Zemetrasenie

Z Wikipédie

Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v zemskej kôre. Vyše 90 % zemetrasení je spôsobených tektonickými pohybmi Zeme, zvyšok pripadá na vulkanizmus, zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov jaskýň), ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď...).

Zemetrasenia sa zaznamenávajú seizmometrami. Ročne je seizmologickými stanicami zaznamenaných na Zemi niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka.

Obsah 1 Rozdelenie 1.1 Výskyt zemetrasení 2 Mechanizmus zemetrasenia 2.1 Seizmické vlny 3 Energia zemetrasenia a jeho veľkosť 3.1 Makroseizmické účinky zemetrasenia 3.2 Magnitúdo 3.2.1 Obmedzenia lokálnych magnitúd 3.3 Energia zemetrasenia 4 Meranie zemetrasení 4.1 Seizmické siete 5 Účinky zemetrasenia 5.1 Otrasy zemského povrchu 5.2 Cunami 5.3 Sekundárne efekty zemetrasení 6 Predpovedanie zemetrasení 6.1 Seizmické ohrozenie 6.1.1 Seizmické ohrozenie Slovenska 6.2 Predchádzanie zemetraseniam 7 Veľké zemetrasenia 7.1 Podľa počtu obetí (10 najväčších) 7.2 Podľa intenzity (10 najväčších) 8 Literatúra a referencie 9 Pozri aj 10 Iné projekty 11 Externé odkazy

[upraviť] Rozdelenie

• Podľa pôvovdu
  • tektonické zemetrasenia - sú spôsobené nevratným posunom horninových blokov na tektonickom zlome a následným vyžiarením seizmických vĺn, pričom dochádza k odstráneniu (či už úplnému, alebo len čiastočnému) napätia a deformácie, ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí
  • vulkanické zemetrasenia - sú bezprostredne späté s vulkanizmom, konkrétne s hromadením a pohybom magmy v magmatickom rezervoári, ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do krátera
  • závalové zemetrasenia - sú spôsobené zrútením stropov jaskýň, masívnymi zosuvmi a pod.
  • antropogénne zemetrasenia - sú spôsobené ľudskou činnosťou
• Podľa hĺbky
  • plytké (do 70 km) - takýchto zemetrasení je cez 85 % z celkového počtu
  • stredne hlboké (70 až 300 km) - 12 %
  • hlboké (300 až 700 km) - 9 %

[upraviť] Výskyt zemetrasení

Viac ako 75 % tektonických zemetrasení sa odohrá v pásme, ohraničujúcom Pacifik, tzv. Ohnivom kruhu. Ďalších 15-20 % v zóne, tiahnucej sa od Azor cez Severnú Afriku, Stredozemné more, Apeninský polostrov, Alpy, Dináre, Turecko, Irán a Himaláje, teda podstate v zóne Alpsko-himalájskeho vrásnenia. Ostatné tektonické zemetrasenia pripadajú na tektoniku stredooceánskych chrbtov.

[upraviť] Mechanizmus zemetrasenia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Tektonický zlom

Väčšina zemetrasení sa vyskytuje na aktívnych zlomoch. Zlom predstavuje oslabenú zónu medzi dvoma blokmi hornín, tvorenú vysokotlakovo metamorfovanými horninami (mylonitmi a tektonitmi). Hrúbka zlomu je len niekoľko metrov, v porovnaní s jeho dĺžkou (až niekoľko sto kilometrov) je zanedbateľná. Zlomy sa vyskytujú na okrajoch litosférických dosiek, ale aj v ich vnútri. Niektoré vystupujú na povrch Zeme, no väčšina sa nachádza pod povrchom.

Jednotlivé horninové bloky sa pohybujú oproti sebe pozdĺž zlomu (rýchlosť pohybu je niekoľko centimetrov ročne). Ak dôjde k ich zaseknutiu (či už v dôsledku prítlačnej sily blokov, alebo trenia), kinetická energia pohybu (pretože zvyšok bloku sa naďalej pohybuje) sa mení na potenciálnu a dochádza k deformácii zakliesnenej časti a jej okolia. Proces kumulácie potenciálnej energie je pomalý, trvá niekoľko desiatok (stoviek) rokov, pričom dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám na zlomovej ploche.

V prípade takého nárastu napätia, ktoré prekročí medzu pevnosti, vznikne trhlina. Zakliesnuté bloky sa nevratne posunú do novej polohy a vyžiaria sa seizmické vlny, ktoré generuje celá porušená oblasť (ohnisko zemetrasenia). Miesto výskytu trhliny sa nazýva hypocentrum a kolmý priemet hypocentra na povrch Zeme je epicentrum zemetrasenia. Jednotlivé horninové bloky sa však po uvoľnení napätia nedostanú do polôh, kde by sa dostali, keby neprišlo k zakliesneniu. Rozdiel medzi pôvodnými a novými polohami sa nazýva diskontinuita. Jej veľkosť je rádovo v metroch, pri najväčších zemetraseniach približne 10 m. Rýchlosť posunu bloku sa nazýva rýchlosť posunutia a čas, po ktorý sa tento posun odohral je nábehový čas.

Z hypocentra sa trhlina šíri po deformovanej zlomovej ploche všetkými smermi, jediným obmedzením je geometria zlomu a zmena fyzikálnych podmienok (napr. kým nenarazí na voľný povrch, alebo na miesta s deformáciou nepostačujúcou na šírenie trhliny). Miesta, kde sa šírenie trhliny zastaví, môžu energiu akumulovať a stať sa miestom menších zemetrasení, tzv. dotrasov. Predtrasy sú naopak menšie zemetrasenia, ktoré predchádzajú hlavnému otrasu. Ich vznik je pripisovaný existencii miest s veľmi veľkým napätím, ktorého uvoľnenie sa nerozšíri na celú zlomovú plochu. Ak je zlom nehomogénny a neudrží kumuláciu napätia, dochádza k zemetrasným rojom - sérii slabších zemetrasení v relatívne krátkom čase (týždne až mesiace). Viacnásobné zemetrasenie nastáva, ak v krátkom časovom slede (sekundy až minúty) dôjde na zlome k sérii izolovaných zemetrasení.

Zemetrasenie nie je jedinou udalosťou na zlome - je len epizódou tektonického vývoja oblasti. Po uvoľnení nahromadenej energie (predtrasmi, hlavným zemetrasením a dotrasmi) sa celý cyklus opakuje. Hypocentrum a porušená časť zlomovej plochy však spravidla nebýva zhodná s predchádzajúcim zemetrasením.

[upraviť] Seizmické vlny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Seizmická vlna

Seizmické vlny sú elastické vlny šíriace sa v zemskom telese, ktoré sú vyžarované v dôsledku šírenia sa trhliny na zlome. Sú jedným z prejavov zemetrasenia a pripadá na ne asi 30 % celkovej uvoľnenej energie. Okrem zemetrasenia ich môžu generovať aj fázové prechody v zemskom vnútri, dopady meteoritov, svahové zosuvy, ako aj ľudská činnosť (doprava, štarty rakiet, výbuchy a pod.). Výskum šírenia sa seizmických vĺn ma význam pre poznanie procesov zemetrasenia a efektov zemetrasení. Výskum priestorových vĺn poskytuje informácie o zemskom vnútre (seizmický model Zeme je najpresnejší).

Seizmické vlny sa rozdeľujú na povrchové a priestorové. Povrchové vlny sa šíria len po zemskom povrchu do určitej hĺbky (táto hĺbka závisí od periódy (napr. dlhoperiodické povrchové seizmické vlny s periódou okolo 200 s zasahujú do vrchného plášťa). Priestorové vlny sa naopak môžu šíriť celým zemským telesom.

[upraviť] Energia zemetrasenia a jeho veľkosť

Energiu uvoľnenú zemterasením, resp. tú jej časť, ktorá sa vyžiari seizmickými vlnami zaznamenávajú seizmometre na seizmogramy. Účinky na ľudí a stavby merajú makroseizmické stupnice intenzity a na odhad veľkosti uvoľnenej energie sa používa magnitúdo a seimické momenty.

[upraviť] Makroseizmické účinky zemetrasenia

Makroseizmické účinky zemetrasenia sú tie účinky zemetrasenia, ktoré sa prejavujú na prírode, stavbách a ľuďoch na určitej lokalite. Sú definované tzv. makroseizmickou intenzitou, ktorá je určovaná stupňami makroseizmickej stupnice. Jeden stupeň takejto stupnice je charakterizovaný súborom príznakov. V súčasnosti sa používajú 12-stupňové stupnice (MCS, MM, EMS-98, MKS) a sedemstupňové (JMA). V Japonsku sa používa japonská intenzitná stupnica (JMA), v Taliansku Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica (MKS), v Grécku a USA modifikovaná Mercalliho stupnica (MM) a na Slovensku a v ostatných európskych štátoch makroseizmická stupnica EMS-98 (EMS-98).

[upraviť] Magnitúdo

Definovanie sily zemetrasenia pomocou stupníc je dosť subjektívne, preto sa na exaktné meranie sily zaviedlo magnitúdo, ktoré je funkciou dekadického logaritmu amplitúdy vlny (zjednodušene). Meranie sily zemetrasenia pomocou magnitúda navrhol prvýkrát japonský seizmológ Kijoo Wadači v 30. rokoch 20. storočia a do praxe ju uviedli Charles Richter a Beno Gutenberg, ktorí v roku 1935 vypracovali metódu analyzovania seizmogramov pre zemetrasenia v južnej Kalifornii. Táto metóda meria tzv. lokálne magnitúdo (M_L) ako dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny, verejnosti je známa ako Richterova stupnica. Richter sa pri názve inšpiroval hviezdnou magnitúdou. V súvislosti s Richterovou stupnicou treba zároveň poukázať na chybu, ktorej sa často dopúšťa laická verejnosť (hlavne médiá pri informovaní o sile určitého zemetrasenia) - a to na skutočnosť, že Richterova stupnica sa používa len na meranie sily zemetrasení v južnej Kalifornii, nie celosvetovo.

Ďalšie magnitúda, používané na odhad veľkosti uvoľnenej energie, vypočítavané zo záznamov jedného druhu seizmických vĺn sú magnitúdo z objemových vĺn (m_b) a magnitúdo z povrchových vĺn (M_S). Všeobecný vzorec pre tieto tri magnitúda je:

kde:

• M je vypočítané magnitúdo
• A je amplitúda fázy vlny (v μm)
• T perióda fázy (v sekundách)
• f(Δ,h) je korekcia na epicentrálnu vzdialenosť a hĺbku hypocentra
• C_S je korekcia na geologické podmienky pod seizmickou stanicou
• C_R je korekcia na geologické podmienky v ohnisku

[upraviť] Obmedzenia lokálnych magnitúd

Problémom vyššie uvedených magnitúd je ich nepresnosť (resp. nemerateľnosť momentu) pri veľkých zemetraseniach. Je to spôsobené tým, že amplitúda seizmickej vlny s vlnovou dĺžkou menšou ako rozmery poruchovej časti zlomu sa so plochou poruchy (teda aj so zväčšujúcou sa energiou) nezväčšuje. Túto chybu rieši momentové magnitúdo (M_W), ktoré sa vypočítava nasledovne:

kde M₀ je seizmický moment vyjadrený vzťahom:

• A je plocha porušenej časti zlomu
• D je priemerná hodnota výslednej diskontinuity.

[upraviť] Energia zemetrasenia

Na odhad energie, uvoľnenej vo forme seizmických vĺn sa používa približný empirický vzorec:

Tento vzorec možno dobre využiť na porovnanie zemetrasení s magnitúdom x a x + 1. Energia zemetrasenia s magnitúdom x + 1 je väčšia 31,6 krát. Pri najväčšom známom zemetrasení v Čile v roku 1960 sa uvoľnilo (vo forme seizmických vĺn) miliónkrát viac energie, ako pri výbuchu atómovej bomby v Hirošime. Je to najväčšie jednorazovo uvoľnené množstvo energie pri krátkodobom fyzikálnom procese na Zemi.

[upraviť] Meranie zemetrasení

Bližšie informácie v hlavnom článku: Seizmometer

Jediné záznamy o výskyte zemetrasenia predstavujú (ak nerátame ľudskými zmyslami pozorovateľné prejavy, tie však pre vyhodnotenie jeho intenzity nemajú žiaden význam) pre geofyzikov seizmogramy, ktoré sú zhotovované seizmometrami. Seizmometer je zariadenie, využívajúce princíp zotrvačnosti. Konštrukciu tvorí pevne ukotvený rám, na ktorom je zavesené kyvadlo, potom zariadenie na prevod mechanického pohybu kyvadla na elektrický impulz a záznamové zariadenie. Po príchode seizmických vĺn dochádza k pohybu zeme a relatívnemu pohybu kyvadla voči rámu (prenesene voči zemi, kde je rám ukotvený).

[upraviť] Seizmické siete

Seizmogram zaznamenáva vertikálne aj horizontálne pohyby (v smere sever-juh a východ-západ) a predstavuje úplnú informáciu o pohybe pôdy na určitom mieste v určitom časovom intervale. Čo však nie je možné z takéhoto záznamu zistiť, je správanie sa seizmických vĺn medzi ohniskom zemetrasenia a umiestnením seizmogramu. Na takéto účely sa používa sústava viacerých seizmometrov - tzv. seizmická sieť. Siete sa rozdeľujú na globálne, národné, regionálne a lokálne. Globálnu sieť seizmogramov predstavuje napr. Svetová sieť štandardných seizmografov (WWSSN), ktorá bola vybudovaná v 60. rokoch 20. storočia a pozostáva z viac ako 100 seizmických staníc v 60 krajinách sveta.

Národné siete sú zriaďované jednotlivými krajinami (niektoré už fungujú viac ako 100 rokov). Údaje národných sietí sa priebežne zasielajú a vyhodnocujú v medzinárodných centrách (napr. Medzinárodné seizmologické centrum v Newbury vo Veľkej Británii). Regionálne a lokálne siete (rozdiel je vo veľkosti monitorovanej plochy 100 km² regionálnej až po 1 km² lokálnej siete) slúžia na monitorovanie určitej oblasti (napr. okolia aktívneho zlomu, alebo dôležitých stavieb - elektrární, mostov, priehrad).

[upraviť] Účinky zemetrasenia

[upraviť] Otrasy zemského povrchu

Pohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov - ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality. Pohyby pôdy najviac ovplyvňujú povrchové seizmické vlny (tzv. Rayleighove vlny).

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu prejavov zemetrasenia v určitej lokalite sú geologické pomery a topografia povrchu. Nepríjemným javom je lokálne zosilnenie seizmických vĺn prechodom cez vrstvy napr. nespevnených sedimentov (čo bolo príčinou katastrofického zemetrasenia, ktoré zasiahlo mexické hlavné mesto Mexiko City v roku 1985). Iné lokálne zosilnenia predstavujú napr. zosilnenie na vrchole kopca, prechod seizmických vĺn z tvrdších do mäkších hornín.

[upraviť] Cunami

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cunami

Termín cunami označuje jednu alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine mora, ktoré vznikajú pri silnom podmorskom zemetrasení, podmorskom zosuve alebo dopade meteoritu do mora alebo jeho blízkosti. Energia cunami je konštantná a závisí od jej rýchlosti a štvorca (druhej mocniny) jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. Vlnová dĺžka cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej chovanie. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom oceáne ako v plytkej vode. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v jednotkách až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky 30 metrov a viac. Vďaka veľmi dlhej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie.

[upraviť] Sekundárne efekty zemetrasení

K sekundárnym prejavom zemetrasení patria rôzne zosuvy a závaly, padanie skál, resp. celých sklaných a sutinových lavín, bahnotoky, vznik trhlín, alebo prepadov v pôde, požiare a záplavy spôsobené poškodením elektrického vedenia, resp. hrádzí.

[upraviť] Predpovedanie zemetrasení

Predpovedanie zemetrasení v určitom čase na určitom mieste je takpovediac nereálna záležitosť. Aj keď existujú určité náznaky ako zmeny elektromagnetického poľa Zeme, zvýšený únik radónu, zníženie hladiny podzemných vôd, alebo anomálne správanie sa zvierat, tieto javy nie sú pravidelným sprievodcom zemetrasení, preto na nich založené predpovede sú často nepresné (a často hraničia až so šarlatánstvom). Seizmológovia oveľa radšej používajú mapy seizmických rizík s uvedením pravdepodobnosti výskytu zemetrasenia v určitom čase na určitom mieste - to sa však už nejedná o predpoveď.

V Číne úspešne predpovedali príchod zemetrasenia v roku 1975 na základe pozorovania zmien hladiny spodných vôd, zmien v správaní sa zvierat a meraní predtrasov. No už v roku 1976 vôbec nezachytili príznaky zemetrasenia v Tangšane, ktoré si vyžiadalo cez 240 000 obetí (podľa niektorých zdrojov až niečo cez pol milióna).

Zmeny v chemickom zložení minerálov deformačnej zóny, resp. zmeny fyzikálnych vlastností hornín by boli dobrým indikátorom budúceho zemetrasenia, no ich sledovanie je prakticky nerealizovateľné. Ak uvážime dĺžku zlomovej zóny niekoľko sto kilometrov, je takáto akcia nad možnosti vedeckých kapacít. Negatívne tiež vystupuje fakt, že väčšina zlomov je lokalizovaná pod zemským povrchom a odber vzoriek by bol dosť problematický.

Jediná použiteľná metóda je detekcia primárnych vĺn, ktoré sú nedeštruktívne a sú rýchlejšie ako sekundárne. No príchod ničivých S vĺn sa oneskoruje (v závislosti od vzdialenosti od ohniska a hĺbky zemetrasenia) len o niekoľko sekúnd (v prípade vzdialených zemetrasení o desiatky sekúnd). Napriek tomu existujú patentované technológie na varovanie pred zemetraseniami založené na tomto princípe, známa ako Quake Guard alebo Quake Alarm.

[upraviť] Seizmické ohrozenie

Seizmické ohrozenie predstavuje pravdepodobnosť výskytu seizmickej aktivity určitej úrovne na určitej lokalite v určitom čase. Odvodená veličina je seizmické riziko, ktoré určuje pravdepodobnosť vzniku škody pri seizmickom ohrození a seizmicita je pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia s určitým magnitúdom v určitom čase v určitej zóne.

Pre účely stavebných noriem o seizmických zaťaženiach je seizmické ohrozenie charakterizované hodnotami špičkového zrýchlenia (v m/s²). Voľba času v definícii závisí od charakteru (a životnosti) stavieb. Pre bežné stavby je na 90% pravdepodobnosť nepresiahnutia zvolenej úrovne seizmického pohybu záujmovým obdobím 50 rokov (pre lokality jadrových elektrární až 1 000 rokov). Na Slovensku sa seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií bežných stavieb riadi normou STN 730036.

V krajinách s veľkým výskytom veľkých zemetrasení má určenie seizmického ohrozenia význam aj pre civilnú ochranu. Na základe hodnôt jednotlivých charakteristík seizmického ohrozenia sa vypracovávajú štúdie seizmického rizika (pri určitej hodnote seizmického pohybu), čo pomáha pri plánovaní a organizácii záchranných prác.

[upraviť] Seizmické ohrozenie Slovenska

Od roku 1043 je na území Slovenska evidovaných viac ako 650 zemetrasení s makroseizmickými prejavmi. Najsilnejšie boli zemetrasenia v rokoch 1443 (s epicentrom na strednom Slovensku - oblasť Banskej Štiavnice a Kremnice), 1763 (epicentrum v Komárne) a 1906 (epicentrum v Dobrej Vode). Pre posledné zemetrasenie existujú aj seizmické záznamy - otrasená oblasť zasahovala do Rakúska, Maďarska a Česka, intenzita v epicentre dosiahla hodnoty 8 až 9 stupňov.

Na základe údajov seizmogramov, ako aj geologického prieskumu boli na území Slovenska vyčlenené ohniskové zóny Pernek-Modra, Dobrá Voda, Trenčín-Žilina, Komárno, Stredné Slovensko, Spiš a Slanské vrchy. Slovensko je krajina s občasným výskytom väčších zemetrasení, v porovnaní s Poľskom a Českom je miera seizmického ohrozenia väčšia.

[upraviť] Predchádzanie zemetraseniam

V 60. rokoch minulého storočia prebehol v Denveri v americkom štáte Colorado pokus, pri ktorom boli do zlomovej zóny navŕtané vrty, do ktorých bola napumpovaná voda. Výsledkom tohto experimentu bola séria menších zemetrasení. Experiment bol založený na tom, že voda ako „mazivo“ znížila trenie v kontaktnej zóne horninových blokov, čím došlo k ich uvoľneniu. Cieľom bolo poukázať na možnosti znižovania rizika, resp. znižovania veľkosti zemetrasenia. Bohužiaľ daný proces je z vyššie uvedených dôvodov (hĺbka zlomu - najhlbší vrt na Zemi má len niečo cez 13 km) použiteľný iba vo veľmi obmedzenom okruhu potenciálnych ohnísk.

[upraviť] Veľké zemetrasenia

V nasledujúcich tabuľkách je uvedených desať najväčších zemetrasení, spracovaných podľa USGS od roku 1900. Absolútne najväčším zemetrasením, čo sa týka počtu obetí, bolo zemetrasenie v roku 1556 v Číne, kde zahynulo približne 830 000 ľudí.

[upraviť] Podľa počtu obetí (10 najväčších)

Pozícia	Lokalita	Počet obetí	Magnitúdo	Dátum
1.	Čína, Tang-šan	255 000 *	7,5	27. júl 1976
2.	Indický oceán, neďaleko západného pobrežia severnej časti ostrova Sumatra	227 898	9,1	26. december 2004
3.	Čína, Ning-šia	200 000	7,8	16. december 1920
4.	Japonsko, Kantó	142 800	7,9	1. september 1923
5.	Sovietsky zväz (dnes Turkménsko, Ašchabad	110 000	7,3	5. október 1948
6.	severný Pakistan	86 000	7,6	8. október 2005
7.	Taliansko, Messina	72 000	7,2	28. december 1908
8.	Peru	70 000	7,9	31. máj 1970
9.	západný Irán	40 000 - 50 000 **	7,4	20. jún 1990
10.	Čína, Gulang	40 900	7,6	22. máj 1927

• * tieto čísla boli uvedené čínskou vládou, celkový počet obetí sa však odhaduje až na 655 000
• ** presný počet obetí nebol stanovený

[upraviť] Podľa intenzity (10 najväčších)

Pozícia	Lokalita	Magnitúdo	Dátum	Počet obetí
1.	Čile, na pobreží južnej časti, nedaľeko mesta Concepción	9,5	22. máj 1960	~ 2 000
2.	Aljaška, Ostrov Princa Wiliama	9,2	28. marec 1964	128
3.	Indický oceán, neďaleko západného pobrežia severnej časti ostrova Sumatra	9,1	26. december 2004	227 898
4.	Kamčatka	9,0	4. november 1954	0
5.	Tichý oceán, nedaľeko pobrežia Ekvádoru	8,8	31. január 1906	~ 1 500
6.	Aleuty, Rat Island	8,7	4. február 1965	0
7.	Indický oceán, nedaľeko severného pobrežia ostrova Sumatra	8,6	28. marec 2005	1 000
8.	Tibet	8,6	15. august 1950	780
9.	Aleuty, Andeanof Island	8,6	9. marec 1957	0
10.	Indický oceán, pri pobreži južnej časti ostrova Sumatra	8,5	12. september 2007	25

[upraviť] Literatúra a referencie

• Moczo, P., Labák, P., Zemetrasenia a seizmické ohrozenie, Geofyzikálny ústav SAV, 2000
• Beazley, Mitchel, Anatómia Zeme, Mladé letá, Bratislava, 1988
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Earthquake prediction zverejneného na anglickej Wikipédii.
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Earthquake zverejneného na anglickej Wikipédii.

[upraviť] Pozri aj

• Zoznam zemetrasení
• Seizmogram
• Seizmometer
• Seizmická vlna
• Tektonický zlom
• Platňová tektonika

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému zemetrasenia.

[upraviť] Externé odkazy

• earthquake.usgs.gov - stránka USGS venovaná seizmickým rizikám