Evanjelium podľa Lukáša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Evanjelium podľa Lukáša
Codexaureus 23.jpg
Evanjelista Lukáš, Codex aureus, 8. stor.
Autor Lukáš (evanjelista)
Roky písania okolo roku 90
Symbol býk

Evanjelium podľa Lukáša (skratka Lk alebo L) je tretia kniha v poradí Nového zákona, najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií. Spolu s Matúšovým a Markovým evanjeliom patrí medzi tzv. synoptické evanjeliá. Lukášovo evanjelium aj Skutky apoštolov, ktoré naň nadväzujú, sú venované istému Teofilovi, aby si mohol urobiť presnejší obraz o veciach, o ktorých už počul veľa nejednotných správ.

Autor a pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Text je dielom vzdelaného človeka s dobrou gréčtinou a s väčšou slovnou zásobou ako ostatné tri evanjeliá dohromady. Evanjelium vzniklo skôr než kniha Skutkov, ktorá sa naň odvoláva. Stará tradícia pripisuje spis lekárovi Lukášovi, i keď v evanjeliu nie je menovaný. Najstarším písomným dokladom je Muratoriho fragment (Muratoriho kánon) (približne v roku 200), Lukášovi je pričítaný aj Origenes, Tertullianus a ďalšie z tej doby. Lukáš sprevádzal apoštola Pavla na jeho cestách, mohol hovoriť s očitými svedkami a nazerať do písomných záznamov. Na základe toho kresťanská tradícia usudzovala, že evanjelium vzniklo pravdepodobne v Cézarei niekedy v dobe tamojšieho Pavlovho väznenia (asi v rokoch 56 – 58).

Najstaršie zachované rukopisy (papyrus P75, Sinajský a Vatikánsky kódex) však majú len nadpis „podľa Lukáša“. Autor takmer isto používal text Markovho evanjelia a pravdepodobne písal až po zborení Jeruzalemského chrámu v roku 70. Zo zrovnaní s Matúšovým evanjeliom súdi biblická kritika, že oba používali i dnes stratenú zbierku Ježišových výrokov, ktorý sa zvyčajne nazýva Q (z nem. Quelle, prameň). Väčšina moderných bádateľov preto usudzuje, že spis vznikol niekedy medzi rokmi 70 – 90.[chýba zdroj]

Charakteristika knihy[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok Lukášovho evanjelia, Book of Kells, 8. stor.

Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka Pavlovej reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské. Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom). Lukáš uvádza 17 Ježišových podobenstiev, ktoré v ostatných evanjeliách nie sú, a 28 zreteľných citátov zo Starého zákona, všetky podľa gréckeho znenia.

Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľudom na okraji spoločnosti. Len v Lukášovom evanjeliu je správa o Zvestovaní Panne Márii, o pastieroch v Betleheme, o Ježišovom detstve, podobenstvo o stratenom synovi a ďalšie.

Autor nechce v texte priniesť Ježišov životopis ale skôr jeho posolstvo. Ježišov život sa chápe ako kolízia času Izraela s časom cirkvi.[1]

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Lukášovo evanjelium možno rozdeliť na nasledujúce časti:

  1. Prológ autora
  2. Od Zvestovania až po prípravu verejnej činnosti
  3. Účinkovanie Ježiša v Galilei
  4. Cesta Ježiša do Jeruzalema
  5. Účinkovanie a umučenie Ježiša v Jeruzaleme
  6. Od nájdenia prázdneho hrobu až po nanebovstúpenie

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Heriban: Príručný lexikón biblických vied. heslo "Lukáš [evanjelium]"

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • M. Hengel, Evangelista Lukáš. Praha: Vyšehrad 1994
  • L. T. Johnson, Evangelium podle Lukáše. Karmelitánské nakladatelství 2005
  • P.-G. Müller, Evangelium sv. Lukáše. Karmelitánské nakladatelství 1998
  • Jozef Heriban: Príručný lexikón biblických vied. 3. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1998. ISBN 80-88933-07-2

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Evangelium podle Lukáše na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]