Ožďany
| Ožďany | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Región | Gemer - Suchánska dolina |
| Nadmorská výška | 213 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 37,17 km² (3 717 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 630 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 43,85 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1332 |
| Starosta | Adrián Barto[2] (NEKA) |
| PSČ | 980 11 |
| ŠÚJ | 515264 |
| EČV | RS |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad 98011 Ožďany |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 047-569 41 46 |
| Fax | 047-569 46 46 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Ožďany | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.ozdany.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Ožďany (maď. Osgyán) sú obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Rimavská Sobota.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Priľahlé časti obce [upraviť]
Antalka, Apátik, Babin most, Bálince, Čierna lúka, Duránciho štavica, Mlynárka, Sibukor, Tehlovňa, Židovo, Žíp (osada, nie obec Žíp)
Vodné toky a plochy [upraviť]
- potok Suchá
- Ožďanský rybník - vodná nádrž o rozlohe 8ha pri ústí Maštinského potoka
-
Rybník pri Ožďanoch
História [upraviť]
Vďaka priaznivej polohe bola obec osídlená už v mladšej dobe kamennej. Hoci stredoveká osada tu existovala už v 13. storočí, prvá písomná zmienka, v ktorej sa spomína obec i farnosť, pochádza až z roku 1332. Pôvodne patrila rodine Orléovcov, neskôr Bakošovcom a od 17. storočia Korponayovcom a Luzénszkovcom. V obci sa nachádzal hrad, postavený začiatkom 14. storočia. V roku 1452 ho obsadili Husiti - vojská Jána Jiskru z Brandýsa ktorý ho držali až do roku 1460. V roku 1552 František Bobek z tohoto kaštieľa viedol neúspešný útok na mesto Fiľakovo, ktoré bolo v tej dobe pod vládov Turkov.
Pamiatky [upraviť]
Kaštieľ Ožďany [upraviť]
V Ožďanoch je kaštieľ, ktorý si v tomto prehľade zasluhuje zmienku z viacerých dôvodov. Pôvodne renesančný poschodový kaštieľ postavili na návrší v prvej polovici 17.storočia na mieste, kde stál starší hrad pravdepodobne zo začiatku 14.storočia, ktorý v roku 1604 vypálilo cisárske vojsko. Zvyšky gotického hradu boli včlenené do nového kaštieľa, ktorý má pôdorys nepravidelného štvoruholníka. Jeho krídla majú rozličnú dĺžku - čelné juhozápadné krídlo je mierne navonok zalomené, protiľahlé len čiastočne (doplnené múrom so zadnou bránkou na nádvorie). Vstup do kaštieľa nie je v osi, ale v ľavej časti predného krídla. Kaštieľ v polovici 18.storočia prestavali a prefasádovali aj štyri nárožné veže. Krídla dostali niektoré nové klenby, v rohu nádvoria pristavali schodište, takže kaštieľ mal okrem schodiska v severozápadnom krídle ďalšie v južnom rohu a pri východnej veži. Najväčšiu zmenu priniesla prestavba fasády. Vstupnú časť zdôraznila vystupujúca bočná výplň pilastrov s prestavanými stĺpmi. Na ich bohaté rímsové hlavice dosadá stlačený oblúk až vo výške rímsy strechy. V pravej časti priečelia neskôr pristavali na štyroch stĺpoch balkón, ktorý mal vyvážiť veľké architektonické zdôraznenie portálu.
-
Kaštieľ Ožďany
-
Vstupná brána
-
Nádvorie
V parku kaštieľa postavili klasicistický pavilón a v prvej polovici 19. storočia pri kaštieli empírovú stavbu v podobe gréckeho chrámu in antis. Menšie opravy na kaštieli už veľa nezmenili a do druhej svetovej vojny bol obývaný. Väčšiu ujmu utrpel v roku 1945, keď bol značne poškodený priamymi zásahmi. Pred zánikom zachránila objekt aspoň provizórna oprava v rokoch 1951-1953 (namiesto jednej nárožnej veže postavili štvorhrannú a obnovili strechu).
Informácie sú z knihy: Štefan Pisoň - Hrady, zámky a kaštiele, 1973
Na severnej strane za kaštieľom sa nachádza rozsiahly park. Údajne je v ňom pochovaná Juliana Korponaiová známa ako levočská biela pani. Park sa dnes už nepoužíva, je zarastený. Kedysi sa v ňom konali "guláš párty" spojené väčšinou s dňom detí.
Ožďanské lýceum [upraviť]
V obci sa dlhé roky nachádzalo latinské lýceum. Vo všeobecnosti je považované za predchodcu gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol to typ vtedajších latinských škôl s primitívnou metódou „mechanického“ učenia. Lýceum sídlilo v obci Ožďany 210 rokov, konkrétne v rokoch 1643 až 1853. Počas tejto dlhej činnosti lýceum hostilo niekoľko známych osobností, či už v roli profesorov, rektorov, kantorov, či samotných študentov. Medzi nich patria:
- Ján Francisci-Rimavský
- Michal Miloslav Bakulíni
- Samuel Kallaš
- Karol Kellner
- Ján Chalupka
- Ján Botto
- Samuel Reuss
- Juraj Palkovič
- a iní
Zakladateľom lýcea bol zemský pán Gabriel Bakoš, ktorý presídlil existujúce lýceum z Fiľakova v období Rákociho povstania. Na počiatku lýceum sídlilo priamo v kaštieli u zemského pána Bakoša. Bohužiaľ ho v roku 1742 zničil požiar. Následne pán G. Korponay, vtedajší zemepán, dal postaviť novú školskú budovu, už priamo v obci.
V súčasnosti je na budove Obecného úradu umiestnená pamätná tabuľa na počesť tohoto lýcea.
Kostoly [upraviť]
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol z 18.storočia a evanjelický kostol z roku 1825.
-
Rímskokatolícky kostol
-
Evanjelický kostol
Osobnosti [upraviť]
Levočská Biela pani z Oždian [upraviť]
Západne od Rimavskej Soboty leží pri hlavnej ceste smerom na Lučenec a na východnom okraji Lučeneckej kotliny obec Ožďany. Túto dedinku každý soboťan pozná, no možno málokto vie, že výnimočná Levočská biela pani, ktorej príbeh majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai, pochádzala práve z Oždian. Biela pani Juliana Géciová-Korponaiová, skutočne žila a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu bola odsúdená a neskôr popravená.
Levočská biela pani (Juliana Géciová-Korponaiová) pochádzala z Oždian a bola dcérou Žigmunda Géciho plukovníka telesnej stráže Imricha Tököliho. Stala sa manželkou jedného z hradných pánov v čase stavovského povstania Františka II. Rákociho. Júliin manžel Ján Korponai stál na strane cisára, avšak kvôli žene sa dal na stranu kurucov. Juliana, sa v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok údajne stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefan Andrášiho , ktorému podľa legendy potajomky zobrala kľúče od mestskej brány. Krátko na to vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja. Získanú dôveru cisárskej strany stratila, keď v roku 1712 prijala, namiesto otca, ktorý nebol doma, listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju v Rábe ako 25-ročnú popravili.
Ján Chalupka [upraviť]
Ján Chalupka, pseudonymy Anonymus Belae Regis Notarius, Chlk, CLVI a i. (* 28. október 1791, Horná Mičiná – † 15. júl 1871, Brezno) bol slovenský dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz.
Juraj Palkovič [upraviť]
Juraj Palkovič (* 27. február 1769, Rimavská Baňa – † 13. jún 1850, Bratislava) bol slovenský básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, organizátor kultúrneho života, profesor bratislavského evanjelického lýcea (na ktorom umožnil činnosť Ľudovítovi Štúrovi) a v rokoch 1832 - 1836 poslanec uhorského snemu za mesto Krupina.
Samuel Reuss [upraviť]
Samuel Reuss (* 8. september 1783 Slovenská Ľupča - † 22. december 1852 Revúca) bol etnograf, historik, evanjelický kňaz.
Ján Francisci-Rimavský [upraviť]
Ján Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.
Ján Botto [upraviť]
Ján Botto, (pseudonymy Janko Maginhradský a i.) (* 27. január 1829, Vyšný Skálnik – † 28. apríl 1881, Banská Bystrica) bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou.
Ľudovít Kubáni [upraviť]
Ľudovít Kubáni, (pseudonym Hladovanský)(* 16. október 1830, Slovenské Zahorany, teraz Horné Zahorany – † 30. november 1869, Rimavské Brezovo) bol slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.
Samuel Kollár [upraviť]
Samuel Kollár (* 14.január 1769, Hrnčiarska Ves – † 8. august 1830, Čerenčany) bol historik.
Michal Miloslav Bakulíni [upraviť]
Michal Miloslav Bakulíni (* 1875 - † 1882) - revolucionár.
Šport [upraviť]
Futbalový klub [upraviť]
- Muži: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
- Dorast: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
- Žiaci: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
Šport v škole [upraviť]
Žiaci Ožďanskej základnej školy majú možnosť zúčastňovať sa každý pracovný deň od 13:00 do 15:00 pohybových krúžkov, kde si môžu vybrať z rôznych aktivít, napr.: futbal, tenis, vybíjaná, hádzaná, basketbal, softbal.
Každý piatok od 13:00 do 15:00 môžu hrať street hockey, prihlásiť sa môže každý žiak druhého stupňa.
V zime sa každoročne za pomoci dobrovoľného hasičského zboru, učiteľov a aj niektorých žiakov robí v škole ľad. Je prístupný všetkým obyvateľom obce zadarmo kedykoľvek.
Pravidelné podujatia [upraviť]
- Akcia ku dňu detí, koná sa každoročne na futbalovom ihrisku. Dobrovoľníci pripravujú pre deti rôzne súťaže.
- 'Mikuláš, každý rok sa koná akcia ku sviatku sv. Mikuláša. Svoje nacvičené tance, scénky a pod. prezentujú deti v miestnom kultúrnom dome. Vystupujú tu deti prevažne z materskej školy a zo základnej školy.
Doprava [upraviť]
Rýchlostný cestný úsek má dĺžku 6,09 km. Výstavba sa začala v decembri 2004. Postavený je v polovičnom profile (R11,5/100). Pri koncoch úseku sú dočasné úrovňové križovatky. Na trase sú 4 mosty s celkovou dĺžkou 0,86 km a dve premostenia ponad R2. Nahradí cestu I/50 prechádzajúcu cez Ožďany. Skráti cestu medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou o 0,4 km. Ročná priemerná denná intenzita na ceste I/50 Ožďany - Rimavská Sobota v roku 2005 dosahovala 7443 vozidiel za 24 hodín (v roku 2000 dosahovala 5821 v./24h). Úsek uviedli do prevádzky 4.decembra 2006.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Adrián Barto je v zozname. Dostupné online.
