Bukurešť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 44°25′57″S 26°06′14″V / 44.43250°S 26.10389°V / 44.43250; 26.10389
Bukurešť
Hlavné mesto Rumunska
Bucharest-Calea-Victoriei-Aerial-View.jpg
Pohľad na centrum mesta
Bucharest-Flag.png
Vlajka
Bucharest-Coat-of-Arms.png
Erb
Štát Rumunsko
Región hlavné mesto Bukurešť
Súradnice 44°25′57″S 26°06′14″V / 44.43250°S 26.10389°V / 44.43250; 26.10389
Najvyšší bod
 - výška 90 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 60 m n. m.
Rozloha 238 km² (23 800 ha)
Obyvateľstvo 1 926 334 (2011)
Hustota 8 093,84 obyv./km²
prvá písomná zmienka 1459
Primátor Sorin Oprescu (nezávislý)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 0xxxxx
Telefónna predvoľba +40 x1
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Bukureštské obvody 1-6
Bukureštské obvody 1-6
Wikimedia Commons: Bukurešť
Webová stránka: www.pmb.ro

Bukurešť (rum. Bucureşti) je hlavné a najväčšie mesto Rumunska. Má rozlohu 238 km² a viac ako 1,9 milióna[1] obyvateľov, v širšej metropolitnej oblasti žije asi 2,6 milióna ľudí.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bukurešť v roku 1837

Podľa rumunskej ľudovej povesti bola Bukurešť pomenovaná podľa pastiera Bucura. V rumunskom jazyku toto slovo znamená veselý. Na európske pomery to nie je veľmi staré mesto, prvá zmienka je z roku 1459. Prvýkrát sa spomína v listine kniežaťa Vlada Tepesa. V roku 1465 sa mesto stalo zimnou rezidenciou valašských panovníkov a od roku 1659 aj ich sídelným mestom. Mesto sa stalo križovatkou obchodných ciest, ale aj politickým, ekonomickým a duchovným centrom Valašského kniežatstva. Bolo a je aj duchovným centrom rumunských pravoslávnych kresťanov. Po zjednotení Valašska a Moldavska sa stalo hlavným mestom zjednoteného Rumunského kráľovstva.

V období prvej svetovej vojny bolo okupované vojskami centrálnych mocností. Po roku 1918 sa stalo centrom Veľkého Rumunska (Romania Mare). Vďaka elegantnej architektúre sa niekedy nazýva aj Paríž Východu. Hoci veľká časť historického centra bola poškodená alebo zničená počas vojny alebo zemetraseniami, veľa sa zachovalo a v posledných rokoch prežíva mesto výrazný ekonomický a kultúrny rozvoj. Je to ekonomicky najprosperujúcejšie mesto Rumunska.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Palatul Patriarhiei[upraviť | upraviť zdroj]

Je to pravoslávny monastier postavený v 17. storočí na vrchu nad mestom. V roku 1688 bol monastiersky chrám povýšený na katedrálu. Neskôr sa stal sídlom hlavy rumunskej pravoslávnej cirkvi. V chráme bol v roku 1881 korunovaný aj prvý rumunský kráľ Karol I. Interiér zdobí nádherný ikonostas, nástenné maľby a sú tu uložené aj relikvie patróna mesta sv. Dimitrija Solúnskeho (rum. Dumitru).

Chrám Stavropoelos[upraviť | upraviť zdroj]

Pravoslávny chrám, ktorý bol postavený v 18. storočí. Dal ho postaviť grécky pravoslávny mních, ktorý sa stal neskôr metropolitom v gréckom meste Stavropolis v severnom Grécku. Mimoriadne krásny je ikonostas a cenné drevorezby. Patrí k skutočným skvostom sakrálnej pravoslávnej architektúre v meste.

Monastier Plumbuita[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto pravoslávnom monastieri bola v roku 1580 vytlačená prvá kniha v Bukurešti. Aj jeho exteriér a interiér patria ku krásnym ukážkam pravoslávnej rumunskej architektúry.

Triumfálny oblúk[upraviť | upraviť zdroj]

Postavený bol v roku 1936 na pamiatku bojov a víťazstiev rumunskej armády v prvej svetovej vojne. Jeho vzorom sa stal víťazný oblúk v Paríži. Nachádzajú sa na ňom historické erby jednotlivých častí Rumunska (Valašsko, Moldavsko, Sedmohradsko, Bukovina, ... ). Oblúk je aj spomienkou na Romania Mare a národným symbolom Rumunov.

Radnica

Palatul Regal (kráľovský palác)[upraviť | upraviť zdroj]

Je to kráľovský palác, ktorý do roku 1947 slúžil ako rezidencia rumunských kráľov

Palatul Parlamentului[upraviť | upraviť zdroj]

Bol palácom niekdajšieho diktátora Ceausesca. Je to ukážka megalománie komunistického režimu, ktorej padla za obeť veľká časť historického Starého mesta. Pod palácom sa nachádzajú kryty. Dnes je sídlom rumunských štátnych orgánov ( parlament, ústavný súd, ... )

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rumuni - 97,02 %
  • Rómovia - 1,41 %
  • Maďari - 0,30 %
  • Nemci - 0,12 %
  • Turci - 0,12 %
  • Židia - 0,12 %
  • Číňania - 0,10 %
  • Gréci - 0,08 %
  • Rusi - 0,05 %
  • Arméni - 0,04 %
  • Taliani - 0,03 %
  • Ukrajinci - 0,02 %
  • Bulhari - 0,01 %
  • Tatári - 0,01 %
  • Srbi - 0,01 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • pravoslávni - 96,05 %
  • rímski katolíci - 1,21 %
  • moslimovia - 0,49 %
  • grécki katolíci - 0,39 %
  • pentekostalisti - 0,28 %
  • adventisti 7.dňa - 0,22 %
  • baptisti - 0,19 %
  • bez vyznania - 0,13 %

a iní

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsiahly systém verejnej dopravy je najväčší v Rumunsku a tretí najväčší v Európe. Je založený na podzemnej rýchlodráhe ako aj povrchovej doprave zloženej z autobusov, električiek, trolejbusov a ľahkej železnice. Dopĺňa ho systém súkromných taxíkov a minibusov. Metro a povrchová dopravná sieť bola začiatkom roku 2006 spojená. Mesto má dve blízke letiská - Baneasa a Otopeni.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.insse.ro/cms/files%5Cstatistici%5Ccomunicate%5CRPL%5CInformare_1nov2011.pdf

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]