Kremnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°41′59″S 18°54′57″V / 48.699722°S 18.915833°V / 48.699722; 18.915833
Kremnica
mesto
Kremnica v zime.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Nadmorská výška 550 m n. m.
Súradnice 48°41′59″S 18°54′57″V / 48.699722°S 18.915833°V / 48.699722; 18.915833
Rozloha 43,13 km² (4 313 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 528 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 128,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1328
Primátor RNDr. Zuzana Balážová[3] (NEKA)
PSČ 967 XX
ŠÚJ 516970
EČV ZH
Tel. predvoľba +421-45
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Kremnica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.kremnica.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kremnica (nem. Kremnitz, maď. Körmöcbánya, lat. Cremnicium) je mesto ležiace v okrese Žiar nad Hronom. Už od 10. storočia sa v meste a na okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Angyalova, Banská cesta, Bystrická, Československej armády, Dolná, Galandov majer, J. Horvátha, S. Chalupku, Kollárova, Kutnohorská, P. Križku, Matunákova, Námestie SNP, Nová dolina, Partizánska dolina, Revolta, Rumunskej armády, Štefánikovo námestie, Ľ. Štúra, Továrenská, Ulica Jurka Langsfelda, Veternícka, Zámocké námestie, Zechenterova, Zlatá.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Pre mesto Kremnica je významný termálny prameň. Prírodná voda je mierne rádioaktívna, silne mineralizovaná s liečebnými účinkami. Teplota vody pri prameni v hĺbke 900 m je 46 °C, teplota vody pri výtoku je 36 °C. Mesto Kremnica je v blízkosti prameňa Kremnického potoka tesne pred rozvodím Váhu a Hrona. Kremnicou preteká Kremnický potok, dĺžka jeho toku po ústie do rieky Hron je 18,7 km. Pramene tohto toku sú v nadmorskej výške 990 m n. m. Má bystrinný charakter. Podobne ako ďalšie toky pretekajúce priľahlými územiami, má i Kremnický potok najväčší prietok začiatkom jari, vyššie položené územia v marci. Zvýšený prietok súvisí s topením snehu. Najnižšie vodné stavy dosahuje koncom leta.

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Erb (C, zlomené koleso, červeno-biele pruhy rodu Arpádovcov, zlaté anjuovské ľalie), znak, vlajka (4 pruhy)…

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a jednou z mála, ktoré fungujú nepretržite. Mince sa tu razia už od roku 1328 a vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. V meste bol realizovaný v rokoch 1765 – 1772 jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Morový stĺp Najsvätejšej Trojice z r. (1765 – 1772)

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001) :

Etnické zloženie
  • Slováci – 95,76 %
  • Nemci – 1,19 %
  • Česi – 0,88 %
  • Rómovia – 0,86 %
  • Maďari – 0,33 %
  • Ukrajinci – 0,03 %
  • a iní
Náboženské zloženie :
  • rímski katolíci – 64,89 %
  • bez vyznania – 22,62 %
  • evanjelici a.v. – 5,84 %
  • grécki katolíci – 0,46 %
  • a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica Jána Kolára v Kremnici je univerzálna verejná kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc v rozsahu svojho územného pôsobenia. Plní funkciu mestskej knižnice pre mesto Kremnica a regionálnej knižnice pre okresy Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Múzeum mincí a medailí v Kremnici – od roku 1994 súčasťou Národnej banky Slovenska. Založené bolo v roku 1890 a patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku.
  • Múzeum Gýča

Expozície[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský hrad
  • Líce a rub peňazí – Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska
  • Cesty zberateľstva v umení 15. – 18. storočia – Verejné a súkromné zberateľstvo v Kremnici
  • Galéria – Príležitostné výstavy

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

V Kremnici sa každoročne konajú mnohé hudobné podujatia, od pravidelných (pozri nižšie), až po náhodné. Nosnými letnými hudobnými a kultúrnymi podujatiami mesta sú Kremnické Gagy – európsky festival humoru a satiry, Hudba pod diamantovou klenbou – hudobný festival Petra Michalicu, Kremnický hradný organ – medzinárodný organový festival, Cechové hody Kremnické (od roku 2009) – slávnostné dni mesta spojené s tradičným jarmokom, rekonštrukciou historických udalostí a bohatým sprievodným programom, Kremnická Bašta – folkový a akustický festival.

V Kremnici pôsobia viaceré úspešné hudobné telesá a hudobníci: Dychová hudba Minciar, vokálno – inštrumentálne teleso Musica Barbacana, Lenka Ferenčíková – finalistka Coca Cola Popstar, Ivan Štroffek – finalista Slovensko hľadá Superstar…

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Zechenterova záhrada…

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Biela stopa – medzinárodné zimné diaľkové preteky, zaradené v sieti Euroloppet [4]
  • Hrúzov memoriál – tradičný mixový volejbalový turnaj (posledný júlový víkend).

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • V auguste sa v Kremnici konajú Kremnické Gagy. Kremnické gagy sú jediným festivalom v Stredoeurópskom priestore, ktorý sa dlhodobo programovo orientuje na kvalitný a nezávislý humor a satiru vyskytujúce sa v mnohých umeleckých žánroch. Festivalový program je z časti národnou súťažou najlepších humoristických a satirických produkcií v Slovenskej republike a súčasne prehliadkou výnimočných zahraničných osobností a umeleckých skupín zo Strednej Európy, resp. krajín Európskej únie. Umelecké diela alebo výkony z poslednej sezóny nominujú do národnej súťaže členovia Akadémie humoru Slovenska (AHS) na základe odporúčania členov Akademického pléna AHS alebo prihlášky zverejnenej na internetovej stránke festivalu. Domácich i zahraničných hostí vyberá dramaturgia festivalu na základe dlhodobého prieskumu, odporúčaní členov AHS a spolupráce s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými agentúrami.[5]
  • Kremnický hradný organ

V Kremnici je každoročne od roku 1996 organizovaný v kostole svätej Kataríny (nachádza sa na mestskom hrade) organový festival. Nezanedbateľným predpokladom je vynikajúca akustika gotického priestoru. Koncerty sa konajú v nedeľu večer, vždy v júli a auguste, napríklad v roku 2009 sa festival uskutočnil od 12. júla do 23. augusta. Každý koncert patrí jednému interpretovi, viacero z učinkujúcich patrilo medzi svetovú špičku. Doteraz na festivale účinkovali umelci z 19 štátov. Festival uprednostňuje moderný pohľad na organovú interpretáciu. Organizátormi festivalu sú Mgr. art Renáta Košťálová a Mgr. art. Stanislav Kowalski.

Súčasný organ nahradil pôvodný z roku 1885. Terajší organ bol vyrobený v rokoch 19911992 firmou Rieger-Kloss Varhay v Krnove ako opus číslo 3640. Má pomerne netradičné usporiadanie, dve píšťaľové skrine sú umiestnené na chóre, druhý z troch manuálov je lokalizovaný excentricky na bočnom oratóriu. Horizontálne píšťale registra tzv. španielske trúbky, sú pre efektné zvukové vyznenie umiestnené na zábradlí chóru. Taktiež hrací stôl je umiestenený nezvyčajne, po pravej strane nástroja. Organ má celkovo okolo 3500 píšťal, tri manuále a 60 registrov.[6]

  • Hudba pod diamantovou klenbou

Festival Petra Michalicu sa už niekoľko rokov koná v rodnom dome svetoznámeho huslistu. Melódie rôznych autorov v prevedení prevažne zahraničných interpretov odznievajú v príjemnej komornej atmosfére.

  • Kremnická Bašta

Tradičný festival folkovej a akustickej hudby, ponúkajúci to najlepšie zo Slovenského folku, hviezdnych hostí v akustickom prevedení a folkových hostí z Čiech. [7]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

cestná doprava (trasa Žiar nad Hronom – Martin), železničná doprava (trasa Zvolen – Diviaky - Vrútky)

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Mincovňa Kremnica (štátny podnik), Elba, Elka a Kremnická banská spoločnosť.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Materská škola, dve základné školy, Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV), gymnázium, Základná umelecká škola J.L.Bellu, školy pre sluchovo postihnutú mládež…

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. RNDr. Zuzana Balážová je v zozname. Dostupné online.
  4. Biela stopa
  5. Kremnické Gagy
  6. Kremnický hradný organ
  7. Kremnická Bašta

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]