Sándor Petőfi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sándor Petőfi
Sándor Petőfi
maďarský básnik

Narodenie 1. január 1823
Malý Kereš, Uhorsko, Rakúske cisárstvo
Úmrtie 31. júl 1849 (26 rokov)
Segesvár, Sedmohradsko, Rakúske cisárstvo, dnes Sighişoara, Rumunsko
Sándor Petőfi: maďarská bankovka z r. 1932

Sándor Petőfi, rodený Alexander Petrovič (* 1. január 1823, Malý Kereš (maď. Kiskőrös), Uhorsko, Rakúske cisárstvo – † 31. júl 1849, Segesvár, Sedmohradsko, Rakúske cisárstvo, dnes Sighişoara, Rumunsko) bol maďarský básnik slovenského pôvodu, jedna z najvýraznejších postáv revolúcie v roku 1848.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodom Petőfiho sa podrobne zaoberal József Kiss (1923 - 1992) v knihe Petőfi adattár (1992). Podľa nej výsledky štúdií Lajosa Jakusa dokladajú slovenský pôvod vetiev oboch rodičov do roku 1685. Posledné známe miesto predkov otca sú Vaďovce v Nitrianskej stolici. Predkovia matky boli z Necpál v Turci. Obidve vetvy boli evanjelici,[1] protestantskí Maďari evanjelikmi nezvykli byť. Meno Petrovič je pôvodom zrejme srbské/chorvátske, z čoho sa usudzuje, že predkovia otca boli Srbi, ktorí prišli na Slovensko možno v 16. storočí, možno už v stredoveku (a niektoré zdroje zvyknú chybne uvádzať, že aj priamo Petőfiho otec bol srbského pôvodu). Otec sa volal Štefan Petrovič (István Petrovics), bol mäsiarsky majster a maďarčinu ovládal len lámane (napr. podľa Gy. Illyésa), matka sa volala Mária Hrúzová a nevedela poriadne po maďarsky a komunikovala po slovensky (podľa všetkých zdrojov).[chýba zdroj]

Petőfi bol žiakom slovenského národovca Štefana Koreňa, chodil do slovenskej školy v Aszóde, bol spolužiakom Andreja Sládkoviča v Banskej Štiavnici, v slovenskom evanjelickom chráme v Pešti ho po slovensky ako 10-ročného konfirmoval Ján Kollár a materským jazykom mu bola slovenčina. Keď bol študent, vysmievali sa mu pre jeho maďarčinu ovplyvnenú slovenčinou[2].

Časom sa začal považovať za Maďara. Pomaďarčenú verziu svojho mena používal od veku 20 rokov, čiže posledných 6 rokov svojho života. Vo svojich veršoch neskôr vo vzťahu k slovenčine napísal: "A keby Maďar nebol by som, verte, k tomuto patril by som len." Práve jeho slovenský pôvod mohol byť dôvodom pre jeho hungarofilskú horlivosť.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Keď mal Alexander dva roky, jeho rodina sa presťahovala do čiste maďarského mesta Kiskunfélegyháza, ktoré neskôr Petőfi vydával za svoje rodné mesto. Jeho otec sa pokúsil synovi zabezpečiť najlepšie školy. Navštevoval viacero škôl (1833-34 piaristické gymnázium v Pešti, 1835-38 slovenské evanjelické gymnázium v Aszóde, 1838-39 lýceum v Banskej Štiavnici). Z lýcea v Banskej Štiavnici utiekol, aby sa mohol venovať divadlu (podľa niektorých názorov boli dôvodom jeho ukončenia štúdia finančné problémy rodičov). Potom Alexander striedal rôzne zamestnania na viacerých miestach: v Pešti bol pomocníkom v divadle, v Ostffyasszonyfa učiteľom a v Soproni vojakom (1839). V rokoch 1841 - 1842 študoval na kolégiu v Pápe, kde sa stretol so svojím neskorším priateľom Mórom Jókaim. O rok neskôr, v roku 1842 prvý raz oficiálne vyšli jeho verše: v Atheneu ich vydali pod názvom A borozó, boli podpísané menom Sándor Petrovics. V tom istom roku 3. novembra boli vydané verše pod jeho pomaďarčeným menom „Petőfi“.

Popri poézii ho aj tak viac zaujímalo divadlo, a v roku 1842 sa pridal k jednej kočujúcej divadelnej spoločnosti. V roku 1844 putoval z Debrecína do Budapešti, aby našiel vydavateľa svojich veršov. V roku 1843 opisoval v Bratislave Správy zo snemu, súčasne vypomáhal v divadle. Prvú básnickú zbierku vydal v roku 1844 pod názvom Versek, v tom istom roku bol pomocným redaktorom časopisu Pesti Divatlap. Vo svojich populárnych básňach často spájal ľudové tradičné prvky s rytmom ľudových piesní. Najdlhšiu prácu napísal v roku 1845, bola to epickú báseň pod názvom János vitéz. V rokoch 1845-46 prežíval umeleckú aj ľudskú krízu, v jeho diele sa prejavil pesimizmus.

V 1846 sa stretol v Sedmohradsku s Júliou Szendreyovou. V nasledujúcom roku, napriek zákazu otca Szendreyho, sa s ňou oženil a svadobnú cestu strávili v kaštieli Petőfiho jediného aristokratického priateľa, básnika Sándora Telekiho.

Redigoval časopis Életképek. V roku 1848 neúspešne kandidoval do uhorského snemu.

Počas revolúcie v roku 1848[upraviť | upraviť zdroj]

15. marca 1848 bol Petőfiho veľký deň. Ako jeden z vodcov skupiny nazvanej marcová mládež bol určujúcou osobnosťou vypuknutia revolúcie. Napísal Pieseň národa, ktorá bola najdôležitejšou oduševňujúcou básňou revolúcie. Okrem toho spolupracoval na príprave 12 bodov, ktoré obsahovali požiadavky Maďarov voči Rakúskému cisárstvu. Pôvodne ľudové zhromaždenie, plánované na devätnásteho marca sa po správe o viedenskom povstaní preložilo na 15. marca. Na jeseň 1848 bol v armáde ako vojnový korešpondent.

Petőfiho popularita poklesla, neschvaľoval kompromisy politikov a ich neschopnosť rozhodnúť a otvorene ich kritizoval. Keď zasiahlo Rusko vojensky, Petőfi sa prihlásil do oddielov maďarskej armády generála Bema.

Posledný raz ho videli pri Segesvári, 31. júla 1849. Okolnosti jeho smrti nie sú známe a do dnešného dňa sa vedú o tom početné spory. Podľa tradičného maďarského názoru Petőfi padol v segesvárskom oddieli, no iní oponujú a podľa nich ho ako vojnového zajatca odvliekli do Ruska, kde ešte dlhú dobu (do roku 1856) žil na Sibíri, kde ho neskôr popravili alebo zomrel prirodzenou smrťou.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vzorom mu bola francúzska a nemecká romantika. Politicky bol zástancom sociálnej prestavby spoločnosti a revulucionizmu.

  • Versek (1844) - zbierka básní
  • A helység kalapácsa (1844) - komický epos
  • János Vitéz (1845) - slov. Víťaz Janko (1902) - veršovaná rozprávka o ľudovom hrdinovi
  • Cipruslombok(1845) - ľúbostná zbierka
  • Szerelem gyöngyei (1845) - ľúbostná zbierka
  • A magyar nemzet (1845) - revolučne ladená báseň
  • A magyar nemes (1845) - revolučne ladená báseň
  • A nép (1846) - revolučne ladená báseň
  • Véres napokról álmodom (1846) - revolučná vízia
  • Egy gondolat bánt engemet (1846)
  • Felhök (1846) - cyklus reflexívnych básní
  • Úti jegyzetek (1845) - próza
  • Úti levelek(1847) - próza
  • A Szeptember szerelem (1847)- revolučná báseň
  • Szabadság, szerelem (1847) - revolučná báseň
  • Ha férfi vagy, légy férfi (1847) - revolučná báseň
  • Háború volt (1847) - slov. Vojna najkrajšou je dumou - revolučná báseň
  • A XIX. század költoi (1847)
  • A nép nevében (1847)
  • Belond Istók (1847) - básnická idyla o tulákovi
  • Júlia - versek (1848) - ľúbostná lyrika
  • Olaszországh (1848) - revolučná báseň
  • Nemzeti dal (1848) - báseň, výzva k povstaniu
  • Föltámadott a tenger (1848)
  • A királyokhoz (1848)
  • Ausztria (1848) - báseň kritizujúca rakúsku národnostnú politiku
  • Respublica (1848)
  • Az apostol (1848) - slov. Apoštol (1951) – epická báseň
  • A honvéd (1849
  • Európa csendes, újra csendes (1849)
  • Jött a halál (1849)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ľudové noviny
  2. http://www.rozhlas.sk/inetportal/2007/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=10198

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

http://mek.oszk.hu/01000/01006/html/index.htm