Veľký pôst

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Veľký pôst alebo Svätá Štyridsiatnica je v byzantskom obrade pomenovanie pre najdôležitejšie kresťanské pôstne obdobie. V liturgickom roku sa nachádza pred sviatkom Kristovho vzkriesenia a trvá okolo 40 dní. V cirkvách byzantského obradu sa začína pondelkom po Syropôstnej nedeli (Čistým pondelkom). Veľkému pôstu predchádza niekoľko týždňov predpôstneho obdobia.

Jednotlivé nedele a niektoré dni Veľkého pôstu majú rôzne zameranie:

  • prvá nedeľa - sviatok pravoslávia (ortodoxie) - o úcte svätých ikon
  • druhá nedeľa Gregora Palamu
  • tretia nedeľa - krížupoklonná
  • štvrtý štvrtok - veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho
  • štvrtá nedeľa - sv. Jána Klimaka
  • piata sobota - akatistová
  • piata nedeľa - sv. Márie Egyptskej

Pôvodná pôstna disciplína vo Veľkom pôste je pomerne prísna. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je však povinná iba jej značne uľahčená verzia.[1] Napriek rôznym úľavám však vo východných cirkvách zvykne byť prísnejšia ako u rímskokatolíkov.

Referencie [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]

Pozri aj [upraviť]