Veľký pôst
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľký pôst alebo Svätá Štyridsiatnica je v byzantskom obrade pomenovanie pre najdôležitejšie kresťanské pôstne obdobie. V liturgickom roku sa nachádza pred sviatkom Kristovho vzkriesenia a trvá okolo 40 dní. V cirkvách byzantského obradu sa začína pondelkom po Syropôstnej nedeli (Čistým pondelkom). Veľkému pôstu predchádza niekoľko týždňov predpôstneho obdobia.
Jednotlivé nedele a niektoré dni Veľkého pôstu majú rôzne zameranie:
- prvá nedeľa - sviatok pravoslávia (ortodoxie) - o úcte svätých ikon
- druhá nedeľa Gregora Palamu
- tretia nedeľa - krížupoklonná
- štvrtý štvrtok - veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho
- štvrtá nedeľa - sv. Jána Klimaka
- piata sobota - akatistová
- piata nedeľa - sv. Márie Egyptskej
Pôvodná pôstna disciplína vo Veľkom pôste je pomerne prísna. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je však povinná iba jej značne uľahčená verzia.[1] Napriek rôznym úľavám však vo východných cirkvách zvykne byť prísnejšia ako u rímskokatolíkov.
Referencie [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- Svätá Štyridsiatnica (Veľký pôst) v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
- Aby pôst neostal bez úžitku : Svätá štyridsiatnica v byzantskom obrade
Pozri aj [upraviť]
|
|||||||||||