Septuaginta
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Septuaginta (z lat. „sedemdesiat“, skratka LXX) je grécky preklad Starého zákona z hebrejčiny. Vznikol medzi 3. a 1. storočím pred Kristom v prostredí helénskej židovskej diaspóry.[1] Používala ho vznikajúca kresťanská cirkev.
Vznikol podľa legendy na ostrove Faros pri Alexandrii, kde ho napísalo 70/72 židovských učencov za 72 dní (odtiaľ názov Septuaginta). Na preklade sa pracovalo pravdepodobne už za Ptolemaia Philadelpha, dokončený však bol až neskôr (275-130 pred Kr.). Nepravidelnosti v štýle a hodnote prekladu nám umožňujú rozpoznať mnohých prekladateľov.
Oproti palestínskemu kánonu obsahuje aj deuterokanonické knihy.
Referencie [upraviť]
- ↑ DROBNER, Hubertus R. Patrologie: úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 36. (po česky)
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Septuaginta
