Kréta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 35°10′00″S 24°53′00″V / 35.166667°S 24.883333°V / 35.166667; 24.883333
Kréta
(Περιφέρεια Κρήτης)
Ostrov
HeraklionStadt07.JPG
Pohľad na hlavné mesto ostrova
Štát Grécko Grécko
Súradnice 35°10′00″S 24°53′00″V / 35.166667°S 24.883333°V / 35.166667; 24.883333
Hlavné mesto Irakleio
Rozloha 8 336 km² (833 600 ha)
Obyvateľstvo 623 666 (2005)
Hustota 74,82 obyv./km²
Okresy Chania
Irakleio
Lasithi
Rethymno
Poloha na mape Grécka
Poloha na mape Grécka
Mapa ostrova
Mapa ostrova
Topografická mapa Kréty
Topografická mapa Kréty
Wikimedia Commons: Crete
Webová stránka: www.crete-region.gr

Kréta (po grécky Κρήτη – Kriti, po latinsky Creta alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.

Považuje sa za kolísku európskej civilizácie – ostrov bol centrom Minojskej civilizácie. Podľa gréckej mytológie sa na Kréte narodil vládca olympských bohov – Zeus. Je priamou súčasťou Grécka.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Typická krétska krajina

Kréta sa nachádza približne 160 km juhovýchodne od Peloponézu. Jej rozloha je 8 336 km² a tiahne sa v dĺžke 260 km v smere východ-západ. V najširšom mieste meria ostrov 60 km, v najužšom, pri meste Ierapetra, Ιεράπετρα, je široký 12 km. Pobrežie Kréty meria 1 046 km. Serverné brehy ostrova obmýva Krétske more (Κρητικό Πέλαγος), južnú časť Líbyjské more (Λιβυκό Πέλαγος). More pri západnom pobreží sa nazýva Myrtónske (Μυρτώο πέλαγος) a pri východnom Karpatské (Καρπάθιο πέλαγος). Ostrov je veľmi hornatý, tvorený najmä vápencom a je súčasťou (sčasti podmorského) horského pásma Heleníd tiahnuceho sa od Peloponézu cez Karpathos a Rodos po Malú Áziu, kde nadväzuje na Tauridy. Geologicky tvorí ostrovný oblúk, ktorý sa nachádza severne od subdukčnej zóny. Oblasť ostrova (ako aj celé Egejské more) má vysokú seizmicitu. Na severe klesá ostrov do mora pozvoľnejšie ako jeho južná strana. Od západu k východu sa tiahnú nasledovné pohoria:

  • Lefka Ori, Λευκά Όρη (po slovensky Biele Hory) s najvyšším vrcholom Pachnes, Πάχνες (2 453 m n. m.)
  • Idi, Ίδη alebo Psiloreitis, Ψηλορείτης s najvyššou horou Kréty Timios Stavros, Τίμιος Σταυρός, nazývanou často samotným názvom pohoria (2 456 m n. m.)
  • Dikti, Δίκτη s rovnomenným vrcholom (2 148 m n. m.)
  • Thripti, Θρυπτή na východe s maximálnou výškou 1 489 m n. m.

Najväčšou nížinou (nielen na Kréte, ale aj v celom Grécku) je asi 140 km² zaberajúca Messara, Μεσσαρά. Nachádza sa na juhu centrálnej časti ostrova, približne 45 km od hlavného mesta ostrova Irakleio (Ηράκλειο; Herakleion). Okrem úrodných nížin, vďaka hornatému charakteru, sa na Kréte nachádzajú aj veľmi úrodné náhorné plošiny, napr. Lasithi (Λασίθι), Omalos (Ομαλός) a Nida (Νίδα). V horách možno nájsť i zaujímavé jaskyne, napr. kvapľovú Diktaio Antro (Δικταίο άντρο) v pohorí Dikti alebo Idaio Antro (Ιδαίο άντρο) v pohorí Idi, obe považované za rodisko Dia alebo hlboké rokliny, najznámejšou je roklina v Samárii (φαράγγι της Σαμαριάς) v pohorí Lefka Ori, ktorá so svojou celkovou dĺžkou 18 km je súčasne najdlhšou v Európe.

Krétu obklopujú menšie obývané i neobývané ostrovy. Najväčším z nich je ostrov Gavdos, Γαύδος, ktorý je súčasne najjužnejším bodom Európy.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie na ostrove je subtropické, typicky stredomorské. Dlhé leto býva teplé a suché (májoktóber), zima mierna a daždivá (novemberapríl), hory bývajú pokryté snehom. Vo vyšších polohách vydrží snehová pokrývka často až do júna. Za rok spadne približne 500 mm zrážok, väčšinou v zime. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 18 °C, pod 10 °C klesá teplota málokedy i v najchladnejších mesiacoch (január, február). So svojimi približne 300 slnečnými dňami patrí Kréta spolu s Cyprom k najslnečnejším ostrovom Stredomoria.

Obyvateľstvo a pôvod Kréťanov[upraviť | upraviť zdroj]

Na Kréte žije takmer 630 000 obyvateľov (623 666 v roku 2005), prevažne Grékov. Moderní Kréťania sú predovšetkým potomkovia starovekých gréckych Dórov, pomiešaní s pôvodnými Kréťanmi (Minojcami) a gréckymi Mykénčanmi. V stredoveku sa s Kréťanmi zmiešali aj niekoľkí Taliani, počas Benátskej vlády.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prví obyvatelia Kréty boli tzv. Minójčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Mali vyspelé písmo a palácovú kultúru. Minójčania obchodovali s okolitým Stredomorím a tiež s gréckymi Mykénčanmi, ale okolo r. 1450 pred Kr. sa ich civilizácia zrútila. Stalo sa tak pravdepodobne kvôli výbuchu sopky na ostrove Thira, ktorá potom vyvolala tsunami. Po tejto katastrofe, ktorá mala ďalekosiahly dopad na ekonomiku celého ostrova, sa krétsky svet zrútil. Predpokladá sa, že na Kréte sa usadzovali mykénski Gréci, ktorí tu naďalej používali minojské písmo na zápis gréčtiny. Mykénčanov však vytlačili ďalšie Grécke kmene. Bojovný grécky kmeň Dórov obsadil Krétu a usadil sa tu. Od vtedy sa stáva Kréta ostrovom obývaným Grékmi. Kréta sa v klasickej dobe stáva málovýznamným gréckym štátom a vďaka svojej vzdialenej polohe sa vyvíja pomerne separovane od ostatných gréckych krajín. V r. 88 pred Kr. Mithridates VI., kráľ Pontu a nepriateľ Rimanov dobyl Knóssos a tak Rimania poslali na Krétu tri légie, ktoré si ostrov podmanili. Od roku 69 pred Kr. mali nad ostrovom kontrolu Rimania. Počas cisárstva patrila Kréta do senátnych provincií, s hlavným mestom v Gortyne. Gortyna sa stala najväčším krétskym mestom. Ostrov prežil pokojné obdobie rímskej nadvlády. Rozprávalo sa tu dórskym nárečím starogréčtiny. Cisár Diocletianus koncom 3. storočia Krétu pričlenil do balkánskej diecézy Moesiae. Na ostrove sa šírilo kresťanstvo a upevnilo sa v r. 313, kedy cisár Constantinus kresťanstvo povolil vyznávať. Po r. 395 sa Rímska ríša rozdelila a Kréta pripadla Východnému (Byzantskému) impériu.

Byzantská doba[upraviť | upraviť zdroj]

Byzantsá ríša bol grécky štát, no ani tu Kréta nezohrala žiadnu významnú úlohu. V 6. storočí Grécko obsadili Slovania a nie je vylúčené, že Slovania prenikli aj na Krétu. V 9. storočí ostrov dobyli Arabi, zničili mesto Gortyna a zabili miestneho patriarchu, Kyrilosa. Arabi tu založili mesto Kandia (Iraklio). Arabov však Gréci vyhnali, podarilo sa to v r. 960 cisárovi Nikiforovi Fokasovi. Tak sa Kréta vymanila spod islamského vplyvu, spať do gréckeho sveta. Ale už v tejto dobe tu pravdepodobne bolo aj moslimské arabské obyvateľstvo.

Benátska vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Keď križiaci v r. 1204 dobyli Byzanciu, pripadla Kréta Benátčanom. Benátska vláda bola silná a do krétskej gréčtiny sa dostávali talianske slová. V 15. stor. sa krétski Gréci v mnohom obrodili, vznikla ich národná hellénska identita a práve Kréta sa stala útočiskom gréckej civilizácie, keď Turci dobyli Konštantinopol a potom aj Grécko. Mnoho gréckych vzdelancov sa uchýlilo na Krétu. V tomto období Visentzos Kornaros napísal krétsky epos Erotokritos, ktorý sa dostal aj do ľudovej hudby a na Kréte sa spieva dodnes. Z Kréty pochádzal aj maliar Dominikos Theotokopoulos (El Greco). Ale rozmach definitívne skončil v r. 1718, kedy sa ostrova zmocnili Turci.

Osmanská nadvláda[upraviť | upraviť zdroj]

Kréťan hrá na tradičný nástroj, lyru.

Následne mnoho Kréťanov prestúpilo na islam a poturčilo sa. Takýmto spôsobom tu rástlo islamské grécke obyvateľstvo, ktoré sa však poturčovalo. V 19. storočí moslimovia tvorili pravdepodobne 45% obyvateľstva, ale iný turecký cenzus uvádza iba 24% moslimov na Kréte. Skoro všetci krétski moslimovia rozprávali po grécky. Povstanie Grékov v materskom Grécku proti tureckej moci malo ohlas aj na Kréte, kde vzniklo povstanie, ktoré potlačila až turecká armáda z Egypta, ktorá následne napadla Grécko. Ale po r. 1830 dosiahlo Grécko nezávislosť, pričom Kréta dostala autonómne postavenie po ďalších revoltách. Vznikol autonómny krétsky štát. Počas tohoto povstania padla viac ako polovica moslimského obyvateľstva. V r. 1913 grécky premiér, Kréťan Eleftherios Venizelos pripojil Krétsky autonómny štát ku Grécku. V r. 1923 sa moslimovia z Grécka (teda aj z Kréty) vysťahovali do Turecka, počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva.

Moderná Kréta a krétska kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kréta si stále drží výsadu akéhosi autonómneho gréckeho štátu, nakoľko Kréťania majú iné zvyky ako európski Gréci. Predovšetkým je odlišný dialekt gréčtiny, ktorá sa značne odlišuje od európskej gréčtiny. Hlavné mesto Kréty je Iraklio, ďalšie veľké mesto je Chania, Rethymno čí Lasithi. Kréta je vychýreným gréckym letoviskom, vďaka nádherným plážam a histórií. Kréta má aj zaujímavé ľudové tradície, známe sú krétske piesne hrané na sláčikový nástroj lyra (pozri grécky folklór). Slávny je aj krétsky tanec pentozalis. v rámci gréckeho vína je veľmi známe víno z Kréty, vyrába sa tu aj olivový olej, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie. Kréťania majú povesť najtemperamentnejších spomedzi Grékov, to môžeme vidieť aj v ich zvykoch. Počas svadobných hostín je totiž bežné strieľanie z pušiek do vzduchu. Populárne sú ľudové rýmované piesne „mantinades“ (mantinády), ktoré vznikli počas benátskej doby a spieva sa v nich o rôznych krétskych zvykoch, či krétskej prírode. Ľudia sa bežne rozprávajú v krétskej gréčtine.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným odvetvím hospodárstva je turistický ruch. Poľnohospodárstvo sa venuje predovšetkým pestovaniu olív, hrozna a ovocia. Ostrov patrí k najväčším exportérom olivového oleja v Európskej únii.

Politické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kréta je jeden z 13 gréckych krajov (periféreia – περιφέρεια). Delí sa na 4 krajské jednotky:

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Kréta je obľúbenou turistickou destináciou, približne 15% návštevníkov Grécka prechádza cez letisko a prístav v Irakleio. Na ostrov je možné dostať sa letecky (medzinárodné letiská v Irakleio a Chanii) alebo loďou (prístavy Irakleio, Chania, Rethymno a Agios Nikolaos).

Často navštevovaným miestom je Knossos (Κνωσσός) – hlavné mesto mínojskej civilizácie, nachádzajúce sa približne 6 km od Irakleio.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]