Muránsky hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°45′35.98″S 20°03′39.34″V / 48.7599944°S 20.0609278°V / 48.7599944; 20.0609278
Muránsky hrad
Hrad
Muráň Castle gate 01.JPG
Hradná brána počas rekonštrukcie v roku 2007
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Revúca
Obec Muráň
Nadmorská výška 935 m n. m.
Súradnice 48°45′35.98″S 20°03′39.34″V / 48.7599944°S 20.0609278°V / 48.7599944; 20.0609278
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup náučný turistický chodník z obce Muráň
Poloha Muránskeho hradu na Slovensku
Poloha Muránskeho hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Muránskeho hradu na Slovensku
Poloha Muránskeho hradu v Banskobystrickom kraji
Poloha Muránskeho hradu v Banskobystrickom kraji
RedHut.svg
Poloha Muránskeho hradu v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Muransky hrad
Freemap.sk: mapa

Muráň sú zrúcaniny hradu nad obcou Muráň. Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hrad.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Zrúcaniny Muránskeho hradu stoja na vrchu Cigánka (935 m n. m.), na južnom okraji Muránskej planiny, na sever od obce Muráň. Obec Muráň leží na križovatke ciest smerujúcich do Tisovca, Červenej Skaly a Revúcej, 9 km na SZ od Revúcej.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad postavili ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty, vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku 1271 sa nazýva Mwran, a nevieme ako v tom čase vyzeral, pretože ho v prvej polovici 15. storočia prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami.

Keď sa Jiskrove a bratrícke vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. Matej Bašo, lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu a to v rokoch 1529-49, keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia Malohontu, Gemera a Spiša, kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil Levoču, Dobšinú a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji, ale aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal proti nemu snem, hrad v roku 1548 dobylo a Bašu zabili pri úteku z hradu.

Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť Séčiovci (Széchyovci), ktorí hrad odkúpili a po roku 1621 aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho, sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za Františka Vešelényiho, známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku 1666. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná ale aj pekná a volali ju „Muránska venuša“) hrad urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku 1670. V roku 1720 predala hrad kráľovská komora Štefanovi Kohárymu. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku 1945.

Hrad v 18. storočí dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. V roku 1972 hrad vyčistili a od roku 1980 sa vykonávala postupná nutná údržba hradu.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozsiahlom nádvorí stálo niekoľko budov. Veľké nádvorie obklopovalo opevnenie, ktoré sledovalo tvar terénu. Na jeho severovýchodnej strane bolo niekoľko kruhových bášt, na západnej strane boli hranolové bašty. Keďže hrad bol ťažko prístupný vybudovali v jednej hranolovej bašte výťah. Vstupná veža je gotická, v jej interiéri je kamenná sedília (sedadlo). Na jednom z múrov je viditeľná renesančná nárožná listová a esovitá sgrafitová ornamentika.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Úprava okolia a pokusy o konzerváciu hradných ruin prispeli k čitateľnosti jednotlivých budov rozmiestnených po rozsiahlom nádvorí. Hrad by však poriadne potreboval vyčistiť od náletovej zelene a samozrejme zakonzervovať múry.

V roku 2005 sa uskutočnila pomerne rozsiahla rekonštrukcia hradu, v rámci ktorej boli postavené dve vyhliadkové plošiny. Tiež bola zrekonštruovaná hradná brána.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Východiskom na výstup k hradu je chata Zámok (843 m) v sedle pod hradom. Od nej vedie okolo Coburgovho pamätníka z roku 1883 priamo na hrad krátke, ale strmé stúpanie po červeno značenom chodníku. Prevýšenie z chaty na hrad je asi 90 metrov. Pár desiatok metrov pred záverečnou časťou výstupu na hrad sa nachádza malá plošina s pamätnou doskou bývalému správcovi CHKO Muránska planina, ktorý tu zahynul. V týchto miestach bol v minulosti vybudovaný výťah - škripec, pomocou ktorého dopravovali do hradu všetok materiál. Cesta odtiaľto stúpa k miestu pred vstupnou bránou do hradu, kde sú v skale vytesané pravidelné žliabky, slúžiace na upevnenie drevených trámov pre schody, ktorých tu údajne bolo vyše 100. K chate sa dá dostať viacerými spôsobmi. Najprirodzenejším je spomínaná červená značka, ktorá spája hrad s obcou Muráň a cestou na chatu prekonáva prevýšenie cca 450 m. Oveľa menšie prevýšenie je potrebné prekonať po žltej značke zo sedla Predná Hora, začínajúcej pri odbočke do rovnomennej obce. Ďalšia prístupová cesta je modrá, prichádzajúca k chate spopod sedla Javorinka. Je takmer bez prevýšení a ľahko zjazdná aj pre rekreačných cyklistov, akurát hrozne nudná. Od chaty pokračuje súbežne s červenou dolu do obce Muráň. Do zoznamu prístupových ciest ešte patrí červeno značená Rudná magistrála prichádzajúca tichým údolím z Muránskej Huty, ktorá sa napája na modrú asi 1 km pred Veľkou Lúkou. Prevýšenie z Muránskej Huty (703 m) do spojenia s modrou je okolo 200 metrov.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Muránska planina je národný park v rovnomennom pohorí. Umožňuje svojim návštevníkom množstvo výletov po krásnych turistických chodníkoch.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.