Ján Kollár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Kollár
Ján Kollár
slovenský spisovateľ a básnik

Narodenie 29. júl 1793
Mošovce, Uhorsko
Úmrtie 24. január 1852 (58 rokov)
Viedeň, Rakúske cisárstvo

Ján Kollár (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik a spisovateľ, ideológ slovenského a predstaviteľ českého národného obrodenia, jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz. Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu panslavismu. Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Matej Kollár
  • matka Katarína rod. Frndová

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici (1806 – 1808), Banskej Bystrici (1810 – 1811) a v rokoch 1812 – 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku 1816 zložil kandidátsku skúšku u superintendanta A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene (1817 – 1819). Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii.

Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom (1819 – 1848). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho, či Lajosa Kossutha. Pamätnú tabuľu tu umiestnili v roku 2011. V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848/1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.

Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený.

Dňa 16. augusta 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti, podobne ako aj dokumentárny film Ján Kollár (z cyklu Osobnosti náboženského života, Slovenská televízia 2002, scenár Eva Tkáčiková, réžia Fedor Bartko).

Tvorba a názory[upraviť | upraviť zdroj]

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s P. J. Šafárikom a J. Blahoslavom-Benediktim.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1811/1812Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), báseň, jeho prvá literárna práca
  • 1821Básně Jana Kollára, prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov (Praha)
  • 1821Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn), česky vyšla až v roku 1822 v časopise Čechoslav
  • 1822Dobré vlastnosti národu slovanského, kázne
  • 1823Písně světské lidu slovenského v Uhřích I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní
  • 1823Myšlénky o libozvčnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské
  • 1824Slávy dcera, cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch
  • 1825Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách
  • 1826Šlabikář pro dítky
  • 1827Písně světské lidu slovenského v Uhřích II. diel
  • 1828Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie
  • 1830Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy)
  • 1831Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II. diel
  • 1832Slávy dcera, rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov
  • 1832Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře, obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere
  • 1834/1835Národnie zpevanky, I. a II. diel
  • 1836O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, úvaha
  • 1837O literárnej vzájomnosti medzi rozlčnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation), rozšírené a doplnené dielo z roku 1836
  • 1839Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, rozprava
  • 1843Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou, cestopis
  • 1844Druhá cesta do Vlach (rukopis vyšiel až v Spisoch Jana Kollára v roku 1863 pod názvom Cestopis druhý aj s básnikovou autobiografiou Paměti z mladších let života)
  • 1845Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích, zbierka básní
  • 1846Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, zborník
  • 1853Staroitalia slavjanská, o osídľovaní severného Talianska Slovanmi

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • hrob na Olšanskom cintoríne v Prahe
  • rkp. pozostalosť v LAMS
  • pomník (1963, F. Štefunka) a pamätná izba (1982) v Mošovciach
  • názvy ulíc v slov. a českých mestách

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]