Buzuki
 |
Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
Buzuki, gr. το Μπουζούκι (to Buzúki) je grécky strunový brnkací nástroj, pôvodne z Anatólie. Prvé zmienky o tomto nástroji spadajú do Grécka, do 4 stor. pred Kr. Brnkací nástroj podobný Buzuki bol u Grékov populárny v Byzantskej dobe a nazýval sa tambura.
Po páde Byzantskej ríše tento nástroj prevzali Turci s stal sa tiež tureckým ľudovým nástrojom. Aj grécke meno Buzuki pochádza z turečtiny, konkrétne zo slova buzuk (zlomený). Názov výstižne upozorňuje na zalomený koniec nástroja. Tento nástroj bol populárny u Grékov zo západnej Anatólie počas celého trvania Tureckého sultanátu. V materskom Grécku sa brnkacie nástroje vyskytovali iba zriedka.
[upraviť] Dejiny
Približne v 1900 boli v mestách Smyrne a Konštantínopole otvorené Grécke taverny s typickou maloázijskou gréckou hudbou. V Smyrne bola populárna taverna Kafé Áman. Počas Grécko-Tureckej vojny v nasledujúcich rokoch bola Grécka armáda porazená, a Turecké vojsko vypálilo Smyrnu vyvraždilo mnoho maloázijských Grékov. Potom Grécko a Turecko podpísalo v r. 1921 výmenu obyvateľstva. Anatólski Gréci sa teda po 3 000 rokoch vrátili do materského Grécka. Gréci z Konštantínopolu a zo Smyrny priniesli do Grécka tradičnú mestskú kultúru a aj buzuki. Spočiatku bola táto hudba populárna v Gréckom podsvetí, no už čoskoro sa stalo Buzuki populárnym nástrojom aj u bežného ľudu. Vznikol hudobný štýl Rembetiko, prvý buzuki štýl. Významným predstaviteľom tohto štýlu bol Markos Vamvakaris a neskôr aj Vasilis Tsitsanis a Manolis Chiotis.
Markos Vamvakaris sa preslávil pesničkami hranými na Buzuki ako Frangosyriani, Tama tu kladu, či Diaziogo. Po druhej svetovej vojne bolo Buzuki populárne u väčšiny ľudu. Jeho vhľad sa upravil. Buzuki má dlhý krk a hlboké brucho, čím sa docieli jemný zvuk.
Z Buzuki sa vyvinulo i Baglamas (akési menšie Buzuki). Buzuki sa preslávilo i vo filme Grék Zorbas. Zo starého Gréckeho hudobného štýlu Syrtos sa v šesťdesiatych rokoch vyvinulo tzv. Syrtaki, hrané na Buzuki. Slávne sú najmä piesne Siko chorepse Syrtaki, I Margarita I Margaro, či Oniro demeno. V nasledujúcich rokoch sa preslávili najmä skladatelia Theodorakis (zložil pieseň Zorbas), Bithikotsis, Loizos, Chatzidakis (preslávil sa piesňou Milise mu), Xarchakos, Kujumtzis, Ginis (známy slávnou pesničkou Dirlada) a spevák Giorgos Dalaras. Dnes je Buzuki v Grécku veľmi populárne a vznikol i populárny orientálny štýl Tsifteteli, akýsi návrat ku klasickej Maloázijskej Gréckej hudbe.
Od Grékov prevzali Buzuki dokonca aj Íri. Buzuki sa popri tradičnej Gréckej hudby stalo dnes najpopulárnejším Gréckym hudobným nástrojom a používa sa takmer vo všetkých hudobných štýloch Grécka. Používa sa aj v populárnej modernej hudbe. Nástroje podobné Buzuki sú hlavne turecké, arabské a indické citary, ale aj balkánske mandolíny, ako aj chorvátska Tambura a mandolína z Talianska.
