proti nacizmu. Pretože v roku 1942 sa vytvorila analogická situácia s rokom 1242. Hlavnú úlohu Alexandra Nevského stvárnil sovietsky herec Nikolaj Čerkasov. Nové filmy o hrdinovi od Nevy a Čudského jazera vznikli aj v rokoch 1991 a 2008 (Igor Kalenov, Alexander. Nevská bitka). V literatúre sa stal známy román Borisa Vasiljeva Alexander Nevskij z roku 1997. Azda najstaršia literárna pamiatka Povesť o živote Alexandra Nevského pochádza z 13. storočia od neznámeho autora. Ikony Alexandra Nevského zdobia ikonostasy mnohých pravoslávnych chrámov na celom svete.

Meno Ruska
Meno Ruska je projekt televízneho kanála TV Rusko, v ktorom obyvatelia Ruska majú vybrať najvýznamnejšiu osobnosť z dejín Ruska, ktorá sa podľa nich zaslúžila o blaho štátu. V decembri 2008 sa stal víťazom uvedeného projektu Alexander Nevský. Predbehol Pjotra Stolypina, Alexandra Sergejeviča Puškina, Petra I., F. M. Dostojevského, A. Suvorova, ale aj J. V. Stalina či V.I. Lenina.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]