Rimavská kotlina
| Rimavská kotlina | |
| kotlina | |
 Rimavská kotlina v okolí Veľkého Blhu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Rimavská Sobota, Revúca |
| Nadradená jednotka |
Juhoslovenská kotlina |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Cinobanské predhorie Železnícke predhorie Jelšavský kras Koniarska planina Plešivská planina Silická planina Gemerská pahorkatina Petrovská vrchovina Hajnáčska vrchovina Bučenská vrchovina Lučenská kotlina |
| Podradené jednotky |
Gemerské terasy Oždianska pahorkatina Valická pahorkatina Licinská pahorkatina |
| Súradnice | 48°18′28″S 20°15′00″V / 48,30778°S 20,25000°V |
| Najnižší bod | koryto Slanej |
| - výška | 152 m n. m. |
| Rozloha | 900 km² (90 000 ha) |
  Poloha kotliny na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rimavská kotlina je geomorfologický podcelok Juhoslovenskej kotliny.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Zaberá jej východnú časť a ohraničujú ju zo severu Revúcka vrchovina s podcelkami Železnícke predhorie a Cinobanské predhorie, západným smerom pokračuje Juhoslovenská kotlina podcelkom Lučenská kotlina. Južným smerom leží Cerová vrchovina s podcelkami Bučenská, Hajnáčska a Petrovská vrchovina. Na juhovýchode leží Gemerská pahorkatina (podcelok Bodvianskej pahorkatiny) a východným susedom je Slovenský kras a jeho podcelky Silická planina, Plešivská planina, Koniarska planina a Jelšavský kras.[1]
Rozprestiera sa tak v povodí stredného a dolného toku riek Slaná, Blh a Rimava. Má pahorkatinný charakter a budujú ju piesčité sliene a vápnité piesky a íly. Klimaticky leží v teplej oblasti s mierne suchým charakterom a studenou zimou, s priemernými teplotami v júli okolo 19 - 20 °C a v januári okolo -3 - -4 °C. Priemerne v oblasti za rok spadne okolo 600 mm zrážok.[chýba zdroj]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
- Kurinecká dubina – prírodná rezervácia
- Ťahan – prírodná rezervácia
- Martinovská nádrž – chránený areál
- Prielom Muráňa – prírodná pamiatka
- Meliatsky profil – prírodná pamiatka
- Horný Červený les – prírodná rezervácia[2]
Sídla v Rimavskej kotline[upraviť | upraviť zdroj]
Rimavská kotlina patrí medzi stredne husto zaľudnené územia a ležia tu mestá Rimavská Sobota a Tornaľa, z významnejších sídiel napríklad Hrachovo, Jesenské, Rimavská Seč, Lenartovce, Veľký Blh a Plešivec.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Územím vedie dôležitá dopravná spojnica stredného a východného Slovenska, dnes medzinárodná cesta E 58, vedúca po ceste I/16. Spája Zvolen a Lučenec s Rimavskou Sobotou, Tornaľou a Rožňavou. Nezastupiteľnú úlohu zohráva železničná trať Zvolen – Košice, ktorá je súčasťou južného prepojenia Západného a východného Slovenska. V Jesenskom sa pripája trať do Brezna a v Lenartovciach trať do Miškovca.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-23 z originálu.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-07-20]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Rimavská kotlina. In: Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1981. s. 98-99.