Vígľaš (geomorfologická časť)
| Vígľaš | |
| geomorfologická časť Nízkeho Vtáčnika | |
 V pozadí východný okraj územia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Žarnovica |
| Časť | Nízkeho Vtáčnika |
| Hranice | Vysoký Vtáčnik, Ostrogrúnska kotlina, Župkovská vrchovina, Veľkopoľská vrchovina |
| Rieky | Kľak, Vicianov potok, Župkovský potok |
| Súradnice | 48°33′54″S 18°37′23″V / 48,565°S 18,623°V |
| Najvyšší bod | Javorinka |
| - výška | 938 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 470 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vígľaš je geomorfologickou časťou Nízkeho Vtáčnika.[1] Leží v jej západnej časti, približne 10 km severne od mesta Žarnovica v žarnovickom okrese.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchovina sa nachádza v centrálnej časti pohoria Vtáčnik, v západnej polovici jeho podcelku Nízky Vtáčnik. Leží medzi obcami Ostrý Grúň a Kľak na východe, Župkov a Píla na juhu a Veľké Pole na západe. V rámci pohoria susedí Vígľaš na severe s podcelkom Vysoký Vtáčnik, na východe s geomorfologickou časťou Ostrogrúnska kotlina (podcelok Nízkeho Vtáčnika), na juhu s časťou Župkovská vrchovina (podcelok Župkovskej brázdy) a západne nadväzuje Veľkopoľská vrchovina, časť podcelku Rázdiel v pohorí Tribeč.[1]
Zo severu na juhovýchod smerujú vodné toky, odvádzajúce prebytočnú vodu z tejto časti pohoria. Prakticky celé územie je v povodí riečky Kľak, ktorá tu priberá viaceré menšie vodné toky, medzi nimi Župkovský potok, Vicianov a Čierny potok.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Severná polovica vrchoviny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránenou lokalitou je prírodná pamiatka Ostrovica, zaberajúca časť bralnatého masívu rovnomeného vrchu, ležiaceho na východnom okraji územia, nad obcou Kľak.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť pohoria je čiastočne v tieni Vysokého Vtáčnika, ktorého atraktívny hlavný hrebeň leží severozápadne. Týmto smerom vedú aj značené chodníky zo susedných obcí Vígľaša. Na východnom okraji je zaujímavým cieľom bralnatý vrch Ostrovica s rovnomennou prírodnou pamiatkou. Okolité terény využívajú horskí cyklisti a v blízkosti obce Kľak je lyžiarsky vlek.
Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]
- Javorinka (938 m n. m.)
- Markov vrch (937 m n. m.)
- Vígľaš (911 m n. m.)
- Ostrovica (855 m n. m.)
- Klenový vrch (766 m n. m.)[2]
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
žltej značke z obce Ostrý Grúň Klenovou dolinou na Rúbaný vrch (1 097 m n. m., napojenie na 
červeno značenú Ponitriansku magistrálu) - po
modrej značke z obce Píla cez Búriov štál na rázcestie pod vrchom Tatra (napojenie na červeno značenú Ponitriansku magistrálu)[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-14]. Dostupné online.