Žiar nad Hronom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°35′03″S 18°51′39″V / 48.584167°S 18.860833°V / 48.584167; 18.860833
Žiar nad Hronom
mesto
NamMS.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Rieka Hron
Nadmorská výška 226 m n. m.
Súradnice 48°35′03″S 18°51′39″V / 48.584167°S 18.860833°V / 48.584167; 18.860833
Rozloha 39,09 km² (3 909 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 647 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 502,61 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Primátor Peter Antal[3] (nezávislý)
PSČ 965 01
ŠÚJ 516589
EČV ZH
Tel. predvoľba +421-45
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Žiar nad Hronom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.ziar.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Žiarsky kaštieľ (pohľad z juhozápadu)
Kostol Povýšenia Svätého Kríža

Žiar nad Hronom (do r. 1955 Svätý Kríž nad Hronom; nem. Heiligenkreuz an der Gran; maď. Garamszentkereszt) je okresné mesto ležiace na pravom brehu rieky Hron v Banskobystrickom kraji na Slovensku. V minulosti bolo poľnohospodárskou obcou, no po druhej svetovej vojne sa z obce stalo moderné mesto. Bola tu vybudovaná jediná hlinikáreň v bývalej Československej socialistickej republike a vďaka výrobe hliníka sa mesto Žiar nad Hronom dostalo do povedomia. Celá hlinikáreň bola súčasťou závodov SNP. V súčasnosti v industriálnej časti pôsobí viacero firiem, pričom niektoré časti starého závodu už nie sú používané.

Poloha a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Žiarska kotlina[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 1992 a dosahovala hodnotu 23.5 °C. Naopak najchladnejší bol august roka 1978 s priemernou teplotou 15,5 °C.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi, vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona zaznamenaný výskyt rakov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Povýšenia Svätého Kríža

Prvé osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie. Samotný názov mesta prechádzal mnohými zmenami. Na počiatku sa mesto nazývalo Kerestur. Po roku 1927 sa obec premenovala na Svätý Kríž nad Hronom a nové dejiny píšu súčasný názov.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o samotnom meste sa datuje do 10. storočia. Časť obce patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. Mestečko získava výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý Kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostáva sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov.

Prechod od neskorého stredoveku k ranému novoveku[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy, ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom Kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli roky pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý Kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov bol dobytý. Šášov bol vtedy sídlom povstalcov. Oblasť sa z ťažkého obdobia ťažko zotavovalo, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.

Nové dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ v Svätom Kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 19. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyses. Okresným mestom sa stáva v roku 1928. Toho roku štatút okresného mesta aj stratilo, no v roku 1960 ho opäť získalo. Súviselo to s reogranizáciou v bývalej Československej socialistickej republike. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý Kríž bol oslobodený spod nemeckej okupácie sovietskou Červenou armádou. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil bezpečný základ pre ďalší rozvoj obce. Obec sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú zabezpečenosť. V rokoch 1969 až 1991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami.

Historický vývoj názvu mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Názov mesta sa vyvíjal podľa obdobia. Dejiny mesta boli pestré a jeho názov sa tomu prispôsoboval. Prvá zmienka bola o meste Kerestur. V roku 1773 sa obec nazývala v rôznych jazykoch Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiligs Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil Szent Kereszt, Fanum Sanctae Crucis, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1873 sa používal názov Barsszentkereszt. Na prelome 19. a 20. storočia sa používalo meno Garamszentkereszt. Nové dejiny od roku 1920 píšu o obci Svätý Kríž nad Hronom. Súčasný názov Žiar nad Hronom sa používa od roku 1955.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na veľkosť mesta, nie je rozdelené do mestských častí. Jedinou významnou mestskou časťou je Šášovské Podhradie, ktoré bolo pričlenené k mestskej samospráve Žiaru nad Hronom. Ostatné časti a mestské sídliská sú Centrum I, Centrum II, Etapa, IBV, Medzi vodami a Pod Vŕšky. Bytová výstavba Pod Vŕšky začala po roku 1989 v rámci celkového rozvoja mesta. Po dokončení zvyšných sídlisk mesto nezaznamenalo potrebu ďalšej výstavby. V súčasnosti je aktuálny územný plán zameraný na výstavbu smerom k Šibeničnému vrchu. Blízke osady sú Bukovinka, Kupča, Pod krížom, Pri píle, Srnosiete a Štôlňa.

Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu
Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto nezaznamenáva výrazné výkyvy v mobilite svojich občanov. Z dlhodobého hľadiska si zachováva počet obyvateľov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 malo 19 945 obyvateľov. V súčasnosti sa ich počet odhaduje na 18 689. Národnostné zloženie obyvateľov je z veľkej časti zastúpené Slovákmi (94.24%). Druhou najpočetnejšou skupinou sú Rómovia (1,97%), nasledujú Česi (0,95%) a Maďari (0,69%)[4] . Približne 62,07% z celkového počtu obyvateľov sú rímskokatolíci. Ďalej 25,54% tvoria obyvatelia bez vierovyznania a zvyšok tvoria evanjelici.[4]

Primátori Žiaru nad Hronom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ing. Marián Futák - ekonóm
  • MVDr. Jaroslav Cíger - veterinárny lekár
  • JUDr. Márius Hrmo - právnik
  • Mgr. Ivan Černaj - súkromný podnikateľ
  • Mgr. Peter Antal - právnik

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Archeologická expozícia a galéria AÚ SAV, Námestie Matice slovenskej č. 23, 965 01 Žiar nad Hronom.

Pamiatky a pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Park Štefana Moysesa

Mestské podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Stretnutie pamätníkov Horných Opatoviec[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Horné Opatovce zažila turbulentné obdobie po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Závod sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obce. V dobe, kedy bola spustená výroba, neboli technologické postupy na takej úrovni, aby bol zabezpečený život obce. Z oblasti sa vytrácala fauna a obyvateľom sa zhoršoval zdravotný stav. Obec neustále pokrývala vrstva popolčeka z neďalekých komínov. V roku 1969 sa rozhodlo o zrušení obce. Mnoho pôvodných obyvateľov sa presťahovalo do Žiaru nad Hronom, kde bývajú doteraz. Stretávajú sa na pravidelných podujatiach a spomínajú na rodnú obec.

Žiarsky jarmok[upraviť | upraviť zdroj]

Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočnňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návševníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.

Mestský ples[upraviť | upraviť zdroj]

Každoročne sa mesto stará o prípravu mestského plesu v období plesovej sezóny. Stretávajú sa tu prestížni predstavitelia slovenského, ale aj zahraničného kultúrneho a spoločenského života. Mestský ples sa teší vysokej účasti i úspešnosti u návštevníkov.

City Fest[upraviť | upraviť zdroj]

City Fest je mladý projekt, ktorý vznikol pre všetkých obdivovateľov hudby a zábavy. Toto podujatie sa teší vysokej obľúbenosti hlavne u domácich návštevníkov. Pravidelne sú pozývaní najznámejší predstavitelia slovenskej, ale aj zahraničnej hudobnej scény. Podujatie je príležitosťou vypočuť si hudbu zadarmo v prostredí mestského parku za prítomnosti atrakcií, stánkov a súťaží.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Prepravu v meste zabezpečuje mestská hromadná doprava. Frekvencia a počet spojov zodpovedá veľkosti mesta. Najvyššia frekvencia je ráno a poobede. Preprava je zabezpečovaná hlavne na prevoz obyvateľov mesta do priemyselnej časti za prácou. Mestská hromadná doprava zabezpečuje aj prevoz obyvateľov do blízkych obcí, hlavne Lutila a Ladomerská Vieska.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má jednu železničnú stanicu. Zo stanice možno cestovať osobnými vlakmi priamo až do hlavného mesta Bratislava, ako aj na opačný smer do Košíc. Železničná stanica nadobudla na význame s výstabou závodu SNP, odkiaľ sa prepravuje nákladnou železničnou dopravou vyprodukovaný materiál a dovážajú suroviny pre spracovanie.

Medzimestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)

Mesto Žiar nad Hronom tvorí dôležitý dopravný uzol. Cestné spojenia v meste neboli v minulosti projektované na súčasnú dopravnú záťaž. Cez Žiar nad Hronom bola naplánovaná výstavba rýchlostnej cesty R1, ktorá je vo výstavbe. Jej súčasťou bude v okolí mesta niekoľko mostov. Rýchlostná cesta by mala čiastočne riešiť problém s dopravou v meste. V budúcnosti je plánovaná výstavba úplného obchvatu mesta, nakoľko ide o dôležité spojenie Košíc s Českom.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Stará hvezdáreň, predtým hasičská vodáreň

V Žiari nad Hronom boli zriadené štyri základné školy a niekoľko stredných škôl. Jedna zo základných škôl však bola zrušená a na jej miesto bolo presťahované gymnázium. Predtým toto gymnázium bolo umiestnené v spoločnej budove s 2. základnou školou. Po oddelení zostala budova základnej škole. Dlhoročnú históriu má v meste okrem gymnázia aj obchodná akadémia a ostatné odborné školy.

Zoznam základných škôl[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. základná škola
  • II. základná škola
  • IV. základná škola
  • Cirkevná škola Štefana Moysesa

Zoznam stredných škôl[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium Milana Rúfusa, Ul. J. Kollára 2
  • Súkromná obchodná akadémia
  • Súkromná stredná odborná škola technická
  • Stredná odborná škola obchodu a služieb
  • Súkromná sociálna a pedagogická akadémia EBG

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Žiar nad Hronom rozvíja spoluprácu s českým mestom Svitavy. Spolupráca bola nadviazaná už pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Užšie však mestá spolupracujú od roku 2006. Zástupcovia oboch miest sa pravidelne stretávajú pri rôznych príležitostiach. Jedným z takýchto podujatí bolo stretnutie riaditeľov školských zariadení a vzájomná výmena skúseností. Mimo oficiálnych stretnutí sa uskutočňujú aj spoločenské podujatia v oblasti športu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. a b Municipal Statistics. Statisticky urad Slovenskej republiky. prístup: 2007-12-20.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Peter Ratkoš, Dejiny Žiaru nad Hronom (Osveta, 1978)
  • Jozef Minka, Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia (MÚ Žiar nad Hronom, 2005)
  • P. Ďurčo a kol.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Podklady k projektu: Copernicus Programme: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE Paris 1998