Maloázijskí Gréci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Maloázijskí Gréci (gr.- Μικρασιάτες (Mikrasiátes)) je grécke označenie pre etnických Grékov zo západnej a južnej časti Anatólie. Do Grécka boli presídlení počas grécko-tureckej výmeny obyvateľstva v r. 1923.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predkovia dnešných maloázijských Grékov prišli do Anatólie okolo 12. storočia pred Kr. Podľa niektorých teórií však Gréci pochádzali pôvodom z Anatólie, čiže sú tieto oblasti skutočným materským Gréckom. Vieme však, že v tomto období máme v západnej Malej Ázií tri grécke kmene. Kraj Troas a Lýdiu obývali Achájci, kraj Kária obývali Dóri a medzi Achájcami a Dórmi žili Iónovia a zaberali také veľké územie, že sa kraj volal podľa nich - Iónia. Od 8. storočia pred Kr. začali Gréci osídlovať aj ďalšie oblasti Anatólie, osídlili pobrežné oblasti Pamfýlie a Kilíkie, čiže južné pobrežia Anatólie, na severozápade osídlili Frígiu a Bitýniu. Na severovýchode to bol kraj Pontos, ale podľa moderného delenia sa títo Gréci delia pod kategóriu Pontskí Gréci. Tak teda ostali pobrežné oblasti Anatólie osídlené Grékmi. Práve tu vznikla grécka filozofia, boli tu veľmi známe mestá, ako Efesos, Smyrna, Kolofón, Halikarnassos, Pergamon, Milétos, Fókaia či Patara. Gréci v týchto oblastiach sa však museli vysporadúvať s Peržanmi, ktorých definitívne porazil až Alexander Veľký. V helenistickom období sa po celej Anatólii stavajú grécke mestá, odchádzajú sem veľa gréckych kolonistov, ktorí sa v centrálnych častiach miešajú s pôvodným obyvateľstvom a tak sa postupne celý kraj helenizuje. Boli tu založené veľké grécke mestá ako Nikomédia, Nikaia či Antiochia.

V 1. storočí pred Kr. Anatóliu definitívne ovládli Rimania, pričom úradným jazykom východu bola gréčtina. Práve v Anatólii sa silno šírilo kresťanstvo. V roku 395 pripadlo toto územe Východorímskej ríši (Byzancia), ktorá bola čisto gréckou ríšou a tak sa do 6. storočia skoro všetky negrécke národy Anatólie hellenizovali. Obyvatelia boli ortodoxní kresťania. Od 11. storočia však do Anatólie začínajú prenikať Turci, Gréci si tu na západe Anatólie udržali štát Nikajské cisárstvo a Trapezuntské cisárstvo v Ponte. Po obnovení Byzancie sa začala šíriť myšlienka gréckeho národného povedomia, helenizmus, no Turci dobyli zvyšok gréckej Byzancie a tak sa všetky územia Anatólie stali súčasťou Osmanskej ríše. Počas tohto obdobia sa veľká časť gréckohovoriaceho obyvateľstva islamizovala, a následne poturčila. V 17. storočí ostali Gréci iba na západe Anatólie a pobrežných oblastiach juhu a severu, teda v tých oblastiach, ktoré kolonizovali antickí Gréci. Počas tohto obdobia sa na západe Anatólie usadili tisícky Grékov, hlavne z Egejských ostrovov, ale aj z Kréty, Cypru a Peloponézu. Títo prisťahovalci sa usadili hlavne vo veľkých mestách (Smyrna, Aydin, Marmaris, Makri , Ayvali, Česme, Prusa, Nikaia, Nikomedia a iné). Usadili sa však aj na vidieku, kde založili nové dediny. Títo Gréci tak posilnili miestnu grécku populáciu a zároveň jej zabezpečili väčšinu nad moslimami. Grécku identitu udržiavala ortodoxná cirkev.

V roku 1832 vznikol Grécky štát a Gréci mali záujem zjednotiť všetkých Grékov do jednotného štátu (tzv. Megali idea). V roku 1920 sa gréckym vojskám pod vedením premiéra Venizelosa skutočne podarilo západnú Anatóliu oslobodiť, no nakoniec utrpeli porážku od generála Atatürka. Turci potom zaútočili na mesto Smyrna a zmasakrovali tu desaťticíce Grékov a Arménov. Mesto potom zapálili. Táto udalosť je známa ako maloázijská katastrofa hellenizmu. Turci zabíjali aj pontských Grékov. Následne bola podpísaná výmena obyvateľov, teda Gréci z Anatólie sa po 3000 rokoch vrátili do Grécka. Odišlo asi 2 000 000 etnických Grékov. Títo Gréci sa usadili predovšetkým v Macedónii (približne 700 000) a Atike (približne 500 000). Do Atiky prišli Gréci z Iónie, nakoľko ich antickí predkovia prišli z Atiky do Iónie. Táto výmena však spôsobila veľké ekonomické problémy, no na druhej strane po výmene sa Gréci stali väčšinovým obyvateľstvom vo všetkých častiach Grécka.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Maloázijskí Gréci kultúrne obohatili materské Grécko vo veľkej miere. Predovšetkým sem priniesli svoju tradičnú hudbu, tance a tradičné brnkacie nástroje, ktoré sa dnes stali pre Grékov typické. Je to hudba Chasapiko či nástroj Buzuki. Z anatólskej gréckej hudby vznikol populárny hudobný štýl rembetiko. Zároveň Maloázijskí Gréci predstavili Grécku vyspelú mestskú kultúru, nakoľko Smyrna patrila medzi najvyspelejšie mestá tureckej ríše. Dnes sa anatólski Gréci aklimatizovali do Gréckej republiky a premiešali sa s európskymi Grékmi, preto je ťažké uviesť ich počet, avšak predpokladá sa, že približne 3 000 000 moderných Grékov má pôvod v Anatólii. Anatólski Gréci si udržiavajú svoje tradície, majú vlastné spolky, hudobné festivaly, médiá, či iné spôsoby prezentácie svojej kultúry.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]