Štedrý deň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Štedrý večer)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vianočný stromček ako symbol Vianoc

Štedrý deň (iné, spravidla nárečové, názvy: Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň, Kračún/Kračun/Kračuň, u gréckokatolíkov Predvečer Narodenia Pána) je názov (nepohyblivého sviatku dňa) 24. decembra, odvodený zo skutočnosti, že obyčaje viažúce sa k tomuto dňu mali za cieľ zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov spokojného blahobytného života. U kresťanov je to deň pôstu pred narodením Ježiša Krista. Štedrý večer (iné, spravidla nárečové, názvy: Badňak, Dohviezdny večer, Kračún/Kračun/Kračuň, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer) je večer Štedrého dňa.

Štedrý večer v rímskokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Štedrý večer je u niektorých kresťanov (napr. rímskokatolíkov) vyvrcholením adventu a zároveň začiatkom vianočných sviatkov. Štedrým večerom sa v rímskokatolíckej cirkvi končí pôst a polnočnou omšou sa začína sláviť Božie narodenie.

Štedrý večer v gréckokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V gréckokatolíckej cirkvi je 24. december, nazývaný Predvečer Narodenia Pána, posledným dňom Filipovky - Pôstu pred Narodením Pána. Až do večera sa zachováva prísny pôst, ak však pripadne 24. december na sobotu alebo nedeľu, pôst sa presúva na predchádzajúci piatok. V tento deň (niekedy už 23. decembra) sa ráno slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k narodeniu Ježiša Krista.[1] Poobede alebo podvečer sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého.

Potom, ešte pred veľkým povečerím, sa koná slávnostná večera. Tradične by mala obsahovať len pôstne jedlá, hoci rozmanité a početné. Po večeri sa rozdávajú darčeky, niekde na dedinách sa chodí koledovať od domu k domu.

Neskoro večer sa potom slávi veľké povečerie, na konci ktorého sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja. Tie sa potom rozdávajú veriacim na utierni alebo po liturgii. Charakteristickým spevom veľkého povečeria je S nami Boh!, vybrané verše z knihy proroka Izaiáša. Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde sa utiereň slávi až 25. decembra ráno.[2]

Zvyky[upraviť | upraviť zdroj]

Celý Štedrý deň bol prípravou na Štedrý večer, tak po stránke duchovnej, ako aj materiálnej. Pripravovalo sa jedlo na štedrú večeru, zdobil sa vianočný stromček, robil sa betlehem, no zároveň dodržiaval pôst a spomínalo sa na predkov.


Po štedrej večeri sa spievali koledy a rozdávali darčeky. V rímskokatolíckej cirkvi sa veriaci pred polnocou spoločne odoberajú na polnočnú omšu, ktorou sa začína oslava príchodu Ježiša Krista.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kráľovské hodinky (cárske časy) na Narodenie Pána
  2. Andrej Škoviera: Narodenie Pána - výklad sviatku, ikony a komentár k sláveniu

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]