Rimavská Sobota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°22′52″S 20°00′52″V / 48.381111°S 20.014444°V / 48.381111; 20.014444
Rimavská Sobota
mesto
RimSobota 2.jpg
Pohľad na mesto
Coa Slovakia Town Rimavská Sobota.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Nadmorská výška 210 m n. m.
Súradnice 48°22′52″S 20°00′52″V / 48.381111°S 20.014444°V / 48.381111; 20.014444
Rozloha 77,55 km² (7 755 ha) [1]
Obyvateľstvo 24 322 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 313,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Jozef Šimko[3] (NEKA)
PSČ 979 01
ŠÚJ 514462
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Rimavská Sobota
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.rimavskasobota.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Pomník - básnik Šándor Petöfi
Pomník - Herečka Lujza Blahová
Pomník - Michal Miloslav Bakulíny (štúrovec)
Pomník - Ján Francisci Rimavský (štúrovec)
Moderná autobusová stanica v Rimavskej Sobote

Rimavská Sobota (maď. Rimaszombat, nem. Großsteffelsdorf) je okresné mesto na Slovensku v Banskobystrickom kraji, región Malohont. Leží v severozápadnej časti R Rimavskej kotliny na nive a terase Rimavy. Malohont: Región Malohont je historické územie, ktoré sa vytvorilo v stredoveku v povodí rieky Rimava pravdepodobne ako pozostatok celku patriaceho starému rodu Hunt-Poznanovcov. V 13 storočí bol samostatným kráľovským celkom, neskôr bol súčasťou Hontianskej stolice. Až na konci 17 storočia mu bola priznaná rozsiahla autonómia. Až kým sa nespojil s Gemerom. Dnešná západná,severná a východná hranica okresu Rimavská Sobota, je totožná s hranicou Malohontu. Južnú hranicu tvoria katastre obce Ožďany a mesta Rimavská sobota. Do Malohontu patria aj obce Kokava nad Rimavicou, Utekáč, Ďubákovo, Šoltýska, Drábsko a Lom nad Rimavicou. == Dejiny == Územie mesta bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom hovoria archeologické nálezy kultúry pilinskej. Mladšej doby bronzovej a halštatskej, ako i rímskej. Už v tom čase mala Rimavská Sobota výhodné komunikačné podmienky pre obchod a výrobu. pošas tatárskeho vpádu bola úplne zničená. Už v 13. storočí (1268) sa spomína Rimavská Sobota v listine kráľovského dvorného kancelára Štefana, arcibiskupa kaločského a báčského, ako Rymoa Zumbota, ktorá bola pravdepodobne sídlom správy majetkov kaločského arcibiskupa v údolí rieky Rimavy. Dňa 14. novembra 1278 nový kaločský arcibiskup Ján vydáva v Zumbothel listinu, ktorou udeľuje Rimavskej Sobote výsady mestského charakteru. Rimavská Sobota 24. júna 1334 zmenila svojho zemepána. Kráľ Karol Róbert ju daroval Tomášovi zo Solnoku, sedmohradskému vojvodovi, a ako náhradu predošlému zemepánovi, kaločskému arcibiskupovi Ladislavovi I. dal iné majetky. V roku 1335 Rimavská Sobota na žiadosť Tomáša dostáva od kráľa Karola Róberta ďalšie privilégiá, a to povolenie opevniť sa ako Budín. Vyrastá z trhového miesta (sobotné trhy) na obchodné poddanské mesto. Roku 1441 Rimavskú Sobotu ovládal Ján Jiskra z Brandýsa. Tu vyjednával roku 1447 s Jánom Hunyadym, ktorý musel zaplatiť 16 000 zlatých. Roku 1474 mesto znovu zmenilo po vymretí rodiny Schéchyovcov majiteľa. Prešlo do rúk Alberta Losoncyzho, ktorý si vzal za manželku Hedvigu Széchyovú, a Jána Guthi-Országha, ktorý sa oženil s Annou Széchyovou (Hedviga a Anna boli dcéry Ladislava Széchyho, posledného potomka z rodu vojvodu Tomáša).

Roku 1506 Rimavská Sobota takmer celá vyhorela. Zhorel aj dôležitý mestský archív. Zachránila sa len truhla kovotepcov. Zemepán Losonczy zavolal z Talianska architekta, ktorý položil základ terajšej šachovnicovej forme mesta. Intravilán mesta bol vtedy opevnený hlbokým jarkom, ktorý viedol od potoka Sodoma od dnešnej konzervárne na vnútornej strane Cukrovarskej ulice až k Cintorínskemu potoku.

Rimavská Sobota prežila dve osmansko-turecké okupácie, a to v rokoch 1553-1593 a 1598/99 - 1686 (z ich pobytu sa zachovalo v archíve 250 listín). Lúpežní martalovci z blízkej pevnosti Sobôtka znepokojovali obyvateľstvo okolia. Cez rieku Rimavu dali postaviť tzv. turecký most, aby turecký beg zo Sobôtky mohol pohodlne prevážať dievčatá do háremu pri Nižnej Pokoradzi. Rimavská sobota sa po oslobodení od Turkov stala kráľovským majetkom a bola daná do lona rodinám Adama Forgácha a Koháryho, od ktorých sa neskoršie mesto vykúpilo ročnými splátkami. Roku 1592 získava Rimavská Sobota svoj erb, rozkrídlený čierny orol s otvorenými pazúrmi na striebornom, dole zaoblenom štíte. Farby mesta sú v tom období modrá a biela. Najstaršia železná pečiatka pochádza z roku 1595. Roku 1601 mesto získava právo meča (jus glaudii), ktoré potvrdil roku 1735 aj kráľ Karol VI. Habsburský. Šľachticov stínali mečom a poddaných vešali na šibenici na blízkom Šibeničnom vrchu za mestom.

V roku 1784 až 1790 a potom v rokoch 1805 až 1922 sa Rimavská Sobota stala sídlom Gemersko-malohontskej župy. Dňa 26. decembra 1805 nocoval v Rimavskej Sobote legendárny ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov, keď sa vracal do vlasti s 2. armádnou skupinou po bitke pri Slavkove. Rimavská Sobota sa stala dôležitým obchodným a priemyselným strediskom. V revolučných rokoch 1848-1849 sa v Rimavskej Sobote vystriedali maďarské, slovenské i ruské vojská. V noci z 21. na 22. júla 1849 vyjednával v Rimavskej Sobote hlavný veliteľ maďarských revolučných vojsk generál Artur Gorgey s parlamentármi veliteľa ruských vojsk Chruleva. V auguste 1849 (po porážke maďarskej revolúcie 13. augusta 1849 pri Világosi) sa v meste zdržiavali aj slovenské dobrovoľnícke zbory pod velením Lewartovského. Veliteľmi boli aj povstaleckí kapitáni Štefan Marko Daxner a Ján Francisci.

Rimavská Sobota má bohaté revolučné tradície. Stala sa strediskom robotníckeho hnutia, hospodárskeho i kultúrneho života. Roku 1792 založili v Rimavskej Sobote vedeckú spoločnosť Societas ex totius Monarchieae Austriavae eruditis (Spoločnosť vzdelancov z celej rakúskej monarchie). Vzdelanostnú úroveň mešťanov a inteligencie zvyšovali základné školy, lýceum, knižnica, spevokol, časopisy i neperiodická tlač, ktorej vydávanie umožňovala miestna tlačiareň. Začiatkom 20. storočia sa o slovo hlási robotnícka trieda. Roku 1902 zakladajú továrenskí robotníci a remeselníci odborovú organizáciu. Dve vojenské vzbury z 12. na 13. mája 1918 a medzi 15. až 20. októbrom 1918 vyjadrili odpor bojovať za záujmy buržoázie. Začiatkom novembra 1918 zakladajú sociálnodemokratickú stranu. Od 31. mája do 5. júla 1919 sa Rimavská Sobota stala sídlom vojenského veliteľstva a direktória robotnícko-roľníckej vlády. V októbri 1919 založili miestnu organizáciu medzinárodnej sociálnodemokratickej strany s pôsobnosťou okresnej organizácie. V nej sa formovala marxistická ľavica, ktorá 1. mája 1920 zmobilizovala takmer 5000 ľudí. Rimavská Sobota sa stáva silnou baštou komunistického hnutia celého okolia. po prudkých politických bojoch zvíťazila marxistická ľavica a dňa 15. mája 1921 zakladajú MO KSČ, ktorá sa prihlásila k III. komunistickej internacionále. V rokoch 1935-1938 MO KSČ viedla pracujúcich do boja na obranu republiky, proti blížiacemu sa fašistickému nebezpečenstvu. Následkom mníchovskej zrady bola Rimavská Sobota dňa 10. novembra 1938 pričlenená k horthyovskému fašistickému Maďarsku.

Po oslobodení mesta Sovietskou armádou dňa 21. decembra 1944 sa začína nový život. Mesto sa po zotavení z hrôz fašistickej poroby a vojny rozrastá v nových podmienkach výstavby nebývalým tempom. okrem menších závodov dominuje potravinársky kombinát (cukrovar, pivovar, sladovňa), jeden z najmodernejších závodov v Európe. S hospodárskym rozvojom sa stupňuje výstavba nových sídlisk.

V roku 1948 sa k Rimavskej Sobote pripojila obec Tomašová, ktorá je v súčasnosti mestská časť s rodinnou zástavbou.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti: Bakta, Dúžava, Kurinec, Mojín, Nižná Pokoradz, Sabová, Sobôtka, Včelinec, Vinice, Vyšná Pokoradz

Sídliská: Rimava, Západ, Rožňavská

Ostatné časti: Chrenovisko, Šibeničný vrch

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

mestom preteká a rozdeľuje ho na dve polovice rieka Rimava. V meste je vybudovaných 9 mostov pretínajúcich rieku (z toho 2 sú určené len pre peších a 1 železničný most)

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti sa nachádzajú umelé vodné nádrže Teplý Vrch a Kurinec (Zelená voda).

Lokalita Kurinec (Zelená voda) je vzdialená 5 km od centra Rimavskej Soboty. V minulosti bola významným rekreačným strediskom a bola vyhľadávaná nielen domácimi návštevníkmi zo širokého okolia, ale aj návštevníkmi z celého Slovenska i zo zahraničia. Návštevníkom ponúkala kúpanie vo vodnej nádrži alebo bazéne, ubytovanie, kemping, športové ihriská na tenis, minigolf, volejbal, atď. V roku 2003 mala prebehnúť revitalizácia rekreačnej oblasti a vybudobanie moderného aquaparku, ktorá sa splnila len z malej časti - vybudovaním infraštruktúry, vyvŕtanie termálneho pramenňa a zrekonštruovaním všetkých ihrísk. Už niekoľko rokov sa na stavbe nepokračuje a rekreačná oblasť chátra. V súčasnosti je kúpanie v prírodnom jazere povolené len na vlastnú zodpovednosť a v roku 2009 kvôli technickým problémom sa odstavil aj posledný bazén v stredisku.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov: 24 640 (k 21. máju 2011)

Národnostné zloženie (2011)
Národnosť Počet Percento
Slováci 13 301 53,98 %
Maďari 7 298 29,62 %
Rómovia 247 1,00 %
Česi 102 0,41 %
iná a nezistená 3 597 14,60 %

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

V Rimavskej Sobote sa nachádza Gemersko-malohontské múzeum so stálou expozíciou.

Múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo 3. septembra 1882. Po múzeách v Bratislave (1868), na Orave (1868), v Košiciach (1872) a Trenčíne (1877) je múzeum v Rimavskej Sobote piatym najstarším múzeom na Slovensku. Počiatky prvých múzejných snáh v meste sú však omnoho staršie. Vznik múzea je spojený s Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi Gemerského župného múzea boli okrem prvého riaditeľa Jána Fábryho, Viliam Groó, Ľudovít Hüvossy a Štefan Terray. V klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární z roku 1850 sídli múzeum od roku 1910. Budovu projektoval budapeštiansky architekt Ferencz Miks, ktorý je autorom viacerých verejných stavieb v meste Rimavská Sobota. Súčasné, klasicisticky ladené priečelie budovy bolo realizované rimavskosobotským staviteľom Mihályom Kallom. Prvá stála expozícia bola v tejto budove verejnosti sprístupnená 18. mája 1913. Budova múzea je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatok, ako Národná kultúrna pamiatka.

Múzeum sa špecializuje na dokumentáciu, výskum a získavanie zbierok v odboroch história, archeológia, etnológia, výtvarné umenie, prírodné vedy a rómska kultúra regiónu Gemer - malohont. Bohaté zbierkové fondy múzea, zo spoločenských a prírodných vied, dopĺňa rozsiahly historický knižný fond múzea. Celkový zbierkový fond presahuje počet 93 000 zbierkových predmetov.

Hvezdáreň[upraviť | upraviť zdroj]

Hvezdáreň sídli v časti Tomášová, bola založená v roku 1975 a 4.októbra 1977 bola otvorená jej prevádzková budova, ako prvá účelová stavba hvezdárne na Slovensku. Pred jej vznikom bolo v okrese len malé astronomické zázemie. Zriaďovateľom je VÚC BBSK. V roku 1999 bola objavená planétka 20495 a na počesť hvezdárne v Rimavskej Sobote bola pomenovaná (20495) Rimavská Sobota

Pomníky, busty[upraviť | upraviť zdroj]

V Rimavskosobotskom cintoríne je pochovaný Peter Kelner Hostinský.

Na Námesti Štefana Marka Daxnera sa nachádza niekoľko búst, ktoré boli osadené Maticou Slovenskou v rámci projektu Historické osobnosti Gemer-Malohontu.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi priemyselnou časťou a sídliskom Západ sa nachádza záhrada 1. mája.

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Neprofesionálne divadelné súbory:

  • DIVOSOD (Div.súbor dospelých) pri MsKS v Rim.Sobote
  • PICTUS (mladé alternatívne) pri MsKS v Rim.Sobote
  • ALTERNA (študentské) pri ZUŠ a MsKS v Rim.Sobote
  • ZAUŠKO (destské) pri ZUŠ a MsKS v Rim.Sobote
  • BADIDO (bábkársky súbor dospelých) pri MsKS v Rim.Sobote

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dni mesta - 5.-6.máj
  • Atrium Art, Medzinárodný festival divadla a hudby
  • Dobšinského rozprávkový Gemer, Celoslovenský festival rozprávok
  • Divadlo a deti, Celoštátny divadelný festival
  • Medzinárodné letné umelecké workshopy - LeTaVy (Letný Tábor Výtvarníkov) - august
  • Gemersko-malohontský jarmok 27.9.-29.9.
  • Koncerty absolventov ZUŠ - jún

Šport v meste[upraviť | upraviť zdroj]

futbalový klub MFK Rimavská Sobota[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal má v Rimavskej Sobote viac než storočnú tradíciu, keďže svoj vznik datuje od roku 1908. Prvé spomenutie klubu pod názvom RAC (Rimaszombathi Athletikai Club), ktorý sa prihlásil do Uhorského futbalového zväzu. Po vzniku Slovenského futbalového zväzu, paradoxne s maďarským názvom a skratkou SzLSz, po skončení prvej svetovej vojny, sa kluby začali združovať a organizovať majstrovské súťaže. Najúspešnejšie obdobie rimavskosobotského futbalu nastalo vstupom súkromného kapitálu do klubu začiatkom 90-tych rokov. Hlavným sponzorom sa stala firma Tauris, a.s., ktorá v spolupráci so samosprávou mesta a ďalšími partnermi, vytvorila výborné ekonomické podmienky. Prejavilo sa to aj vo výsledkoch: v roku 1995 to bol suverénny postup do celoštátnej II.ligy a hneď v nasledujúcom roku ďalší postup, tentokrát už medzi slovenskú elitu do I.ligy. V nej vtedajší FC Tauris Rimavská Sobota odohral tri sezóny s bilanciou 90 odohratých zápasov, z nich bolo 28 víťazných, 18 remíz a 44 prehier so skóre 99:136. Pri trénerskom kormidle sa vtedy vystriedali také mená ako Stanislav Jarábek, Ladislav Jurkemik, Andrej Daňko, domáci tréner František Vaš, atď. V roku 1998 štartovala Rimavská Sobota aj v európskej pohárovej súťaži Intertoto Cup, kde po vyradení írskeho klubu sa v 2.kole stretol so slávnou Sampdoriou Janov z Talianska. V roku 1999 štartovala Rimavská Sobota opäť v druhej najvyššej slovenskej súťaži. V sezóne 2003-2004 vtedajší FC Rimavská Sobota pod vedením trénera Petra Zelenského vyhral II.ligu a znova sa vrátil medzi slovenskú elitu, ale len na rok. Od roku 2005 patrí Rimavská Sobota k popredným tímom druhej najvyššej súťaže. V posledných rokoch a po problémoch so zabezpečením chodu klubu hrozio Rimavskej Sobote že ostane bez ligového futbalu a zmizne z futbalovej mapy Slovenska. Iniciatívy sa ujalo vedenie mesta a bolo založené občianske združenie Mestský futbalový klub Rimavská Sobota a po registrácii na MV a akceptácii SFZ štartuje MFK Rimavská Sobota naďalej v I. lige.

hokejový klub [HKM Rimavská Sobota][upraviť | upraviť zdroj]

Hokejový klub bol založený 24. januára 1994 pod menom HC ORMET Rimavská Sobota. Od roku 2005 používa názov HKM Rimavská Sobota. Do roku 2008 bola Rimavská Sobota takpovediac bez hokeja, kedy domáce mužstvá museli hrávať svoje zápasy na zimnom štadióne v Lučenci. V roku 2008 sa zrekonštruoval zimný štadión, ktorý roky vyzeral ako jedno veľké stavenisko. V súčasnosti hokejový klub štartuje v 2. hokejovej lige.

volejbalový klub VK Slovan Rimavská Sobota[upraviť | upraviť zdroj]

Ženský volejbalový klub s dlhoročnou tradíciou v meste úspešne štartuje v 1. lige v skupine východ. V ročníku 2009/2010 bojovali hráčky v baráži o postup do najvyššej extraligy.

Ďalšie športové družstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Rimavská Sobota patrí dlhodobo k najchudobnejším oblastiam Slovenskej republiky. Miera nezamestnanosti dosiahla v roku 2009 33,29% čo znamená že každý tretí obyvateľ okresu je bez práce.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

MHD v Rimavskej Sobote[upraviť | upraviť zdroj]

Mestskú hromadnú dopravu v meste prevádzkuje spoločnosť SAD Lučenec, odštepný závod Rimavská Sobota. Na území mesta sú prevádzkované 4 linky MHD:

  • linka č.1 - Autobusová stanica - Mojín - Rimavská Sobota, Močiar
  • linka č.2 - Autobusová stanica - Dobšinského, ZŠ - sídlisko Západ - Malohontská - autobusová stanica
  • linka č.3 - Autobusová stanica - Liesková - Kaufland - sídlisko Západ - Sobôtka - autobusová stanica
  • linka č.4 - Autobusová stanica - Malohontská - sídlisko Západ - autobusová stanica

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Rimavská Sobota sa nachádza na hlavnom južnom cestnom ťahu E58/E571 spájajúcich Bratislavu s Košicami cez Zvolen. Plánovaná je výstavba rýchlostnej cesty R2, ktorá by tak odbremenila premávku v intraviláne mesta. Obchvat rýchlostnej komunikácie by mal byť vedený severnou časťou mesta a na obchvate by malo byť 8 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky.

Spojenie smerom na sever do miest Brezno a Poprad zabezpečuje cesta I/72 a na juh (Jesenské, štátna hranica s Maďarskom) cesta II/531.

Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice, ktorá susedí s blízkou železničnou stanicou. Prímestskú dopravu zabezpečuje podnik SAD Lučenec s dostupnosťou do všetkých obcí v okrese. Diaľkové a medzinárodne linky prechádzajúce cez Rimavskú Sobotu robia mesto kvalitne dostupné z každého smeru.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Rimavská Sobota je napojené na sieť ŽSR regionálnou traťou Brezno – Jesenské, ktorá bola slávnostne daná do prevádzky 5. septembra 1874. Železničná stanica v Rimavskej Sobote je stanicou nesamostatnou, pridelenou k železničnej stanici Jesenské. Nesamostatná železničná stanica Rimavská Sobota leží v km. 11,385 jednokoľajnej trate Jesenské – odb. Brezno-Halny – Brezno. Diaľkové spojenie rýchlikmi na smer Bratislava a Košice je možné zo stanice Jesenské.

V minulosti z Rimavskej Soboty vychádzala Železničná trať Rimavská Sobota – Poltár, ktorá patrila medzi najmladšie trate na Slovensku. Do prevádzky bola daná 23. novembra 1913. Osobná prevádzka bola pozastavená v roku 2000 kvôli zlému technickému stavu trate a bola nahradená autobusmi. V roku 2003 pri prvej vlne rušenia osobnej dopravy na tratiach ŽSR bola pozastavená aj náhradná autobusová doprava a nakoniec v roku 2007 bola trať definitívne zrušená a v súčasnosti sa trať demontuje.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Letecké spojenie je dostupné z letísk Sliač (94 km) a Košice (125 km). Najbližšie letisko v Lučenci (Boľkovce)(25 km) nie je využívané na linkové lety.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stredná odborná škola v Rimavskej Sobote
  • Súkromná Stredná odborná škola - Hotelová akadémia
  • Obchodná akadémia
  • Spojená škola v Rimavskej Sobote
  • Stredná odborná škola technická v Rimavskej Sobote

Materské školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • MŠ na Rožňavskej ulici
  • MŠ na Rybárskej ulici (sídlisko Západ)
  • MŠ na sídlisku Rimava
  • MŠ na Dobšinského ulici

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Rimavskej Soboty z pokoradzského kopca.
Panoráma Rimavskej Soboty z pokoradzského kopca.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jozef Šimko je v zozname. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]