Evanjelium podľa Lukáša

Evanjelista Lukáš, Codex aureus, 8. stor.

Evanjelium podľa Lukáša (skratka Lk alebo L) je tretia kniha v poradí Nového zákona, najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií. Spolu s Matúšovým a Markovým evanjeliom patrí medzi tzv. synoptické evanjeliá. Lukášovo evanjelium aj Skutky apoštolov, ktoré naň nadväzujú, sú venované istému Teofilovi, aby si mohol urobiť presnejší obraz o veciach, o ktorých už počul veľa nejednotných správ.

Autor a pôvod

Text je dielom vzdelaného človeka s dobrou gréčtinou a s väčšou slovnou zásobou ako ostatné tri evanjeliá dohromady. Evanjelium vzniklo skôr než kniha Skutkov, ktorá sa naň odvoláva. Stará tradícia pripisuje spis lekárovi Lukášovi, i keď v evanjeliu nie je menovaný. Najstarším písomným dokladom je Muratoriho fragment (Muratoriho kánon) (približne v roku 200), Lukášovi je pričítaný aj Origenes, Tertullianus a ďalšie z tej doby. Lukáš sprevádzal apoštola Pavla na jeho cestách, mohol hovoriť s očitými svedkami a nazerať do písomných záznamov. Na základe toho kresťanská tradícia usudzovala, že evanjelium vzniklo pravdepodobne v Cézarei niekedy v dobe tamojšieho Pavlovho väznenia (asi v rokoch 56 – 58).

Najstaršie zachované rukopisy (papyrus P75, Sinajský a Vatikánsky kódex) však majú len nadpis „podľa Lukáša“. Autor takmer isto používal text Markovho evanjelia a pravdepodobne písal až po zborení Jeruzalemského chrámu v roku 70. Zo zrovnaní s Matúšovým evanjeliom súdi biblická kritika, že oba používali i dnes stratenú zbierku Ježišových výrokov, ktorý sa zvyčajne nazýva Q (z nem. Quelle, prameň). Väčšina moderných bádateľov preto usudzuje, že spis vznikol niekedy medzi rokmi 70 – 90.

Charakteristika knihy

Začiatok Lukášovho evanjelia, Book of Kells, 8. stor.

Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka Pavlovej reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské. Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom). Lukáš uvádza 17 Ježišových podobenstiev, ktoré v ostatných evanjeliách nie sú, a 28 zreteľných citátov zo Starého zákona, všetky podľa gréckeho znenia.

Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľudom na okraji spoločnosti. Len v Lukášovom evanjeliu je správa o Zvestovaní Panne Márii, o pastieroch v Betleheme, o Ježišovom detstve, podobenstvo o stratenom synovi a ďalšie.

Autor nechce v texte priniesť Ježišov životopis ale skôr jeho posolstvo. Ježišov život sa chápe ako kolízia času Izraela s časom cirkvi.

Obsah

Lukášovo evanjelium možno rozdeliť na nasledujúce časti:

1. Prológ autora
2. Od Zvestovania až po prípravu verejnej činnosti
3. Účinkovanie Ježiša v Galilei
4. Cesta Ježiša do Jeruzalema
5. Účinkovanie a umučenie Ježiša v Jeruzaleme
6. Od nájdenia prázdneho hrobu až po nanebovstúpenie

Literatúra

• M. Hengel, Evangelista Lukáš. Praha: Vyšehrad 1994
• L. T. Johnson, Evangelium podle Lukáše. Karmelitánské nakladatelství 2005
• P.-G. Müller, Evangelium sv. Lukáše. Karmelitánské nakladatelství 1998
• Jozef Heriban: Príručný lexikón biblických vied. 3. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1998. ISBN 80-88933-07-2

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Evangelium podle Lukáše na českej Wikipédii.

Pozri aj

• Nový zákon
• Skutky apoštolov
• Synoptické evanjelium

Externé odkazy

• Evanjelium podľa Lukáša, iný link – rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe
• Lukáš – evanjelický preklad
• [1] svatepismo.sk – najnovší preklad (po slovensky)
• Ekumenický preklad (1979), k stiahnutiu ako .txt alebo .doc (po česky)
• Český studijní překlad (2007) (po česky)
• [2] A. Novotný, Biblický slovník (.doc, .jpg nebo .pdf)