Bitýnia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rímska ríša okolo roku 120, červeno zvýraznená Bitýnia
Provincia Bitýnia

Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu. Hraničila na východe s Paflagóniou, na juhu s Frýgiou a Galatiou a zo západu so Tráciou. Najvýznamnejšie rieky tejto oblasti sú Sangarios a Parthenios, nachádzajú sa tu aj rôzne jazerá a vrch Mýsios Olymbos (Mýssky Olymp), pri meste Prusa, ktorý má 2 500 m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodní obyvatelia Bitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z Grécka vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kr. sa tu usádzajú Gréci, medzi nimi hlavne Euboičania. Gréci tu založili mestá ako Kalchedón, Herakleia Pontiké či Kios. Následne sa kraj dostal pod nadvládu Peržanov, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 3. storočí pred Kr.

V helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá ako Nikomedia (dnešný Izmit), Nikaia (dnešný İznik) a Prusa (dnešná Bursa). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol Zipoetes. Významný kráľ bol aj Nikomedes I., ktorý bojoval so Seleukovcami a pozval do Anatólie na pomoc proti nim Keltov. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólií, od vtedy známej ako Galatia.

Nikomedes IV. zanechal svoju ríšu v závete Rimanom, ktorí už kontrolovali Pergamon. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá boli Nikomedia a Herakleia Pontiké. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ tohoto obdobia Kassios Dion. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánski Góti, ktorí útočili na Rímske impérium z Krymu. Cisár Dioklecián začlenil v rámci modernizovania rímskeho provinčného rozdelenia územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo kresťanstvo a väčšina Grékov z Bitýnie boli už v 3. storočí kresťania.

V Nikomédií sídlil cisár Dioklecián a odvtedy tu žilo veľa rímskych cisárov. Usadil sa tu aj Konštantín, keď porazil cisára Licinia. Konštantín uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto, Konštantínopol, ktorý sa postupne rozrástol aj na ázijské, bitýnske územie.
V meste Nikaia sa pod záštitou cisára Konštantína uskutočnil prvý cirkevný koncil. Na ňom sa vyhlásila pravoverná kresťanská cirkev a boli odmietnuté všetky ostatné kresťanské vyznania aj arianizmus.

V roku 395 sa toto územie stalo súčasťou Východorímskej ríše (Byzantská ríša). V Nikomédií a v Nikéi (Nikaia) boli postavené veľkolepé kostoly a po Konštantínopole a Alexandrií to boli najväčšie mestá v ríši. Koniec rozmachu prišiel až v 6. storočí, kedy Nikomédiu postihlo zemetrasenie, po ktorom bolo mesto obnovené už v oveľa menšej podobe. V tomto období sem boli z Grécka presídlení Slovania, ktorí zaplavili veľkú časť Grécka. Slovania však spôsobovali problémy aj tu, a tak tu v nasledujúcom období cisári usadili viac gréckych obyvateľov, predovšetkým zo západnej Anatólie a z Grécka. Bitýnia bola vtedy začlenená do témy Optimation. Najdôležitejšie mesto bola Nikea. Z Bytýnie pochádzal slávny grécky filozof a historik byzantského obdobia, Michalis Psellos.

V 11. storočí celú západnú Anatóliu dobyli Turci. Na krátko boli vytlačení križiakmi, no Turci v roku 1204 nakoniec dobyli Byzanciu. Bytýnski Gréci na území, ktoré nepadlo do rúk Turkom, založili veľkú maloázijskú ríšu, Nikajské cisárstvo, s hlavným mestom v Nikei. Vládol tu rod Paleologovcov, ktorý neskôr vyhnal Európanov z Konštantínopolu a obnovil Byzantskú ríšu.

V 15. storočí Bitýniu opäť ovládli Turci, tentoraz Osmanskí. Z Pruse urobili svoje hlavné mesto a odtiaľ dobyli európsku časť Byzancie. Na rozdiel od Konštantínopolu a juhozápadnej Anatólie tu grécke obyvateľstvo v pomerne veľkom množstve prestúpilo na islam a tak sa poturčilo. V tomto období tu bola najvýznamnejšími mestami Prusa (Bursa) a Nikea (Iznik). Gréci sa udržali predovšetkým vo veľkých mestách, ako Nikomidia (antická Nikomedia, turecký Izmit), Nikea (Iznik), Iraklia Pondikí (antická Herakleia Pontiké), v meste Chalkidón (antický Chalkedón) a v meste Mudaňa. Vo väčšine vznikli významné patriarcháty ortodoxného kresťanstva. Z mesta Prusa pochádzajú rôzne známe jedlá, ako napríklad grécky Gyros.

Gréci opustili tieto územia až v r. 1923, po porážke gréckych vojsk Kemalom Attaturkom a následnej výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Anatólski Gréci sa usadili v Grécku. Následne boli tieto územia osídlené moslimami. Dnes sú najvýznamnejšie mestá tohto kraja Iznik a Bursa.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Oi perioches tis Anatolias - Aristofanis Kaliontzidis