Tribeč
| Tribeč | |
| Pohorie | |
 Veľký Tribeč, najvyšší vrch pohoria.
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trenčiansky a Nitriansky |
| Časť | Fatransko-tatranská oblasť |
| Najvyšší bod | Veľký Tribeč |
| - výška | 829 6 m n. m. |
| Najnižší bod | Nitra |
| - výška | 142 m n. m. |
| Dĺžka | 50 km, SV-JZ |
| Šírka | 1 - 20 km, SZ-JV |
| Rozloha | 550 km² (55 000 ha) |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, hronikum, ?veporikum |
 Poloha Tribeča na Slovensku
|
|
| Wikimedia Commons: Category:Tribeč | |
Tribeč[1] je krajinský celok vo Fatransko-tatranskej oblasti, jadrové pohorie v oblúku Vnútorných Západných Karpát. Obklopujú ho Podunajská rovina, Pohronský Inovec, Vtáčnik a Hornonitrianska kotlina. Nachádza sa v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany, Partizánske na západnom Slovensku.
Má podobu trojuholníkového výbežku do Podunajskej nížiny. Z geomorfologického hladiska sa člení na podcelky[2]:
Má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč (829 m n. m.). Prevažujú listnaté bukové lesy. Patrí pod CHKO Ponitrie.
Geológia [upraviť]
Patrí medzi jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky Dunajskej panvy. Severozápadne od neho leží Rišňovská depresia, oddelená veľkozálužským zlomom a juhovýchodne od pohoria sa nachádza Komjatická depresia, oddelená mojmírovskými zlomami. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom[3]. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako zoborsko-tribečská. Severovýchodná ako rázdielska časť. Triebečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými granodioritmi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami tribečskej obalovej jednotky tatrika. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny (fylity, svory, amfibolity), ktoré sú prekryté usadenými horninami staroprvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov hronika. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou veporika.
Referencie [upraviť]
- ↑ MAJTÁN, Milan. Kultúra slova 1994, číslo 6; Tribeč, nie Tríbeč [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, Jazykový odbor Matice slovenskej a Ústredná jazyková rada, 1994, [cit. 2011-11-10]. Dostupné online.
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
Iné projekty [upraviť]
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
