Ilia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ilia (novogr. Ηλεία – Ilia), resp. v staroveku Élis či Élida či Elida (starogr. Ἦλις – Élis) či zriedkavo Éleia (starogr. Ἠλεία – Éleia), je krajská jednotka a historické územie v Grécku na Peloponéze. Hlavné mesto je dnes Pyrgos, žije tu okolo 200 000 obyvateľov. Nachádza sa tu staroveké mesto Olympia. Iné významné mestá sú Krestena, Andritsaina, Gastouni a Amaliada. Známy je aj tradičný grécky dialekt Ilie, ktorým však hovorí už iba staršia generácia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie v staroveku obývali dórski Gréci. Élis bol nezávislý grécky (mestský) štát s rovnomenným hlavným mestom. V roku 776 pred Kr. sa tu konali historicky prvé olympijské hry v meste Olympia. V roku 146 pred Kr. kraj ovládli Rimania. Postupne bola oblasť christianizovaná, pohanské kulty boli zrušené cisárom Teodosiom, ktorý zakázal aj olympijské hry. Élidu viackrát vyplienilu Góti, Vizigóti a Huni. Od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor sa tu usadzujú Slovania, ich keramiku možno vidieť v národnom múzeu v Olympií. V 9. stor. boli Slovania porazení, v Élide sa pomiešali s Grékmi. Od roku 1204 bola Élis súčasťou Achájskeho kniežatstva, ktoré tu vytvorili Európania po páde Byzancie. V roku 1460 oblasť dobyli Turci. Od 19. stor. je súčasťou oslobodeného Grécka. Z oblasti pochádza viacero novogréckych osobností, ako napríklad slávny spisovateľ 19. stor. Andreas Karkavitsas, či slávna politická rodina Krestenitis.