Hnúšťa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°34′24″S 19°57′14″V / 48.573333°S 19.953889°V / 48.573333; 19.953889
Hnúšťa
mesto
Hnusta.jpg
Hnúšťa Erb.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Gemer
Rieka Rimava
Nadmorská výška 298 m n. m.
Súradnice 48°34′24″S 19°57′14″V / 48.573333°S 19.953889°V / 48.573333; 19.953889
Rozloha 68,05 km² (6 805 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 721 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 113,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334[3]/1438[4]
Primátor Mgr. Michal Bagačka[5] (SMER, ĽS-HZDS, SNS, KSS, KDH)
PSČ 981 01
ŠÚJ 514829
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Hnúšťa
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: hnusta.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Hnúšťan[6]
Portal.svg Slovenský portál

Hnúšťa (v minulosti Hnúšťa-Likier, maď. Nyustya, nem. Nusten)[7] je mesto na Slovensku nachádzajúce sa medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom. Leží v podhorskej kotline strednej časti Slovenského rudohoria. Kotlinu tvoria okolité vrchy Sinec (916 m), Ostrá (1 012 m), Štepov Vrch, Brandzová, Brezina. Mestom preteká rieka Rimava, prameniaca pod Fabovou hoľou. Povodie rieky sa volá Rimavská dolina, ktorú opísal vo svojich básňach hnúšťanský rodák Janko Francisci-Rimavský, bojovník za práva slovenského ľudu.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva

  • Slováci - 93,12 %
  • Rómovia - 3,36 %
  • Maďari - 1,07 %
  • Česi - 0,40 %
  • Nemci - 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

  • rímski katolíci - 36,10 %
  • bez vyznania - 35,44 %
  • protestanti (hl. evanjelici a. v.) - 21,62 %
  • grécki katolíci - 0,37 %

a iní

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Zastúpený je priemysel banícky (Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa) - ťažba a spracovanie mastenca, magnezitu, bentonitu a dolomitu. Výrobou káblových zväzkov sa zaoberá kórejská spoločnosť Yura corporation, s.r.o. v mestskom priemyselnom parku, kde pôsobí aj rakúsky výrobca elastónových mostových ložísk a mostových záverov.

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Brádno (32 obyvateľov v roku 2005)
  • Hačava (325 obyvateľov v roku 2005)
  • Hnúšťa (5 339 obyvateľov v roku 2005)
  • Likier (1 559 obyvateľov v roku 2005)
  • Polom (77 obyvateľov v roku 2005)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvú písomnú zmienku mesto nemá doloženú, ale už v roku 1334 sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. V roku 1811 začala naberať Hnúšťa na svojom význame. Vtedy bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia, ktorá začala využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V meste sa v tomto období vyrobilo najviac surového železa na Slovensku. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou. V roku 1923 železiareň zanikla a Dr. Blasberg v tom istom roku založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. V meste má tradíciu aj ťažba a spracovanie magnezitu.

Do roku 1960 bola sídlom okresu.

26. novembra 2006 sa v SLZ (Slovenských lučobných závodoch) otvorila výroba káblových zväzkov do automobilov, známa pod názvom Sevon v tejto dobe YURA. V Hnúšti tým znova stúpla zamestnanosť.

Mesto vzniklo roku 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera a v minulosti tiež nieslo meno Hnúšťa-Likier.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostoly:
    • klasicistický, rímskokatolícky z roku 1802
    • klasicistický, evanjelický z roku 1808
    • neskorobarokový, evanjelický z roku 1875 (v Likieri)
  • pomník Janka Francisciho Rimavského na námestí pred kostolom - odhalený v roku 1925, autor Vojtech Ihriský
  • pomník padlým v SNP – odhalený v roku 1960 autori: akad. Sochár Vladimír Moťovský a Ing. arch. J. Stockmann
  • Chránená prírodná pamiatka – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides) v Záhrade l. mája

Pamiatky v časti Hačava

  • Pomník Mateja Hrebendu odhalený v roku l968, autor pamätníka – akademický sochár Juraj Hovorka, autor architektonickej úpravy je prof. Ing. arch. Ján Antal CSc.
  • Pamätná tabuľa Mateja Hrebendu na budove bývalého kultúrneho domu a symbolický hrob na miestnom cintoríne.
  • Evanjelický kostol

Pamiatky v časti Likier

  • Neskoroklasicistický evanjelický kostol z roku 1875

Pamiatky v časti Brádno

  • Evanjelický kostol s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami – barokový oltár, barokové lavice, zvon

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Informácie o Hnúšti na www.obce.info
  4. Informácie o Hnúšti v Mestskej a obecnej štatistike
  5. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Mgr. Michal Bagačka je v zozname. Dostupné online.
  6. JÚĽŠ. Hnúšťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  7. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]