Ukrižovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Predstava ukrižovania (Caravaggio)
Umelecké znázornenie ukrižovania Ježiša Krista (Diego Velázquez)

Ukrižovanie je historický spôsob popravy. Spočíva v zavesení odsúdencovho tela na zvyčajne drevený kríž, typicky pribitím. Bol uplatňovaný hlavne v staroveku. Jedným z najväčších použití tohto trestu bola poprava 6000 účastníkov Spartakovho povstania v roku 72 pred Kr. V kresťanskom svete je najznámejšia poprava Ježiša Krista a typ kríža, na ktorom bol ukrižovaný, sa stal symbolom kresťanstva. V súčasnosti sa tento spôsob popravy oficiálne nepraktikuje v žiadnom štáte na svete, no sú evidované prípady aj takejto popravy [1].

Človek odsúdený na ukrižovanie, bol najskôr zbičovaný. Potom zvyčajne vliekol priečny trám svojho kríža až na popravisko. Tam už bola v zemi pripevnená zvislá časť kríža. Na popravisku bol odsúdený vyzlečený zo šiat a s roztiahnutými rukami bol priviazaný alebo pribitý klincami (tie prechádzali zápästiami) k priečnemu trámu. Trám bol potom zodvihnutý a pevne pripevnený k zvislej časti kríža asi 2,5 až 3,5 metra nad zemou. Následne boli priviazané alebo pribité klincami aj nohy (každá noha jedným klincom). Nad zločincovu hlavu bolo umiestené oznámenie, kde bolo jeho meno a zločin. Smrť bola zrejme spôsobená vyčerpaním alebo zlyhaním srdca. Lekárske príčiny smrti na kríži nie sú zatiaľ úplne pochopené.

Týmto spôsobom sa popravovali politickí alebo náboženskí agitátori, piráti, otroci alebo tí, ktorí nemali žiadne občianske práva. Perzský Šáhanšáh Dareios I. v roku 511 pred Kr. nechal v Babylone ukrižovať 3000 politických odporcov. V roku 175 pred Kr. Antiochos IV. nechal v Jeruzaleme zbičovat a ukrižovať židov.

Existovalo niekoľko konštrukcií krížov. Jednou z nich bol typ, ktorý sa stal ikonou kresťanstva, existovali však aj kríže v tvare písmena 'T' alebo 'X'.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sudán: Okamžitá poprava/mučenie/neférový súd (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]