Štedrý večer

Vianočný stromček ako symbol Vianoc

Štedrý večer je pre niektorých kresťanov (napr. rímskokatolíkov) vyvrcholením adventu a zároveň začiatkom vianočných sviatkov. Štedrý deň je nepohyblivý sviatok a pripadá na 24. decembra, kedy sa v minulosti končil kalendárny rok.

Štedrým večerom sa v rímskokatolíckej cirkvi končí pôst a polnočnou omšou sa začína sláviť Božie narodenie.

V gréckokatolíckej cirkvi je tento deň, nazývaný Predvečer Narodenia Pána, posledným dňom Filipovky - Pôstu pred Narodením Pána. Až do večera sa zachováva prísny pôst, ak však pripadne 24. december na sobotu alebo nedeľu, pôst sa presúva na predchádzajúci piatok. V tento deň (niekedy už 23. decembra) sa ráno slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k narodeniu Ježiša Krista. Poobede alebo podvečer sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého.

Potom, ešte pred veľkým povečerím, sa koná slávnostná večera. Tradične by mala obsahovať len pôstne jedlá, hoci rozmanité a početné. Po večeri sa rozdávajú darčeky, niekde na dedinách sa chodí koledovať od domu k domu.

Neskoro večer sa potom slávi veľké povečerie, na konci ktorého sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja. Tie sa potom rozdávajú veriacim na utierni alebo po liturgii. Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde sa utiereň slávi až 25. decembra ráno.

Zvyky

Celý Štedrý deň bol prípravou na štedrý večer, tak po stránke duchovnej, ako i materiálnej. Pripravovalo sa jedlo na štedrú večeru, zdobil vianočný stromček, robil betlehem, no zároveň dodržiaval pôst a spomínalo sa na predkov.

Po štedrej večeri sa spievali koledy a rozdávali darčeky. V rímskokatolíckej cirkvi sa veriaci pred polnocou spoločne odoberajú na polnočnú omšu, ktorou sa začína oslava príchodu Ježiša Krista.

Pozri aj

• Vianoce
• Advent
• Filipovka
• Ježiš Kristus