Eubója

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
GreeceEuboea.png

Eubója (– normovaný tvar; iné názvy: staršie Euboja, pre starovek aj Euboia; po gr. Εύβοια – prepis zo starogr. Euboia, prepis z novogr. Evvia [vyslov: evia]; po taliansky Negroponte) je druhý najväčší ostrov Grécka. Zároveň je to historické územie a (spolu s ostrovom Skyros a niekoľkými malými ostrovmi) súčasná krajská jednotka. Leží medzi Severnými Sporadami a Atikou.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov má predĺžený tvar v smere severozápad-juhovýchod, dĺžka je asi 150 km a šírka od 6 do 50 km. Od pevniny ho oddeľuje Euripský prieliv. Pozdĺž ostrova prebieha horská reťaz s najvyšším vrchom Dirphys (1 745 m n. m.)

Hlavným mestom ostrova je prímorská Chalkida, mesto s50 000 obyvateľmi. Moderné mestá sú tu Kymi, Artemisio, Mesapia, Karystos, Eretria, či Nea Artaki.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek[upraviť | upraviť zdroj]

Eubója bola osídlená Iónskymi Grékmi približne v roku 1800 pred Kr. Po páde mykénskej gréckej civilizácie jedine Eubója prejavila znaky kultúry, zatiaľ čo ostatné Grécko prežívalo dobu temna. Najvýznamnejšie staroveké mestá tu boli Chalkis, Eretria, Karystos a Oreos. Keďže Eubójčania boli potomkovia Iónov, hovorilo sa tu iónskym dialektom starogréčtiny. Eubójčania sa výrazne podielali na gréckej kolonizácií, keď poslali svojich ľudí kolonizovať veľké časti Sicílie, južnej Itálie, či severného Grécka. Počas Grécko-perzských vojen Peržania zničili mesto Eretria, ktré muselo byť nanovo postavené. Taktiež zle dopadlo mesto Chalkis, ktoré prehralo boj s Aténčanmi a tak sa na Eubóji usadilo približne 4 000 Aténčanov. Po bitke pri Chaironei sa Euboia dostáva pod vládu Macedónie. V tejto dobe dochádza k postupnému zániku iónskeho dialektu v prospech attickej gréčtiny, neskôr známej ako koiné. Počas Rímsko-macedónskej vojny sa Grécko aj s Eubójou dostáva do Rímskeho impéria. Tu nastala pokojná doba počas trvania celej Rímskej ríše, nakoľko aj v neskororímskej dobe bol ostrov uchránený od barbarských lúpežných nájazdov. Po roku 313 po Kr. sa na ostrove rozmohlo kresťanstvo a nastáva postupný zánik gréckeho pohanského náboženstva a zavedenie cirkevnej správy na ostrove. V roku 395 sa Eubója stáva súčasťou Východorímskej (gréckej Byzantskej) ríše.

Byzantská a benátska doba[upraviť | upraviť zdroj]

Eubóje sa nedotkla slovanská invázia do Grécka v 6. stor., ale mesto Chalkis slúžilo ako významné strategické byzantské vojenské mesto, nakoľko bolo od Slovanov chránené. Ale v priebehu tohto obdobia tu bolo postavených mnoho kostolov a kláštorov. V roku 1204 Byzanciu zničili križiaci a tak sa Euboia dostáva do správy Benátčanov, ktorí ostrov volali Negroponte. Tak sa z Eubóje stalo dôležité miesto, o ktoré súperili Benátčania, Turci a novovzniknutá Byzancia. Behom 14. – 16. stor. sa na juhu Eubóje usadili albanofónne obyvateľstvo Arvanitov, ktorí sa usadili na juh od mesta Eretria a ďalej asimilovalo grécke obyvateľstvo. Tak sa zároveň Eubója rozdelila na dve časti, podľa jazykového rozdelenia. Sever obývaný Grékmi, juh Arvanítmi.

Osmanská ríša[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa Turci zmocnili Eubóje, mesto Chalkida (staroveký Chalkis) premenili na dobre opevnenú pevnosť. V tejto dobe sa tu usadzuje aj skupina gréckeho kočovného kmeňa Sarakacanov zo severného Grécka. V roku 1830 po národnooslobodzujúcom boji vzniklo v južnom Grécku Grécke kráľovstvo, pričom zahrňovalo aj Eubóju a tak sa zároveň končí turecká okupácia. Počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva v r. 1923 malá turecká (moslimská) komunita Eubóju opustila.

Pri Eretrií sa ťaží mramor, inak sa tu chovajú prevažne ovce a kozy.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Na ostrove žije približne 200 000 obyvateľov gréckej národnosti. Na juhu ostrova sa však rozpráva arvanitikou, nakoľko tu od benátskej vlády žije etnická skupina spomínaných Arvanitov. V niektorých horských oblastiach Eubóje žijú aj skupiny románskych Vlachov a tiež gréckych Sarakacanov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

be