Dolné Zahorany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°21′04″S 19°54′03″V / 48.3511°S 19.9008°V / 48.3511; 19.9008
Dolné Zahorany
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Nadmorská výška 252 m n. m.
Súradnice 48°21′04″S 19°54′03″V / 48.3511°S 19.9008°V / 48.3511; 19.9008
Rozloha 6,39 km² (639 ha) [1]
Obyvateľstvo 189 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 29,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1341
Starosta Agneša Krahulcová[3] (MOST-HÍD)
PSČ 985 42 (pošta Veľké Dravce)
ŠÚJ 514632
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
E-mailová adresa poslať email
Telefón 047/569 41 26
Fax 047/569 41 26
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dolné Zahoranyobec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

O obci máme pomerne málo konkrétnych údajov. Podstatne ich rozširuje nedávno vydaná práca L. Sokolovského o dejinách Malohontu. Podľa jeho zistení chotár obce bol osídlený už v eneolite. Prehistorické osídlenie tu však nepokračovalo. Ďalšie pramene sú až zo stredoveku. Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1341.

Pôvodný názov obce bol Heďmeg (Hegymeg), neskôr Maďarský Heďmeg. Od roku 1927 sa nazývala Uhorské Zahorany. Dnešný názov používa od roku 1948. Dolné Zahorany roku 1341 patrili hradnému panstvu Hajnáčka, konkrétne Séčeniovcom. Do konca 16. storočia sa vo vlastníctve obce vystriedalo deväť šľachtických rodov. Konkrétne ich uvádza spomínaná monografia L. Sokolovského. Z nich si pozornosť zasluhujú Parlagiovci, ktorí si v Dolných Zahoranoch uplatňovali zemepanské práva plných 40 rokov – v rokoch 1552-1592. Neskorší majitelia obce sa už konkrétne neuvádzajú. V rokoch 1938-1944 bola obec súčasťou Maďarska.

Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Je zaujímavé, že historickým symbolom obce od roku 1774 je cirkevný motív, a to aj napriek tomu, že farský kostol zasvätený sv. Michalovi postavili až roku 1885. Na pečatidle Dolných Zahorian z roku 1774 je vyrytý na pažiti kľačiaci svätec, pred ním leží lev. Rok vzniku pečatidla je rozložený po stranách svätca, nad číslicami sú po dve ružičky. Kruhopis pečatidla znie: SIGILLUM MAGYAR HEGYMEG 1774. Odtlačok pečatidla našiel a uverejnil Š. Otruba na dokumente z roku 1786.

Okrídlený lev je atribútom sv. Marka, a tak predpokladáme, že aj na pečatidle Dolných Zahorian je sv. Marek, aj keď nemá gloriolu okolo hlavy. Jeho vzťah k Dolným Zahoranom zatiaľ síce nepoznáme, nie je však pre obec cudzí. Sv. Marek evanjelista sa totiž nachádza na stropnej maľbe kostola. V budúcich výskumoch je potrebné osvetliť, čo bolo podnetom k jeho voľbe za obsah obecného znaku.

Spolu s týmto pečatidlom v druhej polovici 19. storočia obec používala aj nápisovú pečiatku s nemeckým textom: GEMEINDE MAGYAR HEGYMEG. Našli sme ju na písomnostiach z r.1865 a 1866.

Záverom poznamenávame, že v chotári obce v posledných dvoch desaťročiach 18. storočia vznikla osada Malé Zahorany, o ktorých je konkrétna písomná správa z roku 1802. Táto osada, pochopiteľne, nemala ani vlastnú správu a nevyvíjala ani žiadnu kancelársku činnosť. Nepoužívala teda žiaden znak. Napriek neznalosti, kde korení historický symbol Dolných Zahorian, máme plné právo ho heraldicky upraviť a navrhnúť obci erb. Odporúčame presne podľa predlohy zobraziť v modrom štíte strieborno (bielo) odetého kľačiaceho sv. Marka. Pred ním vľavo (vľavo z heraldického hľadiska) leží zlatý (žltý) okrídlený lev. Po stranách svätca sú 2 – 2 zlaté (žlté) ružičky. V tejto podobe je erb Dolných Zahorian historicky verný a heraldicky správny.

Písomné zmienky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hudák, J.: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava, SAV 1984, strana 176.
  • Otruba, Š.: Pečate obcí malohontského dištriktu. Slov. archivistika, 13, 1978, č. 1, s. 101.
  • Sokolovský, L.: Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Martin, Gradus 1997, s. 20, 25, 34,70, 73, 75, 78, 97, 136.
  • Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, Veda 1977, s. 340.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.