Oscar Wilde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oscar Wilde
Oscar Wilde (1854-1900), by Alfred Ellis & Walerie, 1892 2.jpg
Narodenie 16. október 1854
Dublin, Írsko
Úmrtie 30. november 1900 (46 rokov)
Paríž, Francúzsko
Národnosť írska
Obdobie písania Viktoriánska éra
Žánre dramatik, novelista, básnik

Oscar Wilde, celým menom Oscar Fingal O'Flahertie Wills Wilde (* 16. október 1854, Dublin, Írsko – † 30. november 1900, Paríž, Francúzsko) bol írsky dramatik, prozaik a básnik. Písal hlavne divadelné hry a je autorom jedného románu Portrét Doriana Graya. Z divadelných hier napísal napríklad Vejár Lady Windermerovej a Ideálny manžel. Je autorom obrovského množstva aforizmov.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Wildeovi rodičia boli úspešní Dublinskí intelektuáli a ich syn tiež čoskoro prejavil svoju inteligenciu plynulou francúzštinou a nemčinou. Na univerzite Wilde čítal rímsku a grécku históriu a filozofiu a sám je známy svojou angažovanosťou pre filozofiu estetizmu, pri ktorej zrode stáli dvaja z jeho tútorov, Walter Pater a John Ruskin. Zaujímal sa o rímskokatolícku cirkev, na ktorú na smrteľnej posteli konvertoval. Po univerzite sa Wilde presťahoval do Londýna, kde sa dostal do exkluzívnych kultúrnych a spoločenských kruhov. Ako predstaviteľ estetizmu sa podieľal na niekoľkých literárnych aktivitách: publikoval zbierku básní, prednášal v USA a Kanade, neskôr sa vrátil do Londýna, kde pôsobil ako žurnalista. Vďaka svojmu uštipačnému humoru, farebnému oblečeniu a zdobenému vyjadrovaniu sa Wilde stal jednou z najznámejších osobností svojej doby.

Začiatkom 80. rokov 19. storočia dotiahol svoje myšlienky o nadvláde umenia k dokonalosti v sérií dialógov a esejí. Témy úpadku, dvojakosti a krásy začlenil do svojej novely Portrét Doriana Graya (1890). Estetické detaily skombinované s väčšími sociálnymi problémami predstavil Wilde v dráme Salome (1891), ktorú napísal v Paríži, ale bola zamietnutá. To ale Wildea neodradilo a začiatkom 1890. rokov napísal štyri spoločenské komédie, ktoré z neho spravili jedného z najúspešnejších scenáristov neskorého viktoriánskeho obdobia v Londýne.

V časoch svojej najväčšej popularity a úspechu, zatiaľ čo sa jeho majstrovské dielo, Je dôležité mať Filipa (1895), stále hralo v Londýne, zažaloval Wilde otca svojho milenca, Lorda Alfreda Douglasa, za nactiutŕhanie. Po sérií súdnych procesov bol Wilde odsúdený za "obscénnosť", spolu s ďalšími mužmi, na 2 roky väzenia, pripútaný k tvrdej práci. Vo väzení napísal De Profundis (napísané v roku 1897, vydané v roku 1905), dlhý list, ktorý opisuje jeho duchovnú cestu počas súdnych procesov. Po prepustení z väzenia okamžite odcestoval z krajiny do Francúzska a do Británie ani Írska sa už nikdy nevrátil. Tu napísal svoje posledné dielo, Balada o žalári v Readingu (1898), dlhú báseň opisujúcu krutý väzenský život. Zomrel v biede vo veku 46 rokov v Paríži.

Oscar Wilde sa s literatúrou stretával od útleho detstva. Jeho matka písala poéziu pod pseudonymom Speranza. Spisovateľom bol aj jej strýko Charles Maturin. Wilde prejavil nadanie pomerne skoro. Už ako 17-ročný získal štipendium na Trinity College v Dubline. Dokázal sa tam presadiť natoľko, že v štúdiách pokračoval na Oxforde. Ešte počas štúdia napísal báseň Ravenna. Po ukončení štúdii sa presťahoval do Londýna a precestoval aj USA.

Pár mesiacov pred dovŕšením 30 rokov sa oženil s Constance Lloydovou a mal s ňou dve deti. V rokoch 18871889 pracoval pre dámsky časopis World magazine.

Po napísaní svojho jediného románu Portrét Doriana Graya (1891), ktorým šokoval spoločnosť, sa vrátil k písaniu divadelných hier a hneď v roku 1892 sa mu podarilo presadiť. Začiatkom roka mala premiéru jeho hra Vejár lady Windermerovej, ktorá mu priniesla úspech a peniaze. Pokračoval v písaní divadelných hier a komédia Aké dôležité je mať Filipa z neho urobila uznávaného dramatika vítaného v spoločnosti. Wilde spoločenský život miloval. Pokladal za svoju povinnosť spoločnosť jemne provokovať, šokovať a baviť. Postupom času však znenávidel pokrytectvo vyššej spoločnosti a tá mu to patrične dávala najavo.

Homosexualita Wildovi značne zasiahla do života. Jeho sexuálna orientácia mu pomohla šokovať dielom Portrét Doriana Graya, ale spôsobila mu aj veľa trápenia. V roku 1891 sa stretol s lordom Alfredom Douglasom a stali sa milencami. Ich vzťah trval až do roku 1894, keď ho lord Alfred opustil. Wilda v tej dobe utešoval iný spisovateľ – André Gide. Lord Alfred z jeho života však nezmizol. V roku 1895 Wilda nahovoril, aby podal žalobu za urážku na cti na markíza z Queensberry. Narazil však na protivníka, ktorý mal dobré spoločenské postavenie. Hoci Wilde žalobu stiahol, markíz ho nechal zatknúť a polícia ho obvinila z „obscénnosti“, čo v tých časoch bol eufemizmus pre homosexualitu. Pri súdnom pojednávaní vyšlo najavo, že spolu s lordom Alfredom zneužívali maloletých chlapcov.[1] Spoločenský škandál ho zruinoval. Prišiel o manželku, ktorá sa s ním rozviedla, aj o peniaze. Život po dvojročnom pobyte vo väzení už bol radikálne iný. Wilde sa snažil skúsenosti z väzenia využiť pri písaní Balady o žalári v Readingu, ale išlo len o poslednú iskru tvorivosti. Zvyšok života prežil Wilde v biede. Bez peňazí cestoval po Európe, býval v lacných hoteloch a nepredstavoval sa vlastným menom.

V roku 1900 dostal chronický zápal ucha, ktorý prešiel do zápalu mozgových blán. 30. novembra v parížskom hoteli d'Alsace vo veku 46 rokov Oscar Wilde zomrel. Na náklady jeho bývalého milenca lorda Alfreda ho pochovali, v roku 1909 jeho pozostatky premiestnili na cintorín Père-Lachaise.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1878 – Ravenna (Ravenna)
  • 1881 – Básne (Poems, zbierka)
  • 1894 – Sfinga (The Sphinx)
  • 1898 – Balada o žalári v Readingu (The Ballad of Reading Gaol)

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1880 – Vera alebo Nihilisti (Vera or The Nihilists)
  • 1883 – Vojvodkyňa z Padovy (The Duchess of Padua)
  • 1892 – Vejár lady Windermerovej (Lady Windermere's Fan)
  • 1893 – Bezvýznamná žena (A Woman of No Importance)
  • 1893 – Salomé (Salomé, francúzska verzia; premiéra v Paríži v roku 1896)
  • 1894 – Salomé: Tragédia v jednom dejstve (Salomé: A Tragedy in One Act; do angličtiny preložil lord Alfred Douglas, ilustroval Aubrey Beardsley)
  • 1895 – Ideálny manžel (An Ideal Husband)
  • 1895 – Aké dôležité je mať Filipa (The Importance of Being Earnest)
  • 1878 – Le Sainte Courtisane a A Florentine Tragedy (Zlomky, prvýkrát publikované v Methuenovej knihe Collected Works)

(Poznámka: Uvedené údaje sú dátumy prvého predstavenia daných divadelných hier, ktoré sa zhodujú s pravdepodobným dátumom vytvorenia. Hry boli knižne publikované neskôr, až po prvom predstavení.)

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1887 – Cantervillské strašidlo (The Canterville Ghost)
  • 1888 – Šťastný princ a iné príbehy (The Happy Prince and Other Stories), rozprávky (slovenský preklad Šťastný princ, 1988, Mladé letá, prel.: M. Richter)
  • 1891 – Zločin lorda Arthura Savila (Lord Arthur Savile's Crime)
  • 1891 – Intencie (Intentions), kritické dialógy a eseje
  • 1891 – Portrét Doriana Graya (The Picture of Dorian Gray), román
  • 1891 – Dom granátových jabĺk (A House of Pomegranates), rozprávky
  • 1891 – Duša človeka za socializmu (The Soul of Man under Socialism, prvýkrát publikované v periodiku Pall Mall Gazette, prvé knižné vydanie v 1904)
  • 1893 – Teleny or The Reverse of the Medal (práca je pripisovaná Wildovi, ale je pravdepodobnejšie, že je výsledkom snaženia niekoľkých jeho priateľov a Wilde dielo len upravil)
  • 1905 – De profundis (De Profundis)
  • 1905 – The Rise of Historical Critism (neúplná verzia; úplná verzia vydaná v 1908)
  • 1960 – Listy Oscara Wilda (The Letters of Oscar Wilde, znovu vydané v 2000, spolu s listami odhalenými v 1960 a s novými poznámkami od Merlina Hollanda)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GRAWTHORNE, Nigell. Milostné hrátky ve staré Anglii. [s.l.] : Levné knihy, 2008. ISBN 978-80-7309-562-8. S. 179. (česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]