Štefan Moyzes
| Štefan Moyzes | |
|---|---|
 rímskokatolícky biskup |
|
|
|
|
| Narodenie | 24. október, 1797 Veselé |
| Úmrtie | 5. júl, 1869 Žiar nad Hronom |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
PhDr. Štefan Moyzes (aj Moyses) (* 24. október 1797, Veselé – † 5. júl 1869, Žiar nad Hronom) bol diecéznym biskupom banskobystrickej rímskokatolíckej diecézy, pedagógom, verejným činiteľom, kultúrnym pracovníkom, národovcom, zakladateľom a prvým predsedom Matice slovenskej.
Obsah |
[upraviť] Rodina
- otec: Štefan Krajčo-Mojžiš
- matka: Anna rod. Masarovičová
[upraviť] Životopis
Po ukončení gymnázia študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, 1815-1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, 1820-1821 v Ostrihome. Vysvätený za kňaza bol v roku 1821. 1829 PhDr. Od roku 1821 rímskokatolícky kaplán v Szentendre, Bzovíku, Tesárskych Mlyňanoch, Tölgyesi, 1828-1829 slovenský kazateľ v Pešti, 1829-1947 profesor filozofie a gréčtiny ma kráľovskej akadémii v Záhrebe, v Chorvátsku. V roku 1847 ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za poslanca na uhorský snem.
Bol podporovateľom návrhov Ľudovíta Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme roku 1848, na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. V roku 1850 bol vymenovaný za banskobystrického biskupa. Spolu s ďalšími slovenskými vlastencami budoval slovenské gymnáziá, napríklad gymnázium v Banskej Bystrici (organizačne a materiálne prispel k jeho rozvoju, poslovenčeniu a k rozšíreniu štúdia zo 4-ročného na 8-ročné). Na čele slovenskej delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. 3. augusta 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej. Jeho zásluhou Svätá stolica súhlasila, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla.
Vyšiel z trnavského bernolákovského prostredia, neskôr sa pod vplyvom J. Kollára stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Predstaviteľ cirkevného a národnokultúrneho života Slovákov a Chorvátov, zakladateľ Spolku sv. Vojtecha. Zakladateľ chorvátskej žurnalistiky, autor pastierskych rečí, listov a prejavov, autor príručky pre poľnohospodárov. V roku 1849-1950 vyslanec na uhorskom sneme v Bratislave, kde zastupoval chorvátsku národnú stranu.
[upraviť] Snaha o reorganizáciu dievčenského školstva
Aj u slovenských katolíkov však bola snaha reorganizovať školy pre dievčatá a zriadiť dievčenskú školu, ktorá by presadzovala výučbu v konfesionálnom katolíckom duchu a v slovenskom jazyku. Na prelome 50. a 60. rokov sa o to usiloval z postu biskupa Štefan Moyses v Banskej Bystrici. Usiloval sa povzniesť úroveň centra novozriadenej diecézy pritiahnutím inteligencie. Pokúšal sa o zriadenie katolíckeho gymnázia pre chlapcov a spolu s týmto projektom, ktorý sa úspešne realizoval, sa snažil aj o strednú školu pre dievčatá. Malo ísť o vychovávateľský ústav, ktorý by spájal náboženskú výchovu s výchovou v národnom duchu, čím by sa líšil od klasických kláštorných škôl. Napriek zbierkam, oferám a autorite biskupa sa školu nepodarilo otvoriť. V tom čase ešte mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. V Bystrici sa nakoniec podarilo otvoriť kláštornú dievčenskú ľudovú školu, teda nie strednú, o akú usiloval biskup. Táto na začiatku 70. rokov splynula s mestskou školou pre dievčatá.
[upraviť] Pamiatky
- pamätné tabule s reliéfom na biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici od akad. sochára L. Majerského (1928)
- pamätné tabule na rodnom dome a pamätník od akad. sochára V. Vávru (1971), vo Veselom, na krypte kostola v Žiari nad Hronom
- pamätník od akad sochára V. Remeňa (1969).
[upraviť] Literatúra
[upraviť] Externé odkazy
- OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Moyzes
