Pôst

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pôst je obdobie, v ktorom si človek dobrovoľne úplne alebo čiastočne odriekne jedlo, alebo iné pôžitky. Pôst je väčšinou motivovaný nábožensky, ale v prenesenom zmysle sa tak môže označiť aj protestná hladovka.

Pôst podľa náboženstiev, kultúr a názorov[upraviť | upraviť zdroj]

Pôst v jednotlivých kultúrach a náboženstvách má rozličný prejav a význam.

Kresťanstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V kresťanstve má pôst význam pokánia a vnútorného očisťovania, ale aj význam prípravy a očakávania. Z tohto dôvodu sa kresťania postia pred významnými sviatkami (napríklad pred Veľkou nocou, Narodením Pána), ale aj pred prijímaním eucharistie (tzv. eucharistický pôst). Pôstna disciplína v jednotlivých cirkvách sa značne líši. Vo východných cirkvách zvykne byť prísnejšia ako u rímskokatolíkov.

Kresťanstvo má viacero pôstnych období cez rok, hlavné pôstne obdobie (vo východných cirkvách nazývané Veľký pôst) je štyridsať dní pred Veľkonočnými sviatkami. Štyridsaťdenným pôstom sa kresťania pripravujú na slávenie najdôležitejších sviatkov kresťanstva. Jeho dĺžkou si pripomínajú Ježišov štyridsať dní trvajúci čas strávený na púšti, keď sa pôstom pripravoval na svoje verejné vystúpenie, ale aj štyridsaťročné putovanie Izraelitov po púšti pred vstupom do zasľúbenej zeme a aj Mojžišov a Eliášov Štyridsaťdenný pôst.

Rímskokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi (teda v západnom obrade) začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom. Do pôstnych dní sa v západnom obrade nerátajú nedele.

Podľa pôstneho poriadku Rímskokatolíckej cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Veľký piatok, keď je prikázané (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia):

1. zdržiavať sa mäsitých pokrmov (je záväzný od 14. roku veku do konca života)
2. je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku). (V Cirkvi sa traduje úzus raz dosýta a dvakrát do "polosýta".)

Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Pôst od mäsitých pokrmov však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod.

Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku, ale pôstny úkon je ľubovoľný. Môže to byť:

1. zdržiavanie sa mäsitého pokrmu,
Mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa v akomkoľvek pomere. Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. (V rímskokatolíckej cirkvi sa ryby a morské plody nepovažujú za mäsitý pokrm.)
2. zrieknutie sa sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, koncertu, diskotéky, spoločenského programu, alebo inej zábavy...
3. vykonanie nejakého dobročinného skutku (pomoc starým, návšteva chorých, pomoc núdznym, chudobným, biednym, postihnutým, trpiacim)
4. iný skutok sebazaprenia/obety/pokánia.
5. modlitba navyše: liturgia hodín(breviár), 5 desiatkov svätého ruženca, krížová cesta, iná 15 minútová modlitba, alebo čítanie Biblie aspoň 15 minút.
6. Moderný skutok pokánia:
a, pôst od zábavy na počitači, notebooku, tablete, v mobile,
b, menej chatovania na sociálnych sieťach a viac osobných rozhovorov
c, viac vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu
d, menej kritizovania, negativity, menej slov, ktoré očierňujú, špinia a zraňujú, menej zatrpknutosti, nepriateľstva, zdeptanosti a beznádeje, neprajnosti a podozrievania, hnevu a pesimizmu, menej pýchy a viac pokory...

Skutok pokánia by mal človeka "niečo stáť" - čas, sily, hmotné prostriedky, nepohodu...

Podľa nariadení rímskokatolíckej cirkvi je nevyhnutné vykonať každý piatok aspoň jeden z týchto úkonov.[1]

Východné cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Východné cirkvi počas roka dodržiavajú pôst najmä v stredy a piatky.[2] Gréckokatolíci majú počas roka túto pôstnu disciplínu v súčasnosti zmiernenú a prikázané majú iba zdržiavanie sa mäsitých pokrmov v piatky.[3] Môžu však dodržiavať aj prísnejšie pôvodné pravidlá pôstu. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev majú počas liturgického roka štyri pôstne obdobia:

Okrem pôstnych období existujú aj jednodňové pôsty.

Veľký pôst sa vo východných cirkvách (u nás ide o gréckokatolíkov a pravoslávnych) začína pondelkom po Syropôstnej nedeli a končí sa v piatok pred Kvetnou nedeľou. Veľký štyridsaťdňový pôst je najprísnejším a najdôležitejším pôstnym obdobím. Pre gréckokatolíkov na Slovensku je zachovávanie prísnejšej pôstnej disciplíny v ostatných pôstnych obdobiach okrem Veľkého pôstu ponechané na dobrovoľnosti.

Na kresťanskom Východe existujú aj niektoré spôsoby zmiernenia pôstu: 1. dovoľuje sa jesť aj víno a olej, 2. dovoľuje sa jesť aj ryba, 3. okrem pôstnej stravy sa jedia aj vajcia a mliečne výrobky, 4. dovoľuje sa jesť všetko.[4] Dni, keď sa namiesto zvyčajného pôstu nepostí (pôst je zakázaný), sa nazývajú voľnice.

Judaizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Judaizmus má viacero pôstov, napr. na Jom kipur a Tiš’a be-av.

V Starom zákone je pôst akt pokory a pokánia.[5]

Islam[upraviť | upraviť zdroj]

V islame sa počas mesiaca ramadán moslimovia zdržiavajú nápojov, jedla, fajčenia i sexu počas dňa, ale v noci tento pôst neplatí a môže sa oslavovať.

Budhizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V budhizme sa Budha, skôr než dosiahol osvietenie, postil podľa zvyku hinduistických svätcov. Pôst je v Indii prejav sebazaprenia. [5]

Ďalšie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Liturgický rok rímskokatolíckej cirkvi
Advent Vianoce Cezročné obdobie Pôst Veľká noc Turíce Cezročné obdobie
Popolcová streda Laetare Kvetná nedeľa Svätý týždeň Veľkonočné triduum Zelený štvrtok Veľký piatok Biela sobota
Slovenský rímskokatolícky liturgický kalendár