Babinec
| Babinec | |
 |
|
| Symboly obce | |
|---|---|
 |
|
| Poloha | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj | Banskobystrický |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Poloha | 48° 30' 44" 20° 0' 15" |
| Nadmorská výška | 419 m n. m. |
| Rozloha | 0,49 km² |
| Obyvateľov | 68 (31. december 2011) |
| Hustota obyvateľstva | 151 obyv./km² |
| Prvá písomná zmienka | 1407 |
| Nacionále | |
| ŠÚJ | 514489 |
| EČV | RS |
| PSČ | 980 26 (pošta Lukovištia) |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa | Obecný úrad Babinec 980 26 Babinec |
| Starosta | |
| Jaroslav Benda[1] (SMER) |
|
| Zdroje údajov | |
| MOŠ/MIS Informačný portál o mestách a obciach Slovenska |
|
Babinec (Babaluska, Babarét) je obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji, nachádzajúca sa v okrese Rimavská Sobota.
Obsah |
[upraviť] Poloha obce
Obec sa nachádza v severovýchode Slovenského rudohoria na plošine medzi Rimavskou kotlinou a potokom Pápča, v nadmorskej výške 419 metrov a má rozlohu 491 hektárov. K častiam obce patrí aj Babinský mlyn a osada Klinovo. Krajina okolo Babinca nie je silne zalesnená, hlavne v severnej časti je oblasť s prevládajúcim zmiešaným dubovo-bukovým lesom.
[upraviť] Dejiny
Prvé osídlenie oblasti okolia obce Babinec pochádza z neskorej doby bronzovej. Náleziská z jednej z kultúr tohoto obdobia sa nachádzajú pri susednej obci Kyjatice. Súčasné osídlenie obce Babinec vznikalo v priebehu 13. storočia. Prvá historická zmienka o súčasnej obci pochádza z roku 1407 (1407 Babalawka, 1413 Babaluchka, 1427 Babafalva). Obec v 17. storočí patrila do vlastníctva šľachtických rodov Derencsényi a Széchy, od 17. storočia k muránskemu Muránskemu panstvu. V roku 1427 bolo v obci 13 osídlencov, z ktorých po tureckom pustošení v roku 1598 zostalo iba päť domov. V roku 1828 mala obec Babinec 270 obyvateľov v 35 domoch.
V obci sa nachádza evanielický klasicistický kostol z konca 18. storočia, v ktorom je kazetový ručne maľovaný drevený strop s neskororenesančnou barokovo-rustikálnou ornamentikou štylizovaných kvetov a listov. Organ s ankátovou ornamentikou pochádza z roku 1739, klasicistická zvonica s retardovanými prvkami je z konca 18. storočia. Zvon je uliaty B. Stephanidesom z Lučenca v roku 1813.
[upraviť] Výroba
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr pestovaním ovocia (hlavne jablká, slivky a hrušky). V zimnom období sa obyvatelia obce zaoberali košíkarstvom, výrobali drevené náradie pre poľnohospodárstvo a domácnosť, jednoduché tkáčske náradie, drevené (dubových) vyrezávané skríne, súseky (bedne na uskladňovanie obilia), tkali látky a vyrábali koberce z trhaných textílií.
V súčasnosti v obci dominuje poľnohospodárstvo a ovocinárstvo.
[upraviť] Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Jaroslav Benda je v zozname. Dostupné online.
[upraviť] Iné projekty
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
