Chalkidiki

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kláštor Simonos Petras na polostrove Ajon Oros, 300 m nad morom

Chlakidiki alebo pre starovek Chalkidiké (gr. Χαλκιδική - novogr. Chalkidiki, starogr. Chalkidiké) je polostrov na severe Grécka, v Makedonii. Skladá sa z troch polostrovov v tvare prstov, Kassandra, Sithonia a Atos (nazývaný aj Akti). Chalkidiki je aj historické územie a dnes tvorí aj krajskú jednotku gréckej Makedonie, jeho hlavné mesto je Polyjyros. Na polostrove Atos sa nachádza autonómna mníšska republika.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prví grécki osadníci sem prišli v 8. stor. pred Kr. z ostrova Eubója, neskôr aj Gréci z neďalekého ostrova Tenedos. Na severe však žili aj Macedónski Gréci. Gréci tu založili významné mestá ako Olynthos na Sithonii či Potidea na Kassandre. Na hraniciach Chalkidiki bolo založené mesto Solún. Z Chalkidiki pochádzal aj slávny filozof Aristoteles. Do roku 395 po Kr. boli Chalkidiki súčasťou Rímskej ríše, potom ríše Východorímskej (Byzantskej). Chalkidiki, na rozdiel od ostatnej časti Makedónie, boli uchránené od slovanskej invázie v 6. storočí. V 10. storočí vznikol na hore Athos na polostrove Agion Oros kláštor. Neskôr na tento polostrov pribudli ďalšie významné kláštory. Po roku 1430 sa Chalkidiki dostali pod tureckú okupáciu a na severe vznikla moslimská komunita. Chalkidiki boli spolu s južnou Macedóniou pričlenené ku gréckemu štátu v rokoch 1909 – 1913 premiérom Venizelosom. Moslimská komunita opustila Chalkidki po grécko-tureckej výmene obyvateľstva.

Dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes patria Chalkidiki k turistickým oblastiam Grécka s veľa letoviskami a hotelmi. Známe mestá sú Nea Mudania, Polyjiros, Polychrono či Kalithea. Výnimkou je iba polostrov Atos, kde je obmedzovaný prístup návštevníkov, neexistujú tu turistické letoviská a ženy sem majú prísny zákaz vstupu. Chalkidiki patria medzi najčastejšie navštevované časti Grécka, vďaka svojej prírode borovicových hájov a plážam.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]