Fiľakovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°16′06″S 19°49′29″V / 48.268333°S 19.824722°V / 48.268333; 19.824722
Fiľakovo
maď. Fülek
mesto
Filakovo pohlad2.JPG
Fiľakovo
Coa Slovakia Town Fülek.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Región Novohrad
Nadmorská výška 193 - 210 m n. m.
Súradnice 48°16′06″S 19°49′29″V / 48.268333°S 19.824722°V / 48.268333; 19.824722
Rozloha 16,18 km² (1 618 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 772 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 665,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Primátor Jaromír Kaličiak[3] (ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMER)
PSČ 986 01
ŠÚJ 511391
EČV LC
Tel. predvoľba +421-47
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Fiľakovo
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.filakovo.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Fiľakovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Fiľakovo (maď. Fülek, nem. Fileck)[5] je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji v okrese Lučenec.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Z geomorfologického členenia leží Fiľakovo v Matransko-slanskej oblasti v celku Cerová vrchovina v krajnom podcelku - Fiľakovská brázda. Brázdu tvorí niva riečky Beliny a priľahlá sprašová pahorkatina a má ráz kotlinovej malolesnej krajiny.

Rovinatý až vrchovitý povrch tvoria prevažne stredotreťohorné pieskovce a ílovce, z ktorých vystupujú na juhovýchode mladotreťohorné bazalty. Územie mesta budujú spodnomiocénne sedimenty dosahujúce mocnosť až 80 - 130 metrov. Západne od mesta sa v smere SZ - JV tiahne súvislý hrebeň tvorený produktami finálneho vulkanizmu (čadiče a bazanity). Z nerastných surovín sa pri Fiľakove vyskytujú: lejárske piesky, troskové lávy, andezit, čadič, tehliarska hlina a hnedé uhlie.

Geologický vývoj Fiľakova a okolia bol veľmi zložitý, prebiehal vo viacerých etapách a niekoľkokrát sa na našom území vystriedali obdobia morskej i sladkovodnej sedimentácie s obdobiami horotvornými, sopečnými a obdobiami suchej zeme.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Fiľakovo tečie potok Belina (pramení SZ od kóty Karancs 725 m) s dĺžkou povodia 21 km. Jeho prítokom je Čamovský potok. Belina sa pri Prši vlieva do Suchej.

Vo Fiľakove je niekoľko minerálnych prameňov, zemitých kyseliek, zvaných šťavice. Pramene Stará Štavica a Ádam: sú to obyčajné kyselky (uhličité vody) obsah minerálnych látok je menší ako 1 g/l, obsah CO2 je vyšší ako 1 g/l. „Štavica“ sa vo Fiľakove používa pre miestne účely. Pramene zemitej kyselky vo Fiľakove obsahujú viac ako 1 g/l rozpustených pevných látok s prevahou iónov Ca2+, Mg2+, HCO3. Chemické zloženie štavice pri továrni bolo – pevné súčiastky 1 152 mg/l, spotreba kyslíka 20,20 kcm m/10 HCl, tvrdosť (podla nemeckej stupnice) 42,0.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

V literatúre sa uvádza, že Fiľakovo vydalo listinu s vlastnou pečatou už v roku 1356. Avšak o výzore tejto pečate nič nevieme. Novú pečat i mestský erb dal vyhotovit gróf Štefan Koháry II. v roku 1722. Táto pečať pozostávala zo strieborného štítu, kde zo zeleného kopca vyrastá palma a nad horným okrajom štítu je zlatá koruna. Pečať mesta Fiľakovo je okrúhla uprostred s mestským erbom a kruhovitým nadpisom MESTO FIĽAKOVO. Pečat mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach - udelenie Čestného občianstva mesta, na pečatenie významných listín, dokumentov, zápisníc mestského zastupitelstva, mestskej rady a pod.

Mladší erb z konca 18. storocia je červený, zlatá koruna je tentoraz umiestnená na vrchol kopca. Z nej vyrastá strieborný dvojramenný kríž a za ním zelená palma. Jeho zavedenie pravdepodobne súvisí so zavedením malého štátneho znaku za Leopolda II. (1790-1792). Mesto v súčasnosti používa zjednodušenú verziu heraldicky správnejšieho erbu z roku 1772. Erbom mesta Fiľakovo je v bielom štíte zo zeleného kopca vyrastajúca palma so žltým kmenom a zelenou korunou.

Zástavu mesta Fiľakovo tvorí šest pozdĺžnych pruhov v poradí farieb žltá, zelená, biela, žltá, zelená, biela. Zástava má pomer strán 2:3 a je ukoncená tzv. lastovičím chvostom, t. j. zástrihom, siahajúcim do jednej tretiny dlžky listu zástavy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy mesta a hradu[upraviť | upraviť zdroj]

1246 Filek, 1262 Fylek, 1348 Castrum Phylek, 1385 Oppidum Fylek, 1528 Filekwar. Ďalšie mená: Vilk, Villagkk, Vieleck, Filekinum, 1684 Villeck, 1685 Filleck, 1742 Filek, 1786 Fülek, Filakowo, 1863-1913 Filekow, 1920 Filakovo, 1938-1945 Fülek, 1948-1990 Fiľakovo, od roku 1991 Fiľakovo (slovensky) a Fülek (maďarsky).

Pôvod pomenovania[upraviť | upraviť zdroj]

Matej Bel spomína legendu, podľa ktorej pastier Filek (Filep) a jeho pes Füles (ucháň) našli poklad, z ktorého bol hrad vystavaný. Iná legenda hovorí, že hrad dal postaviť rytier Fulko (Folkuš) ako strážny objekt. Je však zrejmé, že hradné bralo bolo osídlené už dávno predtým. Na mape Kaudia Ptolemaia nakreslenej pravdepodobne Agathodaemonom, v diele „Geografis hyfogesis“ (150 po Kr.) je zaznačené tzv. mesto jazygov Philecia, ktore niektori autori stotožňujú s Fiľakovom.

Názov mesta je najpravdepodobnejšie odvodený z osobného mena Filek (čiže zdomácnenej podoby mena Filip), pričom k zmene -e- na -a-došlo po strate významovej súvislosti s menom Filek (podobne ako pri Benedikt → (Hronský) Beňadik). Podľa iných názorov je názov odvodený z keltského slova Fulak, ktoré znamená skrýšu, útočisko (polatinčené na 'Filekia'). Maďarský názov Fülek je výsledkom paralelného pomenovania so slovenským Fiľakovo.

Pravek[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké množstvo nálezov nájdených na území Fiľakova dokumentuje osídlenie tejto oblasti už v prehistorickom období.

Staršia kamenná doba - paleolit[upraviť | upraviť zdroj]

600.000-10.000 pred Kr. - medzi najstaršie nálezy patria časti kostry z mamutov kosti jaskynného medveďa (Prša, Šávoľ, Belina), malý kamenný nástroj - diskovitý oštep ojavený v Prši. Tieto nálezy môžu byť dokladom prítomnosti neandertálca v tejto oblasti.

Mladšia kamenná doba - neolit[upraviť | upraviť zdroj]

5000-3000 pred Kr. - V neďalekej Prši boli objavené črepy z keramiky bukovohorskej kultúry.

Neskorá kamenná doba - eneolit[upraviť | upraviť zdroj]

3 000- 2 000 pred Kr. - Z miesta Kistemető pochádza niekoľko črepov bližšie nedatovanej eneolitickej keramiky a z miesta Földvár (medzi Ratkou a Plešom) zlomky keramiky, čepeľovité škrabadlo a pazúrkovity hrot.

Bronzová doba[upraviť | upraviť zdroj]

2 000 - 700 pred Kr. - Nálezy z územia mesta nie su známe, ale na pustatine Báby sa našlo niekoľko črepov pilinskej kultúry. Významnou archeologickou lokalitou z doby bronzovej z obdobia pilinskej a kyjatickej kultúryRadzovce. Na mieste Monosa sa odkrylo pohrebisko s 1334 hrobmi, v ktorých sa našlo viac ako 5 000 keramických nádob, drobné ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, kostí a vzácny železný a zlatý predmet. Na sídlisku, ku ktorému patrilo pohrebisko boli odkryté pozostatky výrobnych objektov, v ktorých sa odlievali a a zhotovovali bronzové nástroje, zbrane a šperky.

Železná doba[upraviť | upraviť zdroj]

halštat a latén (700 - 0 pred Kr.) - Na námestí pred lekárňou sa pri výkopových prácach l našiel črep z okraja nádoby pravdepodobne laténsky. Z Rátky a Prši su známe hroby datované do 2. stor. pred Kr.

Rímska doba[upraviť | upraviť zdroj]

(0 - 400 nášho letopočtu) - Pri hĺbení kanalizácie pri Malom cintoríne bol nájdený zlomok z rímskej keramiky tzv. terry sigillaty. Do tohoto obdobia môžeme pravdepodobne zaradiť aj fragment bronzového predmetu v podobe ženskej hlavy, ktorý pripomína rímske sošky.

Včasný stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

V tehelni v blízkosti železničnej stanice na mieste „Szentfali“ v r. 1952 a 1953 sa pri ťažbe hliny porušili kostrové a asi aj žiarový hrob. V nich boli dve celé nádoby, črepy a železný nožík. Hroby aj s nálezmi sú datované do polovice 7. stor.

Najznámejšou a zatiaľ jedinou preskúmanou slovanskou lokalitou okresu je Prša. Z miest Bérc a Borszeg pochádzajú predmety z mladšej doby kamennej až po stredovek, ale najpočetnejšie sú z obdobia slovansko-avarského osídlenia. Počas výskumu v r. 1948-54 sa tu odkrylo niekoľko pohrebísk zo 7. stor., 7. - 8.stor., polovice 10. stor. a z 11. stor. - spolu 143 hrobov. V starších hroboch mali mŕtvi pomerne bohatú výbavu - osobné šperky, mužské i ženské, ozdoby šiat - pracky, spony, nožíky, niekoľko kusov zbraní a veľké množstvo keramiky. Mladšie hroby boli veľmi chudobné, mŕtvi mali pri sebe iba drobné ozdoby. Pri pohrebiskách sa odkrylo aj sídlisko z 8. stor.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2001): národnosť Slovenská 30,2%, Maďarská 64,4%, Rómska 4%, Česká 0,4%.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské múzeum sídli v budove postavenej začiatkom 18. storočia, ktorá slúžila ako základná škola. Expozícia múzea bola sprístupnená verejnosti roku 1994. Približuje predovšetkým udalosti z histórie fiľakovskej protitureckej pevnosti a mesta Fiľakovo. Nájdeme tu prvú písomnú pamiatku na Fiľakovo z roku 1246, maketu hradu, turecké zbrane, delá a archeologické nálezy z okolia. Palócka izba dokumentuje život vidieckeho obyvateľstva v regióne Novohradskej župy. V galérii Mestského múzea sa konajú prevažne výstavy výtvarníkov z regiónu Novohradu. Múzeum poskytuje lektorské služby, predaj pohľadníc a katalógov k výstavám.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Radnica, sídlo mestského úradu - patrí medzi zaujímavé budovy vo Fiľakove. Dokončená bola 29. júna 1912, staviteľom bol Pál Schmidt. Pôvodne v nej sídlil aj zbor požiarnikov. Z vežičky na vrchole bolo vidieť celé mesto a slúžila hasičom ako pozorovateľňa.
  • Mauzóleum rodiny Stephani (predposledných majitelov kaštiela) sa nachádza neďaleko železničnej stanice na malom vŕšku nazývanom Malý cintorín (Kistemetô). Mauzóleum bolo postavené koncom 19. storočia. V súčasnosti sa nachádza v schátranom stave a potrebuje rekonštrukciu. Na tajomnom vršku sa nachádzal aj cintorín, o čom svedčia aj fragmenty niekoľkých náhrobkov. Na jednom možno rozlúštiť dátum 1882.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Parky vo Fiľakove, vznikli pôvodne z tureckých záhrad. Menšie parčíky vznikli pri Koháryho kúrii koncom 18. storočia a r. 1847 pri Cebrianovej kúrii.

Fiľakovský park bol založený v druhej pol. 19. stor. pri kaštieli Herold-Stephaniho aj s jazierkom. Popri domácich rastlinách boli introdukované aj zahraničné stromy. Rozloha parku je 8,2 ha, celkový počet taxónov drevín 16 (z toho 1 ihličnatý). Park bol rekonštruovaný v roku 2011.

Kráľom stromov z okolia Fiľakova bol tzv. „Veľký strom“ v k. u. Bučon pri Šávoli. Bol to mohutný dub, víchrica ho však vyvalila v roku 1954. Výška stromu 35 m, obvod 8 m vek sa dohadoval do 1000 rokov. O strome sa viedla tzv. stromová kniha, čast prierezu bola konzervovaná a je uložená v depozite mestského múzea vo Fiľakove.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Agropodnik s.r.o.
  • Thorma k.s.
  • DOMETIC s r.o.Fiľakovo
  • EKOLTECH spol.s r.o.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jaromír Kaličiak je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Fiľakovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]