Petrovce (okres Rimavská Sobota)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°11′11″S 20°01′10″V / 48.1865°S 20.0195°V / 48.1865; 20.0195
Petrovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Nadmorská výška 236 m n. m.
Súradnice 48°11′11″S 20°01′10″V / 48.1865°S 20.0195°V / 48.1865; 20.0195
Rozloha 19,1 km² (1 910 ha) [1]
Obyvateľstvo 238 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 12,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1427
Starosta Gyula Köböl[3] (NEKA)
PSČ 980 35 (pošta Gemerský Jablonec)
ŠÚJ 515299
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: petrovce.stranka.eu
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

V južnej časti sopečného pohoria Cerová vrchovina sa v tesnej blízkosti hraníc s Maďarskou republikou nachádza obec Petrovce. Jej kataster má rozlohu 1910 hektárov a spadá do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. V Petrovciach žije približne 270 obyvateľov, hlavným spôsobom ktorých je poľnohospodárstvo.

História obce začína dedinou Sáros. Pochádzali odtiaľ zemania, ktorí založili osady Kissáros a Péterfala. V darovacej listine z roku 1244 sa Péterfala spomína aj ako Petri. Neskôr sa obyvatelia Sárosa presťahovali do Petri. V roku 1427 sa uvádza už pod súčasným názvom ako majetok rodu Recskyovcov. Tých neskôr vystriedali Nyáryiovci, Csatóovci a Jankovichovci.

V prvej polovici 14. storočia vznikali v kopcovitom chotári obce Péterfala usadlosti Kokényes, Eperjes, Répás, Tamástelke. Tieto usadlosti sa ale postupne zmenšovali, až zanikli. Jedine Sáros je spomínaný v písomnostiach z roku 1275, a Péterfala vzdorujú časom.

V 15. storočí dedina často trpela kvôli násilnostiam pánov. V roku 1443 podžupan zo Širkoviec z hradu Gede zaútočil počas bieleho dňa na sárosský kostol a odniesol z neho všetko. V 16. storočí panujúca situácia v štáte odzrkadľovala život v dedine.

V roku 1566 boli v dedine už len štyri nevoľnícke gazdovstvá. Veľká časť obyvateľstva utiekla kvôli tureckým nájazdom. Hneď ako Turci zmiernili daňové zaťaženie a zrušili nádennícku prácu, nevoľníci sa postupne začali vracať a v roku 1600 už bolo v dedine 15 gazdovstiev. V roku 1682 pri tiahnutí Turkov smerom na Fiľakovo, títo prepadli a vykradli obec. V nasledujúcom roku poľské žoldnierske vojská pri tiahnutí na Viedeň ju zrovnali zo zemou. Osídľovanie rozbiehalo len veľmi pomaly, ale zemanský zoznam z roku 1703 ju už spomína medzi zemanskými dedinami.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V Petrovciach ešte do roku 1930 stál hodnotný tehlový románsky kostol z 13. storočia. Dnes sa na jeho mieste nachádza dom smútku a vzácnu pamiatku pripomína už len tabuľa na jeho múre.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Gyula Köböl je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]