Veľký piatok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ukrižovanie. Freska od Teofana Gréka (pol. 16. stor.).

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu.

V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom eucharistia, podáva sa však sväté prijímanie.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). Má tri nosné bohoslužby:

  1. Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na Veľký štvrtok večer.
  2. Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.
  3. Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.

Zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Liturgický rok rímskokatolíckej cirkvi
Advent Vianoce Cezročné obdobie Pôst Veľká noc Turíce Cezročné obdobie
Popolcová streda Laetare Kvetná nedeľa Svätý týždeň Veľkonočné triduum Zelený štvrtok Veľký piatok Biela sobota
Slovenský rímskokatolícky liturgický kalendár