Teplý Vrch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°28′13″S 20°06′05″V / 48.470278°S 20.101389°V / 48.470278; 20.101389
Teplý Vrch
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Gemer
Nadmorská výška 214 m n. m.
Súradnice 48°28′13″S 20°06′05″V / 48.470278°S 20.101389°V / 48.470278; 20.101389
Rozloha 5,98 km² (598 ha) [1]
Obyvateľstvo 286 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 47,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1301
Starosta Jana Janšová[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 980 23
ŠÚJ 515671
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Teplý Vrch 80
E-mailová adresa outv@rsnet.sk
Telefón 569 61 76
Fax 569 62 55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.teplyvrch.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Teplý Vrch je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v údolí rieky Blh, v severnej časti Rimavskej kotliny. Južné svahy Revúckej vrchoviny chránia obec zo severu pred chladným vetrom, vďaka čomu je tu priemerná ročná teplota 8°C.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá poddanská osada na území obce vznikla v druhej polovici 12. storočia, kedy spadala pod panstvo Meleghegy (Blh). Drevený hrad bol rok po vpáde Mongolov v roku 1241 prestavaný na kamenný a k roku 1301 sa viaže prvá písomná zmienka o obci.

V časoch okupovania Uhorska Osmanskou ríšou bolo toto územie na hranici a Teplý Vrch čelil opakovaným nájazdom Turkov. Od 17. storočia už obec patrila panstvu Muránsky hrad, no rozvoj zastavili následky Rákocziho povstania. Chudoba v kraji sa odzrkadlila v odchode obyvateľstva na Dolnú zem, no napriek tomu mal Teplý Vrch v roku 1773 31 a v roku 1827 už 43 usadlostí s 366 obyvateľmi. V súčasnosti sa počet obyvateľov pohybuje okolo 300.

Vodná nádrž Teplý Vrch[upraviť | upraviť zdroj]

Teplý vrch je známy predovšetkým rovnomennou vodnou nádržou, ktorej voda sa v letnom období zohrieva až na 27–28°C. Vďaka tomu sa okolie stalo vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jana Janšová je v zozname. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]