Štefan Moyzes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Štefan Moyzes
banskobystrický diecézny biskup
 
Štefan Moyzes
Narodenie 24. október 1797
Veselé
Úmrtie 5. júl 1869 (71 rokov)
Žiar nad Hronom

Kňazské svätenie

Biskupské svätenie 25. máj 1851 (53 rokov)
Svätiteľ Ján Krstiteľ Scitovszky
Spolusvätitelia
Biskupské heslo


Webstránka Štefan Moyzes na stránkach banskobystrickej diecézy

PhDr. Štefan Moyzes (aj Moyses) (* 24. október 1797, Veselé – † 5. júl 1869, Žiar nad Hronom) bol rímskokatolícky biskup, v rokoch 1850-1869 banskobystrický diecézny biskup, pedagógom, verejným činiteľom, kultúrnym pracovníkom, národovcom, zakladateľom a prvým predsedom Matice slovenskej.

Pamätník v obci Veselé

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Moyses sa narodil 24. októbera 1797 vo Veselom pri Piešťanoch, jeho otcom bol Štefan Krajčo-Mojžiš a matkou Anna rod. Masarovičová. Po ukončení gymnázia v Trnave v roku 1813 študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, 1815-1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, 1820-1821 v Ostrihome. Vysvätený za kňaza bol v roku 1821. V roku 1829 získal titul doktora filozofie na filozofickej fakulte univerzity v Pešti. Od roku 1821 bol kaplánom v Szentendre, Bzovíku, Tesárskych Mlyňanoch, Tölgyesi a v rokoch 1828 – 1829 slovenským kazateľom v Pešti.

V rokoch 1829 – 1847 pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na kráľovskej akadémii v Záhrebe, v Chorvátsku. V roku 1847 ho na návrh záhrebského biskupa Jána Haulíka panovník vymenoval za kanonika záhrebskej kapituly. Týmto menovaním sa predišlo hroziacemu odvolaniu z profesorského miesta maďarskou vládou.[1] V tom istom roku ho zvolili za poslanca za chorvátsku národnú stranu na uhorský snem v Bratislave. Bol podporovateľom návrhov Ľudovíta Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme roku 1848, na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. Ako dôverník bána Josipa Jelačiča sa zúčastňoval na rokovaniach vo Viedni, kde sa riešilo štátoprávne postavenie Chorvátska a výraznou mierou sa zaslúžil o povýšenie záhrebského biskupstva na metropolitné sídlo.

Po vynútenej rezignácii banskobystrického biskupa Jozefa Rudňanského cisár František Jozef I. 5. septembra 1850 vymenoval za nového diecézneho biskupa Štefana Moyzesa. Po potvrdení pápežom Piom IX. 18. februára 1851 ho arcibiskup Ján Sczitovszky 25. mája 1851 vysvätil za biskupa.[2] Pred Moyzesom stála namáhavá úloha skonsolidovať diecézu po revolučných rokoch, zjednotiť duchovenstvo, ktorého časť bola vo väzení, doplniť neobsadené farnosti. V roku 1852 vymohol na cisárskom dvore zlepšenie finančného zabezpečenie kňazov prostredníctvom kongruovaného doplatku.[3]

Významnou mierou podporoval organizačne a materiálne gymnázium v Banskej Bystrici, zaslúžil o jeho celkový rozvoj, poslovenčenie a k rozšírenie štúdia zo 4-ročného na 8-ročné. Snažil sa aj o založenie strednej školy, vychovávateľského ústavu, pre dievčatá. Malo ísť o ústav, ktorý by spájal náboženskú výchovu s výchovou v národnom duchu, čím by sa líšil od klasických kláštorných škôl. Napriek zbierkam, oferám a autorite biskupa sa školu nepodarilo otvoriť. V tom čase ešte mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. V Banskej Bystrici sa nakoniec podarilo otvoriť iba kláštornú dievčenskú ľudovú školu, ktorá na začiatku 70. rokov splynula s mestskou školou pre dievčatá.[4]

V roku 1852 obnovil vydávanie časopisu Cyrill a Method. Pod vplyvom Jána Kollára sa stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Na čele slovenskej delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. 3. augusta 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej. Na jeho žiadosť Svätá stolica súhlasila v roku 1864 s presunom sviatku sv. Cyrila a Metoda na 5. júl.[5]

Tlačou vyšli jeho viaceré kázne a prejavy, ako aj kniha Myšlienky o záhradníctve vôbec a štepárstve zvlášť, Skalica, 1865.

Zomrel náhle 5. júla 1869. Za jeho nástupcu bol menovaný Žigmund Supan, ktorý sa ale vzdal funkcie ešte pred nástupom do funkcie.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pamätné tabule s reliéfom na biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici od akad. sochára L. Majerského (1928)
  • bronzové súsošie Moyses - Kuzmány, v Banskej Bystrici na Námestí Štefana Moysesa
  • pamätné tabule na rodnom dome a pamätník od akad. sochára V. Vávru (1971), vo Veselom, na krypte kostola v Žiari nad Hronom
  • pamätník od akad sochára V. Remeňa (1969).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. WURZBACH, VON, Constantin. Moyses, Stephan. In:  Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : Verlag L. C. Zamarski, 1868. Zväzok 19, s. 167–169. (nem.)
  2. CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-03]. Stránka Bishop Stefano Moyses †. (ang.)
  3. LACKO, Richard, a kol. Banskobystrické biskupstvo : Cestou Cirkvi je človek…. Banská Bystrica : Badín : Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2011. ISBN 978-80-88937-46-3. Kapitola Banskobystrickí biskupi, s. 137 – 212.
  4. KODAJOVÁ, Daniela. Vyššie vzdelávanie dievčat na Slovensku v 19. storočí. Človek a spoločnosť (Košice: Spoločenskovedný ústav SAV), 2006,  9,  4. Dostupné online [cit. 2013-02-05]. ISSN 1335-3608.
  5. CHALUPECKY, I.. Moyzes (Mojses), Štefan (Stjepan). In:  Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1975. ISBN 3-7001-0128-7. Zväzok 6, s. 396. (nem.)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


6. biskup banskobystrický
Predchádza: 18501869 Nasleduje:
Jozef Rudňanský Štefan Moyzes Arnold Ipolyi-Stummer