Dublin
Z Wikipédie
Dublin (po írsky Baile Átha Cliath, t.j. Mesto čierna diera) je najväčšie mesto Írska a zároveň aj najväčšie mesto na ostrove Írsko. Žije tu 505 739 obyvateľov (r. 2006), v aglomerovanej oblasti Greater Dublin Area žije 1 661 185 obyvateľov (r. 2006). Rozloha Dublinu je 114,99 km². Za vlastný Dublin sa považuje mesto v administratívnych hraniciach grófstva Dublin City. Pôvodne bolo toto mesto založené ako centrum pre vikingský obchod s otrokmi.
Obsah |
[upraviť] Poloha a prírodné podmienky
Mesto sa nachádza pri východnom pobreží Írska v ústí rieky Liffey do Írskeho mora. Práve Liffey rozdeľuje Dublin na severnú (tzv. North Dublin) a južnú časť (tzv. South Dublin). Priemerná nadmorská výška v meste je 20 m n. m.
Podnebie je prímorské s pomerne teplou zimou a chladným letom. Priemerná ročná teplota je 10°C. V januári je to 5°C, v júli 15°C. Najviac zrážok, až 76 mm dažďa, spadne v decembri. Naopak, najmenej zrážok, 50 mm dažďa, spadne v apríli. Najnižšia zaznamenaná teplota bola -12°C, najvyššia 30°C. Vlhkosť vzduchu sa pohybuje od 75% po 88%.
[upraviť] Administratívne rozdelenie
Územie mesta je rozdelené na 22 mestských obvodov. Ich číslovanie je jednotné: na sever od Liffey sú označené nepárnymi číslami, na juh od Liffey párnymi číslami. Číslovanie je zhodné s poštovými kódmi. Každý obvod tvoria viaceré mestské štvrte. Dublin je rozdelený nasledovne:
- Dublin 1 - City Centre North
- Dublin 2 - City Centre South
- Dublin 3 - Ballybough, Clonliffe, Clontarf, Dollymount, East Wall, Fairview, Marino
- Dublin 4 - Ballsbridge, Donnybrook, Irishtown, Merrion, Pembroke, Ringsend, Sandymount
- Dublin 5 - Artane, Harmonstown, Raheny
- Dublin 6 - Dartry, Ranelagh, Rathgar, Rathmines, Sandford
- Dublin 6W - Domvilles/Willington, Glendowns, Harold's Cross, Rossmores, Wainsfort
- Dublin 7 - Arbour Hill, Cabra, Four Courts, Phibsboro
- Dublin 8 - Dolphin's Barn, Inchicore, Island Bridge, Kilmainham, Portobello, S.C.R., The Coombe
- Dublin 9 - Beaumont, Drumcondra, Elm Mount, Santry, Whitehall
- Dublin 10 - Ballyfermot (jediná štvrť)
- Dublin 11 - Ballygall, Cappagh, Cremore, Dubber, Finglas, Jamestown, Kilshane, Wadelai
- Dublin 12 - Bluebell, Crumlin, Drimnagh, Walkinstown
- Dublin 13 - Baily, Baldoyle, Bayside, Donaghmede, Howth, Sutton
- Dublin 14 - Dundrum, Goatstown, Churchtown, Roebuck, Windy Arbour
- Dublin 15 - Blanchardstown, Castleknock, Clonee, Clonsilla, Corduff, Mulhuddart
- Dublin 16 - Ballinteer, Kilmashogue, Knocklyon, Rockbrook, Whitechurch
- Dublin 17 - Balgriffin, Belcamp, Clonshaugh, Darndale, Priorswood, Riverside
- Dublin 18 - Ballyedmonduff, Cabinteely, Carrickmines, Foxrock, Kilternan, Sandyford, Stepaside, Ticknock
- Dublin 20 - Chapelizod, Palmerstown
- Dublin 22 - Bawnogue, Clondalkin, Neilstown
- Dublin 24 - Firhouse, Jobstown, Kilnamanagh, Oldbawn, Tallaght
Na iné účely (napr. volebných obvodov) je mesto rozdelené na 10 celkov:
- Dublin Central
- Dublin South-Central
- Dublin South-East
- Dublin North-Central
- Dublin North-West
- Dublin North-East
- Dublin North
- Dublin West
- Dublin South-West
- Dublin South
Konvenčne je k územiu Dublinu priraďované aj mesto Dún Laoghaire, ktoré vytvára vlastný obvod a de iure je samostatným mestom.
[upraviť] Dejiny mesta
Prvý raz sa o Dubline (pod menom Eblana) zmienil geograf Klaudios Ptolemaios okolo roku 140. Významnejšiu úlohu však začal hrať až na sklonku 1. tisícročia. V 10. storočí boli na tomto mieste blízko seba dve osady. Vikingská osada An Dubh Linn a keltská osada nazvaná Áth Cliath. Názov prvej osady sa v budúcnosti stal základom anglického názvu mesta, názov druhého sa dnes používa v írčine. Práve vo vikingskej osade bola okolo roku 1030 založená katedrála Christ Church.
V roku 1169 sa v Írsku vylodili Normani a za krátky čas si podmanili väčšiu časť krajiny. Z Dublinu sa neskôr stalo základné stredisko ríše, ktoré nahradilo niekdajšie symbolické sídlo írskych kráľov, vrch Tara. Anglonormani začiatkom 13. storočia vybudovali dnešný Dublinský hrad. Neskôr v 16.storočí sa Angličanom podarilo presadiť svoju nadvládu nad celým Írskom.
Od 17.storočia sa mesto začalo čoraz viac rozširovať. Georgiánsky Dublin bol neskôr považovaný v Spojenom kráľovstve za druhé najhlavnejšie mesto, hneď po Londýne. Veľa z dnešnej architektúry pochádza práve z tohto obdobia. Veľkonočné povstanie v roku 1916, keď proti sebe stáli Angličania a Íri, spôsobilo, že veľa stavieb bolo zničených. Následne sa Írsky slobodný štát pustil do rekonštrukcie týchto stavieb (pre rekonštrukciu bol parlament presunutý do Leinsternovho domu). Zaujímavosťou je to, že niektoré známe ulice Dublinu sú ešte stále pomenované podľa krčiem a obchodov, ktoré sa nachádzajú v ich blízkosti. Dublin je hlavné mesto Írskej republiky od roku 1922.
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
- http://www.dublin.ie/ Oficiálne stránky mesta.
