Kyprov
| Kyprov | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Košický |
| Okresy | Brezno, Revúca, Rožňava |
| Obce | Telgárt, Rejdová, Muránska Zdychava |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodia | Hron, Slaná |
| Nadmorská výška | 1 390,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′32″S 20°11′44″V / 48,7921°S 20,1956°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke zo sedla Javorinka
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kyprov[1] (1 390,7 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Rejdovou, približne 12 km severne od Revúcej.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[4] Leží na hranici Banskobystrického a Košického kraja, okresov Brezno, Revúca a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obcí Telgárt, Muránska Zdychava a Rejdová.[1] Najbližším sídlom je severne situovaný Telgárt a východne ležiaca Rejdová a Vyšná Slaná, juhovýchodne sa nachádza Čierna Lehota, juhozápadne Muránska Zdychava a západne Muránska Huta a Červená Skala.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kyprov leží v severnej, najvyššej časti pohoria, v hrebeni, vedúcom severným smerom z vrchu Stolica (1 476 m n. m.). Severne sa nachádza Magura (1 071 m n. m.), Dlhý vrch (1 095 m n. m.), Priehybka (1 219 m n. m.), Trsteník (1 390 m n. m.), Homoľa (1 083 m n. m.) a Buchvald (1 293 m n. m.), východne Skálie (1 076 m n. m.), Veľký Radzim (991 m n. m.) a Pálenisko (1 098 m n. m.), južne Grúň (1 197 m n. m.), Skalka (1 116 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Lehotská hoľa (1 397 m n. m.) a západne Čelo (1 210 m n. m.) a Župkova Magura (1 246 m n. m.).[3] Severozápadné svahy masívu odvodňuje potok Stračaník do rieky Hron, voda z východných odteká riekou Slaná a z juhozápadných potokom Zdychava. Vrcholom vedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú oblasť pokrýva po plošnej ťažbe len nízka a nesúvislá vegetácia[6], ktorá umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné mnohé vrchy Stolických vrchov, Spišsko-gemerského krasu, Veporské, Volovské a Levočské vrchy, hrebeň Vysokých Tatier a Nízke Tatry.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej turistickej značke:
- od juhu z Čiernej Lehoty cez vrch Stolica (1 476 m n. m.)
- od severovýchodu z rázc. Pred Čuntavou (Cesta hrdinov SNP) cez rázc. Priehybka
- po
žltej značke z Rejdovej cez Olochovu jamu a Stolicu - po
červenej značke zo sedla Javorinka cez Slanské sedlo[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.