Biela sobota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Biela sobota alebo Veľká sobota či Svätá a veľká sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Je posledným dňom Veľkého týždňa.

V rímskokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V rímskokatolíckej cirkvi sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začína oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývaná liturgia Bielej soboty.

Dňom Bielej soboty sa končí pôst. Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.

Biela sobota je tak prostredný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.

V gréckokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V gréckokatolíckej cirkvi sa na Veľkú sobotu pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - "ríše mŕtvych"). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo.

Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu. Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov.

Je to jediná sobota v roku, keď je predpísaný pôst.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Liturgický rok rímskokatolíckej cirkvi
Advent Vianoce Cezročné obdobie Pôst Veľká noc Turíce Cezročné obdobie
Popolcová streda Laetare Kvetná nedeľa Svätý týždeň Veľkonočné triduum Zelený štvrtok Veľký piatok Biela sobota
Slovenský rímskokatolícky liturgický kalendár