Getsemanská záhrada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Getsemanská záhrada

Getsemanská záhrada (novogr. ΓεθσημανιGethsemane, hebr. גת שמנים‎ – Gat Šmanim, z aram. גת שמני‎ – Gat Šmānê) v Jeruzaleme sa nachádza na úpätí Olivovej hory (iné označenie Olivetskej hory). Podľa Biblie tu Ježiš bdel a modlil sa tú noc, kedy bol zatknutý a neskôr ukrižovaný. Podľa Lukášovho evanjelia Ježišove muky v záhrade Getsemanskej boli také strašné, že "jeho potom boli veľké kropaje krvi padajúce na zem". Podľa tradície východnej ortodoxnej cirkvi je záhrada Getsemanská miestom, kde zaspala Ježišova Matka. Nachádza sa tam pravoslávny kostol, ktorý skrýva prázdny hrob Panny Márie - nie je tam pochovaná.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ruský pravoslávny Kostol Márie Magdalény v Getsemanskej záhrade

V evanjeliách podľa Matúša,[1] a Marka,[2] písaných v gréčtine, sa názov Getsemany objavuje napísaný chyba, jazyk nebol zadaný Γεθσημανι, čo je odvodenina od aramejského גת שמנא (Gaṯ-Šmānê), znamenajúceho "olivový lis".[3] Markovo evanjelium tiež Getsemany nazýva chorion -"miesto". Jánovo evanjelium o Getsemanoch hovorí ako o kepos, čiže "záhrada", alebo "sad".[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Getsemanská záhrada sa nachádza na úpätí Olivovej hory,[3] v údolí Kidrone. Záhrade dominuje Kostol všetkých národov, známy tiež ako Kostol Utrpenia, postavený na mieste byzantského kostola zbúraného v roku 614 armádou perzských Sásánovcov a križiackeho kostola, ktorý bol zničený roku 1219. V blízkosti sa nachádza ruský pravoslávny Kostol Márie Magdalény s typickou zlatou cibuľovitou kupola|kupolou v štýle jaroslavských kostolov 17. storočia. Kostol Márie Magdalény vybudoval ruský cár Alexander III. na pamiatku svojej matky Márie Alexandrovnej.

Pútnické miesto[upraviť | upraviť zdroj]

Getsemanská záhrada bola významným kresťanským pútnickým miestom raných kresťanských pútnikov. V roku 333 ju navštívil anonymný "Pútnik z Bordeaux", ktorého dielo lat. Itinerarium Burdigalense (či tiež Itinerarium Burdigalense), je najranejším cestopisom zanechanými kresťanským cestovateľom do Svätej zeme. V diele Eusebia z Kaisareie Onomasticon polohu Getsemanskej záhrady spomína "na úpätí Olivovej hory" a dodáva, že "tu bola viera zvyčajne vyznávaná".

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Getsemanská záhrada

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • METZEGER, Bruce M; COOGAN, Michael D. The Oxford Companion to the Bible. Oxford, Velká Británie : Oxford University Press, 1993. ISBN 0-19-504645-5.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. . Dostupné online.
  2. . Dostupné online.
  3. a b Metzger & Coogan (1993) Oxford Companion to the Bible’’, str. 253.
  4. . Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Getsemanská zahrada na českej Wikipédii.