Žiar nad Hronom

Žiar nad Hronom
mesto
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Žiar nad Hronom
Historický región	Tekov
Rieka	Hron
Nadmorská výška	226 m n. m.
Súradnice	48°35′3″S 18°51′39″V
Rozloha	39,062085 km² (3 906 ha)
Obyvateľstvo	19 306 (1.1.2010)
Hustota	494,24 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1075
Primátor	Mgr. Ivan Černaj (NEKA)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	965 01
Telefónna predvoľba	+421-45
ŠÚJ	516589
EČV	ZH
Poloha obce v rámci Slovenska
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.ziar.sk
Freemap.sk: mapa

Žiarsky kaštieľ (pohľad z juhozápadu)

Kostol Povýšenia Svätého Kríža

Žiar nad Hronom (do r. 1955 Svätý Kríž nad Hronom; nem. Heiligenkreuz an der Gran; maď. Garamszentkereszt) je okresné mesto ležiace na pravom brehu rieky Hron v Banskobystrickom kraji. V minulosti bolo poľnohospodárskou obcou, no po druhej svetovej vojne sa z obce stalo moderné mesto. Bola tu vybudovaná jediná hlinikáreň v bývalej Československej socialistickej republike a vďaka výrobe hliníka sa mesto Žiar nad Hronom dostalo do povedomia. Celá hlinikáreň bola súčasťou závodov SNP. V súčasnosti v industriálnej časti pôsobí viacero firiem, pričom niektoré časti starého závodu už nie sú používané.

Poloha a podnebie

Žiarska kotlina

Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 1992 a dosahovala hodnotu 23.5 °C. Naopak najchladnejší bol august roka 1978 s priemernou teplotou 15.5 °C.

Vodné plochy

Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.

Flóra a fauna

V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi, vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona zaznamenaný výskyt rakov.

História

Kostol Povýšenia Svätého Kríža

Prvé osídlenie

V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo Slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie. Samotný názov mesta prechádzal mnohými zmenami. Na počiatku sa mesto nazývalo Kerestur. Po roku 1927 sa obec premenovala na Svätý kríž nad Hronom a nové dejiny píšu súčasný názov.

Stredovek

Prvá zmienka o samotnom meste sa datuje do 10. storočia. Časť obce patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. Mestečko získava výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostáva sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov.

Prechod od neskorého stredoveku k ranému novoveku

V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli roky pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov bol dobytý. Šášov bol vtedy sídlom povstalcov. Oblasť sa z ťažkého obdobia ťažko zotavovalo, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.

Nové dejiny

Kaštieľ v Svätom kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 18. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyzes. Okresným mestom sa stáva v roku 1928. Toho roku štatút okresného mesta aj stratilo, no v roku 1960 ho opäť získalo. Súviselo to s reogranizáciou v bývalej Československej socialistickej republike. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý kríž sa podarilo oslobodiť spod rúk nemeckých vojakov Červenou armádou. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil bezpečný základ pre ďalší rozvoj obce. Obec sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú zabezpečenosť. V rokoch 1969 až 1991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami.

Historický vývoj názvu mesta

Názov mesta sa vyvíjal podľa obdobia. Dejiny mesta boli pestré a jeho názov sa tomu prispôsoboval. Prvá zmienka bola o meste Kerestur. V roku 1773 sa obec nazývala v rôznych jazykoch Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiligs Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil Szent Kereszt, Fanum Sanctae Crucis, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1873 sa používal názov Barsszentkereszt. Na prelome 19. a 20. storočia sa používalo meno Garamszentkereszt. Nové dejiny od roku 1920 pojednávajú o obci Svätý Kríž nad Hronom. Súčasný názov Žiar nad Hronom sa používa od roku 1955.

Mestské časti

Vzhľadom na veľkosť mesta, nie je rozdelené do mestských častí. Jedinou významnou mestskou časťou je Šášovské Podhradie, ktoré bolo pridelené k mestskej samospráve Žiaru nad Hronom. Ostatné časti a mestské sídliská sú Centrum I, Centrum II, Etapa, IBV, Medzi vodami a Pod Vŕšky. Bytová výstavba Pod Vŕšky začala po roku 1989 v rámci celkového rozvoja mesta. Po dokončení zvyšných sídlisk mesto nezaznamenalo potrebu ďalšej výstavby. V súčasnosti je aktuálny územný plán zameraný na výstavbu smerom k Šibeničnému vrchu. Blízke osady sú Bukovinka, Kupča, Pod krížom, Pri píle, Srnosiete a Štôlňa.

Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu

Obyvateľstvo

Mesto nezaznamenáva výrazné výkyvy v mobilite svojich občanov. Z dlhodobého hľadiska si zachováva počet obyvateľov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 malo 19 945 obyvateľov. V súčasnosti sa ich počet odhaduje na 19 600. Národnostné zloženie obyvateľov je z veľkej časti zastúpené Slovákmi (94.24%). Druhou najpočetnejšou skupinou sú Rómovia (1.97%). Nasledujú Češi (0.95%) a Maďari (0.69%) . Približne 62.07% z celkového počtu obyvateľov sú rímskokatolíci. Ďalej 25.54% tvoria obyvatelia bez vierovyznania a zvyšok tvoria evanjelici.

Primátori Žiaru nad Hronom

• Ing. Marián Futák - ekonóm
• MVDr. Jaroslav Cíger - veterinárny lekár
• JUDr. Márius Hrmo - právnik
• Mgr. Ivan Černaj - súkromný podnikateľ

Rodáci

• Ľudovít Ondrej Kirkai (1673-1747) - cirkevný historik
• Štefan Petruš (1783-1831) - etnograf a dramatik
• Štefan Záhorský (1817-1863) - rímskokatolícky kňaz a národný pracovník
• Ján Rakovský (1907-1985) - riaditeľ gymnázia v Levoči, vysokoškolský pedagóg, člen Slovenskej jazykovednej spoločnosti SAV
• Jozef Hurtík (1911-1989) - spisovateľ
• Ján Kolóň (1915-1980) - diplomovaný profesor z Londýnskej univerzity, riaditeľ katolíckej školy na Srí Lanke a v Pakistane
• Rozália Danková (*1920) - spoluautorka dokumentárnych kníh o prenasledovaní rehoľných komunít počas komunizmu
• Emil Černaj (1923-2000) - misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii
• Jozef Filús (1923-1999) - misionár v Brazílii
• Július Považan (1926-2011) - nestor slovenského insitného maliarstva
• Marianna Ďurianová (*1977) - slovenská moderátorka Televíznych novín v televízii Markíza

Pôsobisko

• Štefan Moyzes (1797-1869) - biskup, prvý predseda Matice slovenskej, pôsobil tu v rokoch 1851 – 1869, tu pochovaný
• Michal Chrástek (1825–1900) - prvý tajomník Matice slovenskej, literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1868 – 1900, tu pochovaný
• Ján Levoslav Bella (1843–1936) - hudobný skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1864 – 1866
• Anton Štefánek (1877–1964) - sociológ, senátor a minister školstva a národnej osvety, tu pochovaný
• Zita Strnadová-Paráková (1915-1988) - hudobníčka, klaviristka, hudobná pedagogička
• Vladimír Mečiar (*1942) - trojnásobný predseda vlády Slovenska v 90. rokoch 20. storočia
• Ľudovít Černák (*1951) - dvojnásobný minister hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

• Archeologická expozícia a galéria AÚ SAV, Námestie Matice slovenskej č. 23, 965 01 Žiar nad Hronom

Pamiatky a Pomníky

• Ruiny Šášovského hradu (v mestskej časti Šášovské Podhradie)
• Žiarsky renesančný kaštieľ z roku 1631 postavený na stredovekom základe, klasicisticky prestavaný v rokoch 1782-1794 a rozšírený v rokoch 1850-1869
• Kaštieľ v Ladomerskej Vieske
• Žiarska Fara
• Klasicistický kostol Povýšenia Svätého Kríža z roku 1813, nachádza sa tu krypta, kde je pochovaný Štefan Moyzes a Michal Chrástek
• Gotický kostol v Horných Opatovciach, prebudovaný koncom 17. a začiatkom 18. storočia
• Náhrobná kaplnka rodiny Anderleovcov z roku 1887
• Židovský cintorín na Šibeničnom vrchu
• Pomník Štefana Moyzesa
• Pomník Michala Chrásteka
• Pomník Ladislava Exnára
• Pomník Karola Dúbravského
• Sochy z konca 18. storočia

Mestské podujatia

Park Štefana Moysesa

Stretnutie pamätníkov Horných Opatoviec

Obec Horné Opatovce zažila turbulentné obdobie po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Závod sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obce. V dobe, kedy bola spustená výroba, neboli technologické postupy na takej úrovni, aby bol zabezpečený chod obce. Z oblasti sa vytrácala fauna a obyvateľom sa zhoršoval zdravotný stav. Obec neustále pokrývala vrstva popolčeka z neďalekých komínov. V roku 1969 sa rozhodlo o vyškrtnutí obce z mapy. Mnoho pôvodných obyvateľov sa presťahovalo do Žiaru nad Hronom, kde býva doteraz. Stretávajú sa na pravidelných podujatiach a spomínajú na rodnú obec.

Žiarsky jarmok

Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočnňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návševníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.

Mestský ples

Každoročne sa mesto stará o prípravu mestského plesu v období plesovej sezóny. Stretávajú sa tu prestížni predstavitelia slovenského, ale aj zahraničného kultúrneho a spoločenského života. Mestský ples sa každoročne teší vysokej účasti i úspešnosti u návštevníkov.

City Fest

City Fest je mladý projekt, ktorý vznikol pre všetkých obdivovateľov hudby a zábavy. Toto podujatie sa teší vysokej obľúbenosti hlavne u domácich návštevníkov. Pravidelne sú pozývaní najznámejší predstavitelia slovenskej ale aj zahraničnej hudobnej scény. Podujatie je príležitosťou vypočuť si hudbu zadarmo v prostredí mestského parku za prítomnosti atrakcií, stánkov a súťaží.

Doprava

Mestská doprava

Prepravu v meste zabezpečuje mestská hromadná doprava. Frekvencia a počet spojov zodpovedá veľkosti mesta. Najvyššia frekvencia je ráno a poobede. Preprava je zabezpečovaná hlavne na prevoz obyvateľov mesta do priemyselnej časti za prácou. Mestská hromadná doprava zabezpečuje aj prevoz obyvateľov do blízkych obcí, hlavne Lutila a Ladomerská Vieska. Ako sa možno odviesť zo železničnej stanice do centra mesta a opačným smerom keď nie sú k nájdeniu cestovné poriadky MHD ??

Železničná doprava

Mesto má jednu železničnú stanicu. Zo stanice možno cestovať osobnými vlakmi priamo až do hlavného mesta Bratislava, ako aj na opačný smer do Košíc. Železničná stanica nadobudla na význame s výstabou závodu SNP, odkiaľ sa prepravuje nákladnou železničnou dopravou vyprodukovaný materiál a dovážajú suroviny pre spracovanie.

Medzimestská doprava

Mesto Žiar nad Hronom tvorí dôležitý dopravný uzol. Cestné spojenia v meste neboli v minulosti projektované na súčasnú dopravnú záťaž. Cez Žiar nad Hronom bola naplánovaná výstavba rýchlostnej cesty R1, ktorá je vo výstavbe. Jej súčasťou bude v okolí mesta niekoľko mostov. Rýchlostná cesta by mala čiastočne riešiť problém s dopravou v meste. V budúcnosti je plánovaná výstavba úplného obchvatu mesta, nakoľko ide o dôležité spojenie Košíc s Českou republikou.

Školstvo

Stará hvezdáreň, predtým hasičská vodáreň

V Žiari nad Hronom boli zriadené štyri základné školy a niekoľko stredných škôl. Jedna zo základných škôl však bola zrušená a na jej miesto bolo presťahované gymnázium. Predtým toto gymnázium bolo umiestnené v spoločnej budove s 2. základnou školou. Po oddelení zostala budova základnej škole. Dlhoročnú históriu má v meste okrem gymnázia aj obchodná akadémia a ostatné odborné školy.

Zoznam základných škôl

• I. základná škola
• II. základná škola
• IV. základná škola
• Cirkevná škola Štefana Moysesa

Zoznam stredných škôl

• Gymnázium Milana Rúfusa, Ul. J. Kollára 2
• Súkromná obchodná akadémia
• Súkromná stredná odborná škola technická
• Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu

Partnerské obce

Mesto Žiar nad Hronom rozvíja spoluprácu z českým mestom Svitavy. Spolupráca bola nadviazaná už pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Užšie však mestá spolupracujú od roku 2006. Zástupcovia oboch miest sa pravidelne stretávajú pri rôznych príležitostiach. Jedným z takýchto podujatí bolo stretnutie riaditeľov školských zariadení a vzájomná výmena skúseností. Mimo oficiálnych stretnutí sa uskutočňujú aj spoločenské podujatia v oblasti športu.

• Svitavy, Česko

Galéria

• 

  Obytný dom, tzv. Účko

• 

  Daňový úrad

• 

  Ulica SNP

• 

  Závod SNP, okolie

• 

  Závod SNP, okolie

• 

  Závod SNP

• 

  Socha Štefana Moyzesa v Žiari nad Hronom

• 

  Budova bankových inštitúcií a pošty

• 

  Dubčekova ulica

• 

  M.R.Štefánika

• 

  M.R.Štefánika

• 

  Jánskeho ulica

• 

  Pod Vršky

• 

  Šibeničný vrch

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Hviezdoslavova ulica

• 

  Hviezdoslavova ulica

• 

  Hviezdoslavova ulica

• 

  ulica SNP

Zdroje

• Peter Ratkoš, Dejiny Žiaru nad Hronom (Osveta, 1978)
• Jozef Minka, Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia (MÚ Žiar nad Hronom, 2005)
• P. Ďurčo a kol.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Podklady k projektu: Copernicus Programme: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE Paris 1998

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiar nad Hronom