Nitra
| Nitra | |
| mesto | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nitra |
| Región | Ponitrie |
| Rieka | Nitra |
| Nadmorská výška | 167 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 100,48 km² (10 048 ha) |
| Obyvateľstvo | 78 875 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 784,98 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 826 |
| Primátor | Doc. Ing. Jozef Dvonč CSc.[2] (SMER, KDH, SNS, SZ) |
| PSČ | 949 XX, 950 50 |
| ŠÚJ | 500011 |
| EČV | NR |
| Tel. predvoľba | +421-37 |
|
Poloha mesta na Slovensku
|
|
|
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Nitra | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.nitra.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Nitra (maď. Nyitra, nem. Neutra) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji vzdialené asi 90 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra a zo severnej strany sa nad ňou týči vrch Zobor. Je najstarším mestom na Slovensku, prvé potvrdené historické zmienky sú z roku 828. Je po nej pomenovaná planétka (9543) Nitra.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Časti mesta [upraviť]
- Mestské časti
- Čermáň, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Janíkovce, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré mesto, Zobor
- Sídliská
- Diely, Chrenová, Klokočina, Párovce
- Osady
- Jurský dvor, Lukov Dvor, Mikova Ves, Orechov Dvor
Vodné toky [upraviť]
- Rieka Nitra
- Prítoky: Dobrotka, Selenec a Radošinka
- Rameno Malá Nitra
Obyvateľstvo [upraviť]
Národnostné zloženie (2001): národnosť slovenská 95,00%, maďarská 1,70%, česká 0,70%, rómska 0,55%, ukrajinská 0,10% a ostatné 1,20%. Vierovyznanie: rímskokatolícke 74,20%, bez vyznania (ateisti) 17,20%, evanjelické 2,80%, nezistené 4,20%.
Dejiny [upraviť]
Nitra je mestom mimoriadneho historického významu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi.
Oblasť dnešnej Nitry bola významným strediskom Keltov (už niekoľko storočí pred našim letopočtom), neskôr Germánov a nakoniec Slovanov. Bola sídlom prvých známych vládcov územia dnešného Slovenska - germánske kmene Kvádov (okolo r. 396 po Kr., sporné) a od 8. storočia do 1108 sídlo Nitrianskeho kniežatstva.
Už z 9. storočia pochádzajú vykopávky bohato vybavených pohrebísk. Archeologický prieskum doložil existencie niekoľkých románskych cirkevných stavieb.
V prvej tretine 9. storočia tu sídlilo knieža Pribina, mesto bolo vtedy jedným z centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto [3]. V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (biskupského úradu) na území Slovenska (od roku 880). V ranom stredoveku mesto zažilo svoj rozkvet počas vlády Svätopluka, ktorý bol nitrianskym kniežaťom cca. od 850 do 871 a potom vládca Veľkej Moravy do roku 894. Za vlády Svätopluka v rokoch 880-881 na Zobori postavili prvý známy kláštor na Slovensku. Počas jeho vlády sa tiež Nitra skladala z piatich opevnených osád a dvadsiatich trhovísk, čo svedčí o jej význame. Medzi 9. a 10. storočím v Nitre a okolí už stálo niekoľko kostolov: Nitriansky hrad, Párovce, Nitrianska Blatnica, Lupka, Zobor a Kostoľany pod Tribečom. Za hranicami mesta sa nachádzali ďalšie veľkomoravské osady - Chrenová, Lupka, Branč, Vráble a Zlaté Moravce. Svätý Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi a prvej známej diecézy na území Slovenska. Bazilika, ktorá bola objavená pod nitrianskym hradom je možno oným prvým kresťanským kostolom západných a východných Slovanov z roku 828.
Od konca 10. storočia (okrem 1001-1030) mesto patrilo Arpádovcom, okolo roku 1083 alebo 1100 bolo obnovené Nitrianske biskupstvo. Roku 1248 sa Nitra stala kráľovským mestom, o štyridsať rokov neskôr ale kráľ mesto a hrad daroval nitranskym biskupom. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske mala dalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom.
V rokoch 1633 - 34 ju okupovali Turci pri svojich výbojoch.
Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály.
V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10 000 a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.
Najznámejšou pamiatkou je hrad z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období baroka.
Kultúra [upraviť]
Galérie [upraviť]
- ART Galéria
- Galéria Bolka Polívku
- Malá galéria AKCENT
- Nitrianska galéria
- Výstavná sieň Jána Plesníka
Knižnice [upraviť]
- Krajská knižnica Karola Kmeťku v Nitre
- Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre
- Univerzitná knižnica UKF v Nitre
- Knižnica Kňazského seminára v Nitre
- Diecézna knižnica
Divadlá [upraviť]
V Nitre sídlia 2 divadlá, a to Divadlo Andreja Bagara (DAB) a Staré divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové divadlo). Počiatky divadelného umenia v Nitre sa datujú od roku 1883, kedy bolo postavené prvé nitrianske divadlo. To stálo na mieste dnešného, no počas druhej svetovej vojny bolo zničené a divadlo hralo v provizórnych priestoroch do roku 1992, keď bola dokončená nová budova na Svätoplukovom námestí. Názov Divadlo Andreja Bagara nesie nitrianske divadlo od roku 1979. Bolo pomenované po významnom slovenskom hercovi a režisérovi - Andrejovi Bagarovi.
Múzeá [upraviť]
- Diecézne múzeum Nitra
- Misijné múzeum
- Ponitrianske múzeum Nitra
- Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre
Kiná [upraviť]
- CINE-MAX Nitra
Podujatia [upraviť]
- Klokočinský jarmok - Každoročne sa v posledný víkend letných prázdnin na nitrianskom sídlisku Klokočina koná trojdňové oddychové podujatie s názvom Klokočinský jarmok, ktorého súčasťou sú rôzne kolotoče, adrenalínové atrakcie a bufety s občerstvením a na mieste sa konajú rôzne hudobné koncerty a v posledný deň konania aj rozlúčkový ohňostroj.
- Divadelná Nitra - podujatie organizované v spolupráci s Divadlom Andreja Bagara
- Amfík Fest
- Vianočné mestečko (vianočné trhy)
Médiá [upraviť]
- Televízne regionálne spravodajstvo:
- Regionálne rádiá vysielajúce z Nitry:
- Novinové regionálne spravodajstvo:
- Realitné noviny
- Noviny MY
- Pardon
- Nitrianske Echo
- Nitrianske noviny
- Nitriansky Ohlas
- Nitrianskozlatomoravecko
- Spravodaj
- Regionálne noviny.
- Internetové regionálne spravodajstvo:
- Nitra 24
- Patriot
- Nitra live
- Moja Nitra
Šport [upraviť]
Kluby [upraviť]
- Futbal - klub FC Nitra hrá od roku 2005 znovu v Corgoň lige, kde v sezóne 2007/2008 pod vedením Pavla Hapala získala historické 3. miesto.
- Hokej - klub HK Nitra hrá v slovenskej hokejovej extralige, kde sa v sezóne 2005/2006 stal víťazom základnej časti a v play off obsadil konečné 3. miesto.
- Basketbal - klub EDYMAX SPU Nitra hrá v slovenskej basketbalovej extralige. kde v sezóne 2005/2006,2008/2009 získal titul majstra SR vždy pod vedením trénera Dr. Ľubomíra Urbana.
Športoviská [upraviť]
- Zimný štadión Nitra (NITRA ARÉNA)
- Tréningová hokejová hala - vo výstavbe
- Futbalový štadión
- Tenisové kurty Chrenová
- Green Club Nitra
- TCN Nitra
- Mestský kúpeľ Nitra
- Letné kúpalisko
- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitra
- Univerzita Konštantína Filofoza Nitra
- Gymnázium Párovská, Nitra
- Mestská hala
- Atletický štadión
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Dôležité firmy [upraviť]
- Agrokomplex-Výstavníctvo Nitra (príspevková organizácia)
- ForPress NITRIANSKE TLAČIARNE
- Cesty Nitra, Groupe Colas
- Oil Slovakia (známa pod obchodnou značkou Aral)
- Parapetrol
- Plastika
- Tukový priemysel Nitra
- Víno Nitra
- Foxconn Electronics
- Visteon
- ICS Industrial Cables Slovakia
- Giesecke and Devrient
- ELEKTROMAT Nitra
- M-Trade Slovakia
- G-U Slovakia
- SEBN Slovakia (v minulosti Volkswagen Slovakia a.s.)
- BALZAK
- Aeropro s.r.o.
- Muehlbauer Technologies s.r.o.
Doprava [upraviť]
Železničná doprava [upraviť]
Železničná doprava má v Nitre klesajúcu tendenciu kvôli neefektívnosti využitia, zastaranému vozovému parku a chátrajúcej železničnej stanici, ktorá pochádza z roku 1876 a posledná rekonštrukcia sa konala v rokoch 1924-1925. V roku 2011 sa ale náhle rozhodlo o vybudovaní novej budovy železničnej stanice a novému nástupišťu s elektrifikovaním celého areálu. V posledných rokoch sa taktiež uvažuje nad výstavbou novej železničnej trate Nitra-Šaľa, čím by vznikla takmer priama plne-elektrifikovaná trať z Nitry do hlavného mesta Bratislava, ktorá by veľkou mierou konkurovala vyťaženým autobusovým spojeniam. V roku 2012 sa začne s rekonštrukciou a elektrifikáciou trate 141 v úseku Leopoldov - Lužianky a trate 140 v úseku Lužianky - Šurany, ktorej súčasťou je aj úsek vedený cez mesto Nitra.
Cestná doprava [upraviť]
Cez mesto prechádzajú dve európske hlavné cesty E58 a E571 a tri cesty prvej triedy 51, 64 a 65. V roku 2011 bol otvorený dlho očakávaný úsek rýchlostnej cesty R1 spolu s obchvatom Nitry, ktorá spojila Nitru s mestami ako Bratislava, Trnava, Zvolen či Banská Bystrica. Od roku 2018 sa má začať s výstavbou rýchlostnej cesty R8, ktorá spojí Nitru, R1 s R2 (Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Partizánske a Prievidza).
Mestská hromadná doprava [upraviť]
Výborne rozvinutá je Mestská hromadná doprava (MHD), ktorá na vysokej úrovni zabezpečuje spojenie centra mesta, mestských častí, priemyselných oblastí, ale aj okolitých obcí (29 liniek). Od roku 2008 premávajú v Nitre aj garantovane nízkopodlažné spoje. Doprava je zabezpečovaná belgickou spoločnosťou Veolia Transport.
Cyklistická doprava [upraviť]
V Nitre je v súčasnosti postavených 12 km cyklistických trás, z ktorých najdlhšia je vedená na hrádzi okolo rieky Nitra. V budúcnosti sa plánuje dobudovanie existujúcej siete na 28 km, čím by sa umožnil rozmach takejto ekologickej dopravy.
Letecká doprava [upraviť]
V mestskej časti Janíkovce sa nachádza letisko s regionálnym významom kde sídli aj Aeroklub Nitra.
Školstvo [upraviť]
Predškolská výchova [upraviť]
Materské školy:
- MŠ Alexyho
- MŠ Bazovského
- MŠ Beethovenova
- MŠ Belopotockého
- MŠ Benkova
- MŠ Čajkovského
- MŠ Dolnočermánska
- MŠ Golianova
- MŠ Hospodárska
- MŠ Ľ. Okánika
- MŠ Mostná
- MŠ Nábrežie mládeže (je tam aj trieda pre deti s mentálnym postihnutím)
- MŠ Novomeského
- MŠ Okružná
- MŠ Párovská
- MŠ Piaristická (trieda pre deti s poruchami zraku)
- MŠ Platanová
- MŠ Rázusova
- MŠ Staromlynská
- MŠ Štefánikova
- MŠ Štiavnická (trieda pre deti s poruchami sluchu a reči)
- MŠ T. Vansovej
- MŠ Topoľová
- MŠ Za Humnami
- MŠ Zvolenská
Základné školy [upraviť]
- ZŠ Beethovenova 1
- ZŠ Benkova 34
- ZŠ Cabajská 2
- ZŠ Fatranská 13
- ZŠ Kniežaťa Pribinu, Andreja Šulgana 1
- ZŠ Kráľa Svätopluka, Drážovská 6
- ZŠ Krčméryho 2
- ZŠ Na Hôrke 30
- ZŠ Nábrežie Mládeže 5
- ZŠ Novozámocká 129
- ZŠ Sv. Gorazda, Dlhá 78
- ZŠ Sv. Marka, Petzwalova 1
- ZŠ Sv. Svorada a Benedikta, Farská 43
- ZŠ Topoľová 8
- ZŠ Tulipánová 1
- ZŠ Sčasného 22
- ZŠ Škultétyho 1
- Základná umelecká škola Jozefa Rosinského, Damborského 1
Stredné školy [upraviť]
- Gymnázium Golianova 68
- Gymnázium Párovská 1
- Gymnázium Sv. Cyrila a Metoda, Farská 19
- Hotelová akadémia, Slančíkovej 2
- Obchodná akadémia, Bolečkova 2
- Piaristické gymnázium Sv. Jozefa Kalazanského, Piaristická 6
- Stredná odborná škola Cintorínska 4
- Stredná odborná škola Nábrežie Mládeže 1
- Stredná odborná škola Levická 40
- Stredná odborná škola polytechnická, Dvorčianska 629
- Stredná odborná škola potravinárska, Cabajská 6
- Stredná odborná škola veterinárna, Dražovská 14
- Stredná poľnohospodárska škola Dražovská 14
- Stredná priemyselná škola Fraňa Kráľa 20
- Stredná priemyselná škola potravinárska, Slančíkovej 2
- Stredná priemyselná škola stavebná, Cabajská 4
- Stredná zdravotnícka škola, Farská 23
- Súkromné konzervatórium Krčméryho 2
- Súkromná stredná odborná škola ANIMUS, Levická 40
- Súkromná stredná umelecká škola Škultétyho 1
- Športové gymnázium, Slančíkovej 2
Vysoké školy [upraviť]
- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
- Rímskokatolícka Cyrilometodská Bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského
Osobnosti [upraviť]
- Pribina - nitrianske knieža
- Ján Baláž, spevák a hudobník
- Július Bártfay, akademický sochár
- Jozef Dóczy, herec
- Juraj Dolinský, rímskokatolícky kňaz, cirkevný historik
- Michal Gučík, herec a podnikateľ
- Michal Hipp, futbalový tréner
- Emil Horváth ml., herec a divadelný režisér
- Peter Hrivňák, spevák skupiny Horkýže Slíže
- Róbert Jakab, herec
- Ivan Kamenec, historik a vysokoškolský učiteľ
- Peter Kočiš, herec a moderátor
- Mário Kuly Kollár, spevák skupiny Desmod
- Juraj Kolník, hokejista
- Ľubomír Kolník, hokejista
- Dionýz Kubík, básnik
- Anna Martvoňová, (Hornungová), operná speváčka
- Branislav Mezei, hokejista
- RNDr. František Mikloško, matematik a politik
- Ľubomír Moravčík, bývalý futbalový reprezentant
- Eva Pavlíková, herečka
- Štefan Ružička, hokejista
- Jozef Stank, bývalýminister obrany a vedúci kancelárie prezidenta
- Miroslav Stoch, futbalista
- Svätý Svorad, patrón Nitry (narodený v 10. storočí – zomrel okolo roku 1032, pochovaný je v Nitre)
- Jozef Stümpel, hokejista
- Daniela Šinkorová, herečka
- Zuzana Štefečeková, strelkyňa, strieborná medailistka z letnej olympiády 2008 a 2012
- Matej Tóth, atlét
- Boris Valábik, hokejista
Partnerské mestá [upraviť]
České Budějovice, Česko
Gosford, Austrália
Kroměříž, Česko
Naperville, USA
Spišská Nová Ves, Slovensko
Osijek, Chorvátsko
Petrovec, Srbsko
Zielona Góra, Poľsko
Zoetermeer, Holandsko
Vzdušná fotografia [upraviť]
Galéria [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Jozef Dvonč je v zozname. Dostupné online.
- ↑ http://spravy.pravda.sk/slovenski-archeologovia-prepisuju-historiu-fni-/sk_domace.asp?c=A100823_183213_sk_domace_p23
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
|
|||||
|
||||||||||