Pôst

Pôst je obdobie, v ktorom si človek dobrovoľne úplne alebo čiastočne odriekne jedlo, alebo iné pôžitky. Pôst je väčšinou motivovaný nábožensky, ale v prenesenom zmysle sa tak môže označiť aj protestná hladovka.

Pôst podľa náboženstiev, kultúr a názorov

Pôst má v jednotlivých kultúrach a náboženstvách rozličný prejav a význam.

Kresťanstvo

V kresťanstve má pôst význam pokánia a vnútorného očisťovania, ale aj význam prípravy a očakávania. Z tohto dôvodu sa kresťania postia pred významnými sviatkami (napríklad pred Veľkou nocou, Narodením Pána), ale aj pred prijímaním eucharistie (tzv. eucharistický pôst). Pôstna disciplína v jednotlivých cirkvách sa značne líši. Vo východných cirkvách zvykne byť prísnejšia ako u rímskokatolíkov.

Kresťanstvo má viacero pôstnych období cez rok, hlavné pôstne obdobie (vo východných cirkvách nazývané Veľký pôst) je štyridsať dní pred Veľkonočnými sviatkami. Štyridsaťdenným pôstom si kresťania pripomínajú Ježišov štyridsať dní trvajúci čas strávený na púšti, keď sa pôstom pripravoval na svoje verejné vystúpenie.

Rímskokatolícka cirkev

Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi (teda v západnom obrade) začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom. Do pôstnych dní sa v západnom obrade nerátajú nedele.

Podľa pôstneho poriadku Rímskokatolíckej cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Veľký piatok, keď je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť. Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku, ale pôstny úkon je ľubovoľný: môže to byť zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, vykonanie nejakého dobročinného skutku a podobne. Podľa nariadení cirkvi je však nevyhnutné vykonať každý piatok aspoň jeden z týchto úkonov.

Východné cirkvi

Východné cirkvi počas roka dodržiavajú pôst najmä v stredy a piatky. Gréckokatolíci majú počas roka túto pôstnu disciplínu v súčasnosti zmiernenú a prikázané majú iba zdržiavanie sa mäsitých pokrmov v piatky. Môžu však dodržiavať aj prísnejšie pôvodné pravidlá pôstu.

Na kresťanskom Východe existujú aj niektoré spôsoby zmiernenia pôstu: 1. je sa všetko, 2. okrem pôstnej stravy sa jedia aj vajcia a mliečne výrobky, 3. je sa aj ryba, 4. je sa aj víno a olej. Dni keď sa namiesto zvyčajného pôstu nepostí sa nazývajú voľnice.

Veľký pôst sa vo východných cirkvách (u nás ide o gréckokatolíkov a pravoslávnych) začína pondelkom po Syropôstnej nedeli a končí sa v piatok pred Kvetnou nedeľou.

Východné kresťanské cirkvi majú okrem Veľkého pôstu aj ďalšie pôstne obdobia a dni napríklad filipovku, petro-pavlovský pôst a uspenský pôst.

Judaizmus

Judaizmus má viacero pôstov, napr. na Jom kipur a Tiš’a be-av.

V Starom zákone je pôst akt pokory a pokánia.

Islam

V islame sa počas mesiaca ramadán moslimovia zdržiavajú nápojov, jedla, fajčenia i sexu počas dňa, ale v noci tento pôst neplatí a môže sa oslavovať.

Budhizmus

V budhizme sa Budha, skôr než dosiahol osvietenie, postil podľa zvyku hinduistických svätcov. Pôst je v Indii prejav sebazaprenia.

Ďalšie

• Kynizmus: Pôst je prejav poslušnosti.
• Egypt: Pôst je prejav smútku.
• Pytagoreizmus: Pôst je prejav disciplíny.

Iné projekty

• Wikicitáty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Pôst

Liturgický rok rímskokatolíckej cirkvi
Advent	Vianoce	Cezročné obdobie	Pôst	Veľká noc	Turíce	Cezročné obdobie
Popolcová streda Laetare Kvetná nedeľa Svätý týždeň Veľkonočné triduum Zelený štvrtok Veľký piatok Biela sobota
Slovenský rímskokatolícky liturgický kalendár