Jesenské (okres Rimavská Sobota)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°18′15″S 20°04′24″V / 48.3041°S 20.0732°V / 48.3041; 20.0732
Jesenské
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Rieky Rimava, Gortva
Nadmorská výška 186 m n. m.
Súradnice 48°18′15″S 20°04′24″V / 48.3041°S 20.0732°V / 48.3041; 20.0732
Rozloha 17,14 km² (1 714 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 240 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 130,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1274
Starosta Gabriel Mihályi[3] (NEKA)
PSČ 980 02
ŠÚJ 515001
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Sobotská 10, 980 02 Jesenské
E-mailová adresa obec@jesenske.sk,
Telefón 00421 (0) 47/569 820 83
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.jesenske.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Jesenské (v minulosti Feledince, Veladín, maď. Feled)[4] je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v juhozápadnej časti Rimavskej kotliny, 10 km južne od Rimavskej Soboty. Východným okrajom preteká rieka Rimava, do ktorej sa južne od obce vlieva Gortva. Cez Jesenské prechádza cesta II/571 a železničná trať Zvolen – Košice, na ktorú sa tu pripája trať z Rimavskej Soboty a Brezna.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci s názvom Feled pochádza z roku 1274. Postupne sa názov menil; v r. 1773 sa uvádza ako Feledincze, r. 1920 Feled a Veledín, r. 1927 Feledince a až v roku 1948 bol zmenený na Jesenské, podľa slovenského básnika a spisovateľa Janka Jesenského. V maďarskom jazyku sa dodnes používa názov obce „Feled“.

Obec bola súčasťou gemerského a následne hajnáčskeho panstva a v 15. storočí bol vlastníctvom Rátoltyovcov, po nich obec prešla do majetku Felediovcov, Lórantffyovcov a iných zemianskym rodinám. Miestne obyvateľstvo veľmi trpelo za tureckej okupácie, no zlá situácia pretrvala i počas panovania zemepánskej rodiny Vayovcov v 18. storočí. Roku 1773 mala 20 usadlostí, v roku 1818 54 domov a 414 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom. Od druhej polovice 19. storočia bola obec sídlom slúžnovského obvodu. Počas ČSR obec trpela veľkou nezamestnanosťou a po Viedenskej arbitráži bola v roku 1938 pripojená k Maďarsku.

Počas okupácie tu pôsobila ilegálna skupina odporu. Po oslobodení bol zaznamenaný rozvoj obce, ktorá bola až do roku 1949 sídlom okresu s pôsobnosťou pre 27 dedín a 26 osád. Pri novom územnom delení bolo Jesenské začlenené do okresu Rimavská Sobota.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol Navštívenia panny Márie. Túto pôvodne barokovú stavbu z roku 1737 niekoľkokrát upravovali. V roku 1825 bola poškodená požiarom. Chrám reformovanej cirkvi, bol v roku 1898 postavený na mieste pôvodného stredovekého kostola v neoklasicistickom štýle.

Ďalej sa tu nachádzajú dve zemianske kúrie; prvá bola postavená na konci 18. storočia v neskorobarokovom slohu, druhú, klasicistickú kúriu, postavili v polovici 19. storočia na mieste pôvodného renesančného objektu.

Na cintoríne sa nachádzajú drevené stĺpové náhrobníky, zakončené hlavicami so symbolmi života miestnej výroby z prelomu 19. – 20. storočia. Medzi pamiatky novodobej histórie možno zaradiť aj pomník obetiam I. a II. svetovej vojny.

Budova obecného úradu[upraviť | upraviť zdroj]

S výstavbou terajšieho obecného úradu sa údajne začalo v r. 1935 – 36, na podnet Dezidera Urbána, ktorému aj patrila. Neskôr ju dal do podnájmu notárskemu úradu, ktoré sídlilo na poschodí. Na prízemí bola lekáreň a holičstvo. Od roku 1950 sa stala budova sídlom Obecného úradu, ktorý sa presťahoval z budovy terajšej ZŠ.

Pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Obecná pečať pochádza z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Budapešti. Na pečati s kruhopisom FELED KÖZSÉG PECSÉTJE (pečať obce Jesenské) je ako obecné znamenie vyobrazený lemeš medzi dvoma zo zeme vyrastajúcimi obilnými klasmi.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímskokatolícky kostol z roku 1737
  • reformovaný kostol z roku 1898
  • zemianska kúria z 18. storočia
  • zemianska kúria z 19. storočia

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Gabriel Mihályi je v zozname. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.