Hnúšťa
| Hnúšťa | ||
| mesto | ||
|
||
| Štát | ||
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Rimavská Sobota | |
| Región | Gemer | |
| Nadmorská výška | 298 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 68,05 km² (6 805 ha) | |
| Obyvateľstvo | 7 749 (31. 12. 2011) [1] | |
| Hustota | 113,87 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1334[2]/1438[3] | |
| Primátor | Mgr. Michal Bagačka[4] (SMER, ĽS-HZDS, SNS, KSS, KDH) | |
| PSČ | 981 01 | |
| ŠÚJ | 514829 | |
| EČV | RS | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
|
Poloha mesta na Slovensku
|
||
|
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
|
||
| Wikimedia Commons: Hnúšťa | ||
| Štatistika: MOŠ/MIS | ||
| Webová stránka: hnusta.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
|
Demonym: Hnúšťan[5]
|
||
Hnúšťa (v minulosti Hnúšťa-Likier, maď. Nyustya, nem. Nusten)[6] je mesto na Slovensku nachádzajúce sa medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom. Leží v podhorskej kotline strednej časti Slovenského rudohoria. Kotlinu tvoria okolité vrchy Sinec (916 m), Ostrá (1 012 m), Štepov Vrch, Brandzová, Brezina. Mestom preteká rieka Rimava, prameniaca pod Fabovou hoľou. Povodie rieky sa volá Rimavská dolina, ktorú opísal vo svojich básňach hnúšťanský rodák Janko Francisci-Rimavský, bojovník za práva slovenského ľudu.
Obsah |
Obyvateľstvo [upraviť]
Etnické zloženie obyvateľstva
- Slováci - 93,12 %
- Rómovia - 3,36 %
- Maďari - 1,07 %
- Česi - 0,40 %
- Nemci - 0,04 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
- rímski katolíci - 36,10 %
- bez vyznania - 35,44 %
- protestanti (hl. evanjelici a. v.) - 21,62 %
- grécki katolíci - 0,37 %
a iní
Priemysel [upraviť]
Zastúpený je priemysel banícky (Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa).
Časti [upraviť]
- Brádno (32 obyvateľov v roku 2005)
- Hačava City (325 obyvateľov v roku 2005)
- Hnúšťa (5 339 obyvateľov v roku 2005)
- Likier (1 559 obyvateľov v roku 2005)
- Polom (77 obyvateľov v roku 2005)
Dejiny [upraviť]
Prvú písomnú zmienku mesto nemá doloženú, ale už v roku 1334 sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. V roku 1811 začala naberať Hnúšťa na svojom význame. Vtedy bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia, ktorá začala využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V meste sa v tomto období vyrobilo najviac surového železa na Slovensku. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou. V roku 1923 železiareň zanikla a Dr. Blasberg v tom istom roku založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. V meste má tradíciu aj ťažba a spracovanie magnezitu.
Do roku 1960 bola sídlom okresu.
26. novembra 2006 sa v SLZ (Slovenských lučobných závodoch) otvorila výroba káblových zväzkov do automobilov, známa pod názvom Sevon v tejto dobe YURA. V Hnúšti tým znova stúpla zamestnanosť.
Mesto vzniklo roku 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera a v minulosti tiež nieslo meno Hnúšťa-Likier.
Objekty [upraviť]
- Kostoly:
- klasicistický, rímskokatolícky z roku 1802
- klasicistický, evanjelický z roku 1808
- neskorobarokový, evanjelický z roku 1875 (v Likieri)
- pomník Janka Francisciho Rimavského na námestí pred kostolom - odhalený v roku 1925, autor Vojtech Ihriský
- pomník padlým v SNP – odhalený v roku 1960 autori: akad. Sochár Vladimír Moťovský a Ing. arch. J. Stockmann
- Chránená prírodná pamiatka – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides) v Záhrade l. mája
Pamiatky v časti Hačava
- Pomník Mateja Hrebendu odhalený v roku l968, autor pamätníka – akademický sochár Juraj Hovorka, autor architektonickej úpravy je prof. Ing. arch. Ján Antal CSc.
- Pamätná tabuľa Mateja Hrebendu na budove bývalého kultúrneho domu a symbolický hrob na miestnom cintoríne.
- Evanjelický kostol
Pamiatky v časti Likier
- Neskoroklasicistický evanjelický kostol z roku 1875
Pamiatky v časti Brádno
- Evanjelický kostol s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami – barokový oltár, barokové lavice, zvon
Osobnosti [upraviť]
- Matej Hrebenda (* 1796 – † 1880), zberateľ a kolportér kníh
- Ján Francisci-Rimavský (* 1822 – † 1905) , básnik, publicista, kapitán slovenských dobrovoľnických výprav v rokoch 1848-1849
- Igor Chamula (* 1943 – † 2006), pedagóg a politik
Pozri aj [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Informácie o Hnúšti na www.obce.info
- ↑ Informácie o Hnúšti v Mestskej a obecnej štatistike
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Mgr. Michal Bagačka je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Hnúšťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998. (slovenský)