Atény

Z Wikipédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Akropolis v centre Atén, „domov“ starovekých aténskych pamiatok — hlavná turistická zastávka v Aténach

Diov chrám

Časti Atén

Atény (grécky: Αθήνα Athina) sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí). Kozmopolitné moderné mesto je veľmi známe ako mestský štát a dôležité kultúrne a vzdelávacie centrum staroveku. Je pomenované po svojej patrónke bohyni Aténa.

Atény boli grécke mesto, ktoré ležalo na západe polostrova. Atény a Sparta, dva najmocnejšie mestské štáty vo vtedajšom Grécku, viedli často boje o hegemóniu nad zvyšnou časťou gréckych mestských štátov. Atény tradične silná námorná veľmoc s rozvinutým námorným obchodom a prevažne poľnohospodárska a vnútrozemská Sparta, ale so značnou pozemnou silou, zvádzali boje dve storočia (?). Námorné stretnutia končili spravidla víťazstvom Atén, pozemné častejšie zviedla víťazne Sparta. Boj o hegemóniu nakoniec vyhrala Sparta.

V čase starovekého Grécka mesto nazývali Athénai (Αθήναι, množné číslo pre Aténa). V 19. storočí bol tento názov formálne prijatý za názov mesta. Od oficiálneho upustenia od kathareuskej gréčtiny v 70. rokoch 20. storočia, sa zaužívaná forma Athina stala oficiálnym názvom mesta.

[upraviť] Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Atén

Atény vznikli spojením niekoľkých malých obcí v Atike v juhovýchodnej časti stredného Grécka. Atika sa rozdeľuje na tri časti: Diakria (vysočina, na severe Atiky), Paralia (prímorie), Pedion (stred Atiky s Aténami). Najúrodnejšou časťou je Pedion, inak má polostrov málo úrodnej pôdy. Jeho nerastné bohatstvo zahŕňa striebro, mramor a hrnčiarsku hlinu. Za zakladateľa aténskeho štátu sa pokladá Théseus, ktorý vydal prvé zákony a uskutočnil rozdelenie obyvateľstva do spoločenských skupín. Po rozklade rodového zriadenia sa tu vystriedalo niekoľko foriem vládnutia (aristokracia, tyrania). Práve v Aténach bolo v 6. storočí pred Kr. zavedené, vďaka Solónovej ústave, nové štátne zriadenie - demokracia.

Míľniky:

neolit: prvé osídlenie (úpätie Akropoly)
cca. 1500-1000 pred Kr.: jedno zo stredísk mykénskej civilizácie
- 14. storočie pred Kr.: na Akropole vznikol palác
cca. 800 pred Kr.: Atény ovládli Atiku
asi 630 - pokus o nastolenie tyranidy Kylónom
621 - archont Drakon spísal zvykové právo (tzv. Drakontove zákony)
594/593 - Solónove reformy, zavedenie timokratickej ústavy
547 - 510 - tzv. tyranida Peisistratovcov (Peisistratos a jeho synovia)
509 alebo 508 - Kleisthenova ústava - demokratická ústava v Aténach
koncom 7. storočia pred Kr.: začiatok prestavby (dnešnej) Akropoly
490 pred Kr.: odrazenie perzského útoku pre Maratóne
478-477 pred Kr.: založený aténsky námorný spolok, následne sa Atény stali dočasne pánom východného Stredomoria
443-429 - Perikles stratégom: vrcholné obdobie aténskej demokracie a zlatý vek kultúry v Aténach
404 pred Kr.: Atény porazené Spartou v peloponézskej vojne
338 pred Kr.: porazené Macedóniou pri Chaironeii, potom súčasť ríše Alexandra Veľkého a márne boje proti macedónskej nadvláde v 4. aj 3. stor.
86 pred Kr.: zničené Sullovým vojskom, ale rímski a byzantskí cisári tu neskôr vybudovali veľa nákladných stavieb
267 po Kr.: vyplienené germánskymi Herulmi
4. a 5. storočie: renesancia vďaka priazni byzantských cisárov
529 : cisár Justinián dal zavrieť „pohanské“ filozofické školy, koniec slávy mesta
1204: vznik križiackeho Aténskeho vojvodstva
1459-1829: (po zániku Byzantskej ríše 1453) súčasť tureckej ríše
1834: hlavné mesto Grécka, začiatok nového rozkvetu