Tribeč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tribeč
Pohorie
Velky Tribec 001.jpg
Veľký Tribeč, najvyšší vrch pohoria.
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky a Nitriansky
Časť Fatransko-tatranská oblasť
Najvyšší bod Veľký Tribeč
 - výška 829 6 m n. m.
Najnižší bod Nitra
 - výška 142 m n. m.
Dĺžka 50 km, SV-JZ
Šírka 1 - 20 km, SZ-JV
Rozloha 550 km² (55 000 ha)
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum, hronikum, ?veporikum
Poloha Tribeča na Slovensku
Poloha Tribeča na Slovensku
Wikimedia Commons: Category:Tribeč

Tribeč[1] je krajinský celok vo Fatransko-tatranskej oblasti, jadrové pohorie v oblúku Vnútorných Západných Karpát. Obklopujú ho Podunajská pahorkatina, Pohronský Inovec, Vtáčnik a Hornonitrianska kotlina. Nachádza sa v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany, Partizánske na západnom Slovensku.

Má podobu trojuholníkového výbežku do Podunajskej nížiny. Z geomorfologického hladiska sa člení na podcelky[2]:

Má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč (829 m n. m.). Prevažujú listnaté bukové lesy. Patrí pod CHKO Ponitrie.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky Dunajskej panvy. Severozápadne od neho leží Rišňovská depresia, oddelená veľkozálužským zlomom a juhovýchodne od pohoria sa nachádza Komjatická depresia, oddelená mojmírovskými zlomami. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom[3]. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako zoborsko-tribečská. Severovýchodná ako rázdielska časť. Triebečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými granodioritmi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami tribečskej obalovej jednotky tatrika. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny (fylity, svory, amfibolity), ktoré sú prekryté usadenými horninami staroprvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov hronika. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou veporika.

Zoznam najvyšších vrcholov[upraviť | upraviť zdroj]

# Vrchol Výška (m) Súradnice Prístup
1. Veľký Tribeč 830 48°28′10″S 18°14′23″V / 48.46944°S 18.23972°V / 48.46944; 18.23972 červená turistická značka modrá turistická značka
2. Sokolec 799 48°31′16″S 18°32′40″V / 48.52111°S 18.54444°V / 48.52111; 18.54444 neznačený
3. Malý Tribeč 769 48°28′30″S 18°15′2″V / 48.47500°S 18.25056°V / 48.47500; 18.25056 modrá turistická značka
4. Veľká Ostrá 745 48°32′39″S 18°29′20″V / 48.54417°S 18.48889°V / 48.54417; 18.48889 neznačený
5. Hrubý vrch 735 48°33′07″S 18°28′52″V / 48.55194°S 18.48111°V / 48.55194; 18.48111 neznačený
6. Javorový vrch 731 48°29′45″S 18°18′34″V / 48.49583°S 18.30944°V / 48.49583; 18.30944 zelená turistická značka žltá turistická značka
7. Lámaniny 730 48°30′33″S 18°31′14″V / 48.50917°S 18.52056°V / 48.50917; 18.52056 neznačený
8. Brezov vrch 722 48°29′49″S 18°31′05″V / 48.49694°S 18.51806°V / 48.49694; 18.51806 neznačený
9. Medvedí vrch 719 48°29′11″S 18°15′42″V / 48.48639°S 18.26167°V / 48.48639; 18.26167 modrá turistická značka zelená turistická značka
10. Rázdiel 687 48°31′42″S 18°27′00″V / 48.52833°S 18.45000°V / 48.52833; 18.45000 neznačený
11. Koreňová 639 48°29′23″S 18°20′14″V / 48.48972°S 18.33722°V / 48.48972; 18.33722 modrá turistická značka
12. Kamenné vráta 618 48°28′45″S 18°17′12″V / 48.47917°S 18.28667°V / 48.47917; 18.28667 neznačený
13. Žibrica 617 48°22′03″S 18°09′06″V / 48.36750°S 18.15167°V / 48.36750; 18.15167 červená turistická značka
14. Papaj vrch 616 48°31′13″S 18°28′00″V / 48.52028°S 18.46667°V / 48.52028; 18.46667 neznačený
15. Veľký Vracov 609 48°33′32″S 18°26′08″V / 48.55889°S 18.43556°V / 48.55889; 18.43556 neznačený
16. Zobor 587 48°20′47.02″S 18°6′31.12″V / 48.3463944°S 18.1086444°V / 48.3463944; 18.1086444 červená turistická značka zelená turistická značka

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MAJTÁN, Milan. Kultúra slova 1994, číslo 6; Tribeč, nie Tríbeč [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, Jazykový odbor Matice slovenskej a Ústredná jazyková rada, 1994, [cit. 2011-11-10]. Dostupné online.
  2. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]