Advent

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Adventný veniec

Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus príchod) je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia), ale taktiež sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky[1] napríklad tzv. rorátnou sv. omšou v dňoch od 16. decembra.

Liturgickou farbou pre advent je fialová.[2]

Čítania liturgických textov[upraviť | upraviť zdroj]

Čítania evanjelií počas adventu sa vzťahujú na Ježišov príchod (prvá nedeľa), na Jána Krstiteľa (druhá a tretia) a na udalosti bezprostrednej prípravy (štvrtá nedeľa).

Čítania zo Starého zákona tvoria proroctvá (túžba po očakávaní) o Mesiášovi od proroka Izaiáša.

Čítania od Apoštolov počas adventu obsahujú povzbudenia.[3]

Dejiny adventu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne pochádza pojem advent z gréckeho pojmu ἐπιφανεία (epifaneia - zjavenie), ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa.

Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nechápe sa ako čas pokánia v tom zmysle, ako je to vo Veľkom pôste (napr. stále sa spieva Aleluja). Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského Východu do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov. V Galii sa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembra. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna.

Vianočná doba (= vianočné obdobie v širšom zmysle, t.j. advent + Vianoce) sa od 4. storočia pohybovala medzi 11. novembrom a 6. januárom, na ktorý pôvodne pripadala oslava narodenia Ježiša Krista (dnes slávnosť Zjavenia Pána čiže Epifaneia). Týchto osem týždňov predstavovalo (s výnimkou nedieľ, ktorými si kresťania stále pripomínajú vzkriesenie) spolu 40 dní.

Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa oslavoval určitý počet (2 až 6) adventných nedieľ. Až rímsky pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne.[4]

V ľudovej kultúre Slovenska má advent magický charakter začiatku, kedy môžu pozitívne či negatívne ovplyvniť budúcnosť nadprirodzené sily (stridžie dni). S tým súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, ako veštenie, vinšovanie, zatváranie dvier pri rannom zvonení a podobne.[2]

Advent v cirkevnom kalendári[upraviť | upraviť zdroj]

Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a je zároveň začiatkom cirkevného roka.[2] Končí sa po západe slnka na Štedrý večer (vigília Sviatku Narodenia Pána). 3. adventná nedeľa sa nazýva Gaudete a oproti ostatným adventným dňom tu liturgickou farbou môže byť ružová. Advent trvá do prvých vešpier Narodenia Pána.

Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), je rozdelený na dve časti, kde hranicu tvorí 17. december. Prvá časť dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.[5]

Pravoslávna cirkev aj gréckokatolícka cirkev má dodnes šesťtýždňové prípravné obdobie pred sviatkom Narodenia Pána. Toto obdobie sa tradične nazýva Filipovka, trvá od 15. novembra do 24. decembra a zachovalo si charakter pôstu. Zároveň Filipovka nepredstavuje začiatok cirkevného roka, ktorý sa na Východe začína 1. septembra.

V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Dnes sa však advent využíva komerčne, a preto o ňom ako o období upokojenia nemožno hovoriť.

Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ. Tento zvyk patrí skôr do mestského prostredia a jeho pôvod je v krajinách hovoriacich germánskymi jazykmi.[2]

Deti často otvárajú adventný kalendár.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Porovnaj: Pavol VI., Marialis cultus, 3-4
  2. a b c d Advent. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 1999. 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A - Belk), s. 58.
  3. Všeobecné smernice Rímskeho misála, 39.
  4. Andrej Filipek, Cez symbolickú reč liturgických znakov bližšie ku Kristovi, Trnava: Dobrá kniha, 2001, ISBN 80-7141-352-6, str. 169.
  5. Filipek (2001), str. 168n.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]