Vtáčnik (pohorie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vtáčnik
Pohorie
Vtacnik z Bystrician.jpg
Centrálna časť pohoria
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Trenčiansky
Okresy Prievidza, Partizánske, Žiar nad Hronom, Žarnovica
Najvyšší bod Vtáčnik
 - výška 1 346 m n. m.
Geologické zloženie andezity
Vtácník.png
Wikimedia Commons: Vtáčnik
Hrádok

Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, na východe Žiarska kotlina. Susednými pohoriami sú na severe Žiar, severozápade Strážovské vrchy, na juhu Tribeč, na juhovýchode a východe Štiavnické vrchy a na severovýchode Kremnické vrchy. Hranica pohoria prechádza od Novák po Žiar nad Hronom približne po trase cesty I/50, ďalej údolím Hrona po Žarnovicu, odtiaľ po trase cesty II/512 cez Veľké Pole a Oslany k rieke Nitra, ktorá tvorí západnú hranicu až po Nováky.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie Vtáčnik sa delí na štyri geomorfologické podcelky:

  • Vysoký Vtáčnik
  • Nízky Vtáčnik
  • Župkovská brázda
  • Raj

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú[1].

Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného bádenu po panón (16,5 – 8,5 miliónov rokov)[2]. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom bádene[2]. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.

Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny)[2]. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencovpieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.

Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom bádene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických andezitov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane)[2]. Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do 500 m). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.

Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy) [2]. Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a aglomeráty v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.mineraly.sk (Online) prístup: 26.12.2008
  2. a b c d e Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001: Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska. Mineralia Slovaca 33, s. 159 - 178

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]