Veľký Cigán
| Veľký Cigán | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Revúca |
| Obec | Muráň |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Muránska planina |
| Povodia | Hron, Slaná |
| Nadmorská výška | 1 235,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′11″S 20°01′23″V / 48,7863°S 20,0231°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Muráňa |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Cigán[1] (1 235,0 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Muráňom, približne 12 km severne od Revúcej.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca a na katastrálnom území obce Muráň.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Muráň a východne ležiaca Muránska Huta a Červená Skala, severne sa nachádza Šumiac, Vaľkovňa, Pohorelá a Heľpa a juhozápadne Tisovec.[4] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký Cigán leží v rozsiahlej planine strednej časti Muránskej planiny. Severne sa nachádza Rácovo (1 089 m n. m.), Vasilov (1 037 m n. m.), Gindura (1 099 m n. m.), Veľká Vápenica (1 691 m n. m.), Andrejcová (1 520 m n. m.), Orlová (1 840 m n. m.), Stredná hoľa (1 876 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.), východne Lopušná (1 125 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.), Šiance (1 042 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Kyprov (1 391 m n. m.) a Stolica, južne Pavelková (1 144 m n. m.), Vrbiarka (1 127 m n. m.) a Ostrica (1 223 m n. m.) a západne Kľak (1 409 m n. m.), Veľká Stožka (1 297 m n. m.) a Malá Smrekovica (1 375 m n. m.).[2] Oblasť planiny odvodňujú severne odtekajúce potoky do rieky Hron a južným smerom riekou Muráň do Slanej. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné ojedinele pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízkych Tatier, Stolických a Veporských vrchov.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no južným úbočím vedie 
žlto značený turistický chodník z rázc. Jaskova muka (napojenie na Muráň) na rázc. Studňa na Muránskej planine. Tu smeruje i severne vedúci 
zelený chodník z Červenej Skaly.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.