Krížna poľana
| Krížna poľana | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Revúca |
| Obce | Revúca, Muránska Dlhá Lúka, Ratkovské Bystré |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Tŕstie |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 018,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°41′27″S 20°02′16″V / 48,6907°S 20,0378°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Revúcej (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krížna poľana[1] (1 018,0 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Muránskou Dlhou Lúkou, približne 5 km západne od Revúcej.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Tŕstie.[4] Leží na území Banskobystrického kraja, okresu Revúca a na katastrálnom území mesta Revúca a obcí Muránska Dlhá Lúka a Ratkovské Bystré.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Muránska Lehota, severovýchodne ležiaca Muránska Dlhá Lúka a východne mesto Revúca, južne sa nachádza Ratkovské Bystré a Krokava a západne mesto Tisovec.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Krížna poľana leží v strednej časti pohoria, v hrebeni, vedúcom z vrchu Tŕstie (1 121 m n. m.) cez Tri chotáre (963 m n. m.). Severne sa nachádza Pavelková (1 144 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Radzim (970 m n. m.), východne Stolica (1 476 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), Faltenov vrch (1 338 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.) a Dachov diel (933 m n. m.), južne Šrámová (906 m n. m.), Tŕstie (1 121 m n. m.) a Salašiská (1 132 m n. m.) a západne Tri chotáre (963 m n. m.), Šarkanica (1 151 m n. m.) a Macov vrch (1 096 m n. m.).[3][5] Severné svahy odvodňuje Červený potok, juhovýchodné Dolinský potok, oba smerujúce do Muráňa v povodí Slanej, voda z juhozápadnej časti odteká riečkou Turiec. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť najmä okolité vrchy Stolických vrchov, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, Veporské vrchy a Spišsko-gemerský kras.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi, odbočujúcimi zo značených trás. V blízkosti vedie:
žlto značená turistická trasa severným úbočím z Revúcej na rázc. Nemcová
červeno značený Chodník Márie Széchy z Tŕstia (1 121 m n. m.) cez Tri chotáre (963 m n. m.) a rázc. Nemcová do obce Muráň[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 83.
- ↑ a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.